Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ NA HORU BUTKOV
káže dp. Vojtech Kodet, OCarm.
22.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (7.3.2018)
Streda po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Čítanie
z knihy Deuteronómium.
Mojžiš povedal ľudu:
- Čítanie
- z knihy Deuteronómium.
- Mojžiš povedal ľudu:
- „A teraz Izrael, počúvaj prikázania a
- ustanovenia, ktoré vás učím a zachovávajte ich,
- aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán,
- Boh vašich otcov, do vlastníctva.
- Hľa,
- učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán,
- môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do
- vlastníctva.
- Strážte ich a uskutočňujte,
- lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov.
- Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia:
- Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.
- Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko,
- ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho
- vzývame?
- A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také
- spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú
- všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?
- Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a
- nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči.
- Nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život,
- ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu ďakáme.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión, svojho Boha.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión,
- svojho Boha.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión, svojho Boha,
- lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal
- tvojich synov v tebe.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión,
- svojho Boha.
- Svoj rozkaz na zem zosiela. Rýchlo sa šíri jeho
- slovo. Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa
- srieň ako popol.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión,
- svojho Boha.
- On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a
- prikázania Izraelovi. Neurobil tak iným
- národom, nezjavil im svoje zámery.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sión,
- svojho Boha.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Tvoje slová, Pane, sú duch a život.
- Ty máš slová večného života.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo
- prorokov.
- Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
- Veru, hovorím vám, kým sa nepominie nebo a zem, nepominie
- sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo zákona,
- kým sa všetko nesplní.
- Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie,
- a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší.
- Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom
- kráľovstve veľký."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Keď sa hovorí v civilnej bežnej spoločnosti o,
- o zákonoch, o legislatíve,
- tak sa hovorí o tom, že každý zákon treba
- vykladať v takom duchu, ako ho, ako ho teda navrhol zákonodarca.
- Čiže aby teda ten, kto ho nejakým spôsobom interpretuje,
- aby ho
- neinterpretoval spôsobom, ktorý možno je, je úplne kdesi mimo.
- A vlastne aj Sväté písmo, aj mnohí iní autori hovoria, že,
- že teda kým duch, duch oživuje, tak vlastne litera,
- litera ako keby zabíjala. Či keby človek doslovne bral nejaký
- text alebo by nebral do úvahy, é, ten kontext, v
- ktorom ten text samotný vznikol, tak mohol by sa pomýliť, mohol by ho zle
- pochopiť.
- Aj my, keď uvažujeme nad Svätým písmom, tak vlastne potrebujeme
- chápať celé toto Božie slovo ako jeden celok v jednom
- veľkom kontexte. Vieme sami, že keby sme
- vytrhávali jednotlivé vety zo Svätého písma a brali ich
- doslovne, tak častokrát by sme mohli skĺznuť k
- takému
- fundamentalistickému výkladu Svätého písma.
- A tomu sa práve chceme vyhnúť. A vidíme, že aj samotný
- Pán Ježiš vlastne hovorí v tom dnešnom
- evanjeliu, že on neprišiel zrušiť
- zákon alebo prorokov, ale ich naplniť.
- On sám je synom židovského národa.
- Keď pamätáme si Nový zákon, tak vieme, že on
- dodržiaval tie židovské tradície, obyčaje.
- Chodil do synagógy sa modliť ako ostatní Židia.
- Chodil raz do roka do jeruzalemského chrámu ako ostatní.
- Čiže vidíme, že on nechcel urobiť
- nejaký
- Nejaký veľký zásadný prediel alebo skok.
- Skôr chcel ukázať, že aký je vlastne význam toho,
- čo Boh zjavil.
- A zároveň, keďže on sám mal poslanie, lebo bol Božím synom, tak
- chcel vlastne takýmto spôsobom aj zavŕšiť, zavŕšiť, é,
- to verejné zjavenie. To znamená, že to, čo Boh chce urobiť pre človeka.
- My vieme, že Pán Ježiš sa potom obetoval za nás na
- kríži,
- bol, bol, bol vzkriesený, nanebo vstúpený a tak ďalej.
- A vďaka tomuto jeho vykupiteľskému dielu vlastne my sme sa
- stali adoptívnymi Božími synmi a dcérami.
