Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
SPRÁVY
SPRÁVY
21.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
SPRÁVCOVIA BOŽÍCH TAJOMSTIEV
káže dp. Peter Repko (Lk 5, 33-39)piatok 22. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja. Ja som svetlo
sveta, hovorí Pán. Kto mňa nasleduje,
- Aleluja,
- aleluja. Aleluja, aleluja. Ja som svetlo
- sveta, hovorí Pán. Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Farizeji a zákonníci povedali Ježišovi: „Jánovi
- učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci
- farizejov, a tvoji jedia a pijú."
- Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných
- hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi?
- No prídu dni, keď im ženícha vezmú.
- Potom v tých dňoch sa budú postiť."
- Rozpovedal im aj podobenstvo:
- „Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a
- neprišije ju na starý odev, lebo nový by si
- roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.
- A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové
- víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj
- mechy sa zničia.
- Ale nové víno treba naliať do nových mechov
- a nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie:
- „Staré je lepšie."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Medzi takými rozšírenými neduhmi dnešnej
- spoločnosti, drahí bratia a sestry, je
- ľahostajnosť, že akoby si tak
- neberieme ohľad na tých druhých, nevšímame si ich.
- A akoby nás na také prvé počutie v
- tomto neduhu chcel podporovať svätý
- apoštol Pavol v dnešnom prvom čítaní, lebo sme tam počuli
- také slová, že „málo mi záleží na tom, či ma súdite vy
- alebo iný ľudský súd."
- Ale aby sme tieto slová svätého apoštola Pavla
- pochopili, tak nemôžme iba tak vytrhnúť z kontextu
- túto jednu vetu, ale naozaj skúsme sa na to
- dnešné prvé čítanie zahliadnuť ako na taký celok.
- Hneď v úvode svätý Pavol píše:
- „Nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a
- správcov Božích tajomstiev."
- To slovo správca
- je veľmi dôležité, že sme
- Ježišovi služobníci, že sme správcovia Božích
- tajomstiev. Teda správca je ten, ktorému
- čosi bolo zverené. My poznáme
- aj z evanjelií podobenstvo o nepoctivom
- správcovi a poznáme aj z vlastného života
- rozličné situácie, kedy sa stávame
- správcami, kedy nám niekto niečo zverí, ale my
- sa nestávame majiteľmi, stávame sa iba správcami.
- Napríklad onedlho začne
- vysokoškolákom zimný semester. Mnohí
- prídu
- do tých miest, kde študujú a stanú sa
- správcami nejakej tej svojej internátnej
- izby, na ktorej, v ktorej budú bývať.
- Áno, oni nie sú majiteľmi internátu, ale sú
- správcami tej izby, ktorú budú obývať.
- A dôležité je, aby aj oni ako správcovia k tomu
- pristupovali zodpovedne v tej, v tom danom nejakom
- časovom úseku, dajme tomu v rámci toho jedného školského
- roka sú za tú izbu zodpovední. Ak niečo
- by sa
- zničilo alebo čo, musia
- tú škodu, ktorú spôsobia, nejakým spôsobom
- nahradiť. A preto
- svätý apoštol Pavol ďalej pokračuje, že od správcov sa
- vyža-vyžaduje, aby bol každý verný.
- Teda vernosť je tá
- prvá dôležitá vlastnosť, ktorý musí mať ten
- správca.
- Byť verný.
- Koľkokrát sa zameriaváve,
- za-zameriavame na výkon, aby
- sme boli najlepší, aby sme boli najúžasnejší, aby sme
- čo najlepší nejaký výsledok priniesli.
- Ale svätý Pavol hovorí, že nie, prvá dôležitá
- základná vlastnosť je vernosť.
- Prečo?
- No lebo máme byť verní
- zachovávaniu toho poslania, ktoré nám Boh
- zveril. A my niekedy môžeme,
- žiaľ, upriamiť pozornosť na ten výkon.