- Ale vidíme, že napriek tomu, že Pán Ježiš chcel ukázať na túto
- kontinuitu, to znamená, že chcel nie tento zákon,
- ktorý bol daný skrze Mojžiša, zrušiť, ale chcel ho naplniť, tak on
- bol neustále obviňovaný z toho, že ten systém sa snaží
- nejakým spôsobom poškodiť alebo ho zrútiť.
- Veď vlastne aj tie obvinenia, ktoré do- boli vznesené voči nemu, spočívali
- neraz v tom,
- že sa ho pýtali, akou mocou vlastne toto robí alebo,
- alebo prečo sa vyhlasuje za, za Božieho syna.
- Jednoducho
- mnohým Židom jeho čias bola tá jeho interpretácia
- Božieho zákona zjavná tak zvláštne.
- Oni boli na niečo zvyknutí, mali nejaké obyčaje a zvyklosti
- a Ježiš im ukazuje na, na inú, na inú časť toho
- zákona. Alebo im ukazuje spôsob, ako ho
- ináč interpretovať alebo ako ho iným spôsobom
- vyložiť.
- To, čo samotnému Pánu Ježišovi prekážalo, nebol
- ten samotný zákon, lebo on ukazuje na jeho, na jeho zmysel,
- na
- jeho hĺbku tým, že sa ho snaží s-interpretovať, keď on
- sám ho dopĺňa istým spôsobom.
- Ale to, čo mu vlastne prekážalo, bolo to, keď sa človek
- upne možno na tú literu zákona bez toho, aby rozumel jej
- obsahu. Alebo keď napríklad kladie príliš veľký
- dôraz na
- ten, na tú vonkajšiu formu bez toho, aby to
- korešpondovalo s jeho vnútorným postojom.
- A toto je vec, ktorá sa neustále prelína vlastne
- evanjéliami, keď Ježiš neustále pranieruje ľudí, ktorí
- sa navonok nejako prejavujú, ale nijako to nesúvisí s tým, ako sa
- správajú vo svojom vnútri.
- On sám na mnohých miestach hovorí: „No načo by bolo, keby ste chodievali do
- jeruzalemského chrámu a obetovali toľko zvierat,
- keby táto vonkajšia obeta, ktorú vykonávate, nebola
- spojená s vaším dobrým, úprimným úmyslom
- konať pokánie a zmeniť sa? Načo by to všetko
- bolo?„ Je mnoho miest, kde o tom Ježiš hovorí.
- Napríklad „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu” a mnoho ďalších miest, ktoré
- by sa dali spomenúť. A keď takto pochopíme alebo uchopíme aj
- to dnešné Božie slovo, tak zrazu zistíme, že aj keď on hovorí
- o naplnení zákona a nám sa to zdá veľmi abstraktné,
- zistíme, že zrazu sa nás to Božie slovo nejakým
- spôsobom naozaj
- týka. Lebo vlastne nás má viesť k tomu, aby sme
- my sami svoju vieru voči Bohu prežívali takým úprimným,
- hlbokým spôsobom, aby sme sa nesnažili voči Bohu
- uplatňovať takú tú, takú tú obchodnícku mentalitu.
- To znamená, že mám dať alebo dal. Hej, lebo my vieme,
- že v tom bežnom ľudskom svete
- tá mentalita obchodovania je bežná a je do nejakej miery aj
- správna. Lebo keď uzatvárame nejaké zmluvy,
- tak je logické, že chceme,
- aby boli obojstranne výhodné.
- Ale tu zrazu vidíme, že vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k ľuďom sa
- takáto
- mentalita uplatňovať nedá. A keby sa človek chcel správať
- obchodnícky voči svojim blížnym alebo voči Bohu,
- tak to je, to je taktika alebo stratégia, ktorá je sebazničujúca.
- Takto to proste nejde.
- Čiže my vlastne vidíme, že, že
- ak navonok vyjadrujeme svoj vzťah k Bohu nejakým spôsobom,
- tak tento vzťah musí byť sprevážaný, sprevádzaný našim,
- našim vnútorným postojom.
- A tam, keď sme voči sebe úprimní, tak zisťujeme, že
- nie je to vždycky tak, nie vždy sa nám to darí.