- Možno niekedy sa pripletie aj taká žiarlivosť, hej, že proste
- prečo tomu bolo zverené viac ako mne?
- Prečo mne nebolo zverené to, na čo si možno trúfam, čo by som možno
- chcel?
- Koľko sa musím pomodliť nejakých modlitieb, aby som
- získal to, čo chcem?
- Áno, zameranie sa na výkon
- alebo zameranie sa na to, čo majú tí druhí a čo nemám ja,
- čo mne chýba, čo by som ja možno chcel.
- A preto Pavol hovorí: „Dôležitá je vernosť.
- Buď verný v tom, čo je zverené tebe."
- A preto svätý Pavol ďalej pokračuje: „Málo
- mi záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd."
- Prečo? No lebo ten ľudský úsudok je premenlivý.
- Keď vás dnes chvália, tak možno na druhý deň
- už vás budú ohovárať, osočovať.
- Aj sám Ježiš to poznal, hej, že ten istý zástup, ktorý
- v nedeľu kričal Hosana, tí istí ľudia na ten Veľký
- piatok kričali: "Ukrižuj!" a žiadali si Ježišovu
- smrť. Tie ľudské súdy, úsudky sú
- premenlivé, ale dôležité
- je, ako ďalej Pavol pokračuje: "Pán je môj
- sudca."
- Boh je ten majiteľ, ktorý z nás robí správcov, ktorý
- nám čosi zveruje, a preto aj Pán
- nás bude súdiť. A to je pre nás aj
- výhoda,
- lebo Boh je ten, ktorý vidí do nášho srdca.
- Boh vidí aj tie, možno
- na prvý pohľad naše neúspechy, to naše úsilie,
- koľko sme sa snažili, koľko sme sa usilovali.
- Nešlo to. Ale Boh, Boh vidí aj to naše
- úsilie. Boh vidí tie naše modlitby v skrytosti.
- Boh vidí tie naše sebazápory. Boh vidí do tých
- našich myšlienok,
- že sme chceli, že sme mali tú túžbu.
- A preto je to,
- môže to byť pre nás veľmi povzbudzujúce, že nás
- nebudú z toho, akí sme boli správcami Božích tajomstiev,
- že nás z toho nebudú súdiť ľudské súdy, ale bude nás z
- toho súdiť Pán.
- Nuž a
- čoho sme správcami?
- Komu, čo nám je zverené?
- Sú nám zverené naše rodiny, v ktorých žijeme.
- Sú nám zverené naše rodinné vzťahy, naše
- priateľské vzťahy, vzťahy na pracoviskách, ktoré vytvárame s
- druhými ľuďmi, vzťahy, ktoré vytvárame v rámci nejakých
- školských kolektívov.
- Eh, môže nám byť od Boha zverené
- možno aj spoločenstvo, to kresťanské, v ktorom, v ktorom sa nachádzame, v
- ktorom sa hýbeme.
- Ale keby sme chceli to úplne tak rozmeniť na drobné,
- to, čo každému z nás je zverené, je
- dnešný deň.
- Dnešný deň nám bol Bohom zverený. Ráno
- sme sa zobudili, ráno sme dokázali vstať
- a Boh nám zveril, akoby tak pomyselne môžme
- povedať, odovzdal nám kľúče od dnešného dňa
- a môžme, keď,
- eh, budeme dnešný večer ten
- dnešný deň zakončovať, môžme sa pýtať sami seba:
- "Ako som
- dokázal spravovať svoj dnešný deň?
- Využil som ten čas naplno? Tú príležitosť, ktorú mi Boh
- dal na dnešný deň, využil som ju na maximum?
- Alebo aspoň som sa o to usiloval?" Boh vidí aj
- tie myšlienky. Boh vidí aj to naše úsilie.
- Preto
- buďme povzbudení práve, eh, tým dnešným prvým
- čítaním, eh, listom, ktorý píše svätý
- Pavol Korinťanom. Buďme verní správcovia
- Božích tajomstiev.
- [hudba]