- Predsa len, ako hovoria aj duchovní otcovia, é, človek
- má, má niekedy také tie svoje možno,
- možno obľúbené hriechy v úvodzovkách.
- To znamená, že máme nejaké slabosti,
- možno nejaké hriechy, o ktorých vieme len my sami.
- A tieto slabosti, tieto hriechy nás sprevádzajú veľkú časť
- nášho života,
- možno aj celý život,
- ale nie vždy možno sme v takej situácii alebo v takom vnútornom
- postoji, že by sme sa ich chceli aj naozaj zbaviť.
- To znamená, že možno aj pristupujeme ku sviatosti
- zmierenia,
- ale už tie veci možno robíme väčšinou takým, takým automatickým
- spôsobom a sú možno nejaké oblasti nášho života
- alebo nejaké slabosti,
- s ktorými už nejak tak ako keby sme v tom živote počítali, že oni
- tam budú stále prítomné a my s tým neurobíme nič.
- To znamená, že, že inými slovami každý z
- nás, každý človek, kým na tomto svete žijeme,
- podstupujeme stále do
- nejakej miery také riziko, že aj v našom živote
- prevládne takáto obchodnícka mentalita.
- A to neznamená, že by sme chceli s Bohom obchodovať v
- nejakých
- veľkých veciach. To neznamená, že my budeme zároveň
- nejakými veľkými, nejakými veľkými hriešnikmi, ale vidíme,
- že
- rozhodujúce nie je to, ako tie ľudské slabosti a
- hriechy vyzerajú navonok,
- ale
- aký máme my vlastne postoj k niektorým veciam vo svojom vnútri.
- Lebo to, lebo Boh vidí do nášho vnútra.
- To, že navonok sa niečo deje alebo nedeje, to vidia ľudia.
- Oni to môžu nejako posúdiť, môžu sa mýliť,
- môžu mať pravdu, ale to nie je rozhodujúce.
- Rozhodujúce je to, aký je môj vnútorný postoj.
- A to potom znamená, že ak toto riziko podstupujeme a na to nás
- vlastne istým spôsobom upozorňuje aj Božie slovo, tak nás
- vlastne evanjelium by malo viesť k tomu, aby sme boli veľmi opatrní a
- obozretní sami voči sebe a voči svojim vnútorným postojom.
- Lebo ak sa nejaký vnútorný postoj- nejakej
- povrchnosti alebo ľahostajnosti alebo nejakého ignorovania tých
- svojich slabostí,
- eh, stane trvalou súčasťou nášho života,
- tak riskujeme to, že v nejakom momente sa ten náš,
- ten náš vnútorný vzťah k Bohu nejakým spôsobom rozštiepne.
- Začína to samozrejme takými drobnými vecami, ale pri takej ľudskej
- neopatrnosti alebo ľahostajnosti sa to jednoducho stať môže.
- Ak totiž by som mal
- dlhý, dlhší čas nejaký, nejaký rozpor medzi
- tým, ako fungujem navonok
- a ako v skutočnosti zmýšľam vo vnútri, tak žil by som v takom,
- v takom dvojtvárnom postoji, ktorý z toho dlhodobého hľadiska
- sa nedá udržať. To znamená v nejakom po- v nejakom momente by
- som aj ja sa musel k niečomu prikloniť.
- A ako to už býva, ak má človek vnútorné postoje,
- ktoré sú zlé,
- hoci sú možno nie sú až tak navonok viditeľné a nič s nimi nerobí,
- tak v nejakom momente skrátka ten človek naozaj sa aj
- navonok stane viditeľným to, že stane sa horším.
- A teda toto dnešné Božie slovo nás vlastne povzbudzuje
- k tomu,
- aby sme sa
- usilovali zostať vernými Bohu, aby sme si boli vedomí toho,
- že v našom živote zápasíme s mnohými
- formami zla
- a silu, ako toto zlo prekonávať nachádzame,
- nachádzame na
- kríži.
- Ak sa o to pokúsime a ak to budeme robiť, tak potom aj tie, aj tie
- naše vnútorné postoje pokánia budú
- opravdivejšie a zároveň budeme takýmto spôsobom
- zvolávať na seba Božie požehnanie. Amen.
- Pán s vami. Ďakujeme za slovo Božie.
- [hudba]
