Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (8.8.2018)
Svätého Dominika, kňaza, káže dp. Anton Ziolkovský.
Svätého Dominika, kňaza, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Veľký prorok povstal medzi nami a Boh
navštívil
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil
- svoj ľud.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s dušou tou. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva
- tebe Pani.
- Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu.
- Tu prišla k nemu istá kanánska žena z tých končín a kričala:
- „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov.
- Dcéru mi hrozne trápi zlý duch."
- Ale on jej neodpovedal ani slovo.
- Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč,
- lebo kričí za nami."
- Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z
- domu Izraela."
- No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž
- mi."
- On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť
- ho
- šteniatam."
- „Áno, Pane," vravela ona, „ale aj štenatá jedia odrobinky,
- čo padajú zo stola ich pánov."
- Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera.
- Nech sa ti stane, ako chceš."
- A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála Ti, Kriste. Milovaní bratia a sestry,
- milí televízni diváci.
- Asi každý z nás, najmä v situácii, keď
- máme nejaké osobné problémy, obdivujeme tých,
- ktorí dokážu prekonávať prekážky,
- ktorí, é, majú v sebe nejakú silu, nejakú
- energiu, nejakú odvahu, vôľu, aby proste išli
- dopredu.
- Veď poznáme to aj z nášho bežného ľudského života, že sú ľudia, ktorí
- sa ľahko vzdávajú a sú takí, ktorí sa zase nevzdávajú.
- To znamená, že pre niekoho je tá prekážka takpovediac
- väčšou výzvou,
- aby, aby šiel dopredu, aby napriek všetkému sa o to
- pokúšal.
- A vidíme, že ak to funguje v tej rovine, ktorá je prirodzená, že človek
- sa snaží prekonať seba samého,
- tak o to viac to platí aj v rovine k Bohu.
- Lebo poznáme ľudí, ktorí majú silnú vieru.
- É, vidíme vlastne príklady aj mnohých
- svätcov, svätíc.
- Aj dnes máme sviatok, spomienku na svätého Dominika, čiže
- ďalší príklad svätého, čiže niekoho, kto
- dôveroval Bohu, kto veril, že Bohu nič nie je nemožné.
- Príklad človeka, ktorý jednoducho v každej situácii
- vkladal svoju dôveru do Božích rúk.
- A ono sa to možno ľahko o tom hovorí.
- Ťažšie to je možno niekedy žiť v tých bežných životných situáciách,
- ale predsa len napriek tomu tu vidíme taký príklad, že
- takto to máme robiť. A vidíme, že okolo nás sú ľudia,
- ktorí či v tej prirodzenej, ale hlavne v tej nadprirodzenej rovine,
- keď hovoríme o
- vzťahu k Bohu, nám ukazujú svojím príkladom života,
- že viera môže byť naozaj silná, že viera môže
- človeka posúvať dopredu, že mu dáva, dáva mu silu
- k tomu, aby, aby prekonával seba samého, svoje
- ťažkosti, aby sa nevzdával možno aj vo chvíľach,
- kedy ostatní zlyhávajú.
- Aby sme dokázali vidieť možné aj tie veci, ktoré sa javia ako
- nemožné.
- A to, že sa nemožné veci stávajú možnými, o tom
- svedčí aj to dnešné evanjelium.
- Je to príklad ako mnoho iných z evanjelia.
- To znamená, že opäť vidíme, ako Ježiš
- niekoho uzdravuje.
- Ale táto situácia je možno iná v tom, že Ježiš
- uzdravuje dcéru kanánskej ženy.
- Kanánska žena. Vlastne bola to cudzinka.
- A vieme, že Židia v tých časoch sa s cudzími,
- s cudzincami veľmi
- nestýkali.
- To znamená, že tá pravdepodobnosť, že by on jej bol ochotný pomôcť alebo že
- by ju
- vôbec vypočul, no nebola veľmi veľká.
- A napriek tomu, že teda ona musela mať toto povedomie,
- že kto je Ježiš,
- že je to Žid. Napriek tomu ona prichádza za
- ním a prosí ho, aby jej dcéru
- uzdravil, uzdravil, aby teda bola zbavená toho zlého ducha.
- A vidíme, že aj to samotné Ježišovo okolie,
- tí jeho učeníci z toho neboli
- nadšení,
- lebo bolo im to nepríjemné. Oni hovoria: „Veď ju pošli
- preč, veď tu kričí za nami. Robíme tu rozruch." Hej, no.
- No taká situácia, ktorá by aj, aj dnes asi vyvolala možnože
- v úvodzovkách pohoršenie. Lebo keď niekto po niekom na ulici kričí,
- tak nie každému je to príjemné a všetci sa obracajú, kto to je
- a o čo tomu človeku ide.
- A vieme si predstaviť, že táto situácia bola podobná.
- A Ježiš nakoniec aj tými svojimi slovami ako keby
- korešpondoval s tým, ako sa správali tí
- učeníci. Lebo, lebo hovorí, že aj ja som poslaný
- najskôr k ovciam strateným z domu Izraela.
- Ba dokonca vyslovuje aj slová, ktoré môžu znieť tak, tak trocha
- príkro. Možno by niekto povedal, že až urážlivo, keď jej hovorí,
- že nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteniatam.
- A tam sa práve ukazuje, že, že aj táto žena si bola
- takpovediac vedomá
- toho, že- Akému výnimočnému postaveniu alebo
- aké výnimočné postavenie mal aj v tom prostredí židovský národ,
- lebo židovský národ bol stále vyvoleným národom.
- Ale zároveň vidieť, že ona mala vieru.
- Ona mala dôveru, že to, čo Boh dáva, dáva nielen
- jednej nejakej skupine ľudí alebo jednej komunite, ale dáva ho všetkým.
- Čiže tie Božie dary naozaj sú určené všetkým ľuďom.
- A Boh naozaj tieto dary chce ponúknuť všetkým, nie iba jednej skupine
- alebo jednému spoločenstvu. Preto ona hovorí, že aj, že ale
- aj tie šteňatá vlastne jedia odrobené, čo padajú zo
- stola ich pánov.
- A keď Ježiš toto počuje, tak hovorí: „Ak takto uvažuješ,
- tak tvoja viera je naozaj veľká, lebo máš pravdu.
- Boh naozaj dáva svoje dá-dary, dáva svoje
- dobrodenia všetkým ľuďom na tomto svete, lebo všetci sme
- jeho deti, všetci sme Božie deti."
- Milovaní bratia a sestry, keď počúvame tento
- príklad tejto kananskej ženy a jej veľkej viery, tak si
- uvedomujeme ten kontrast medzi jej veľkou
- vierou a potom medzi tou vierou, ktorá je
- naša a ktorá je niekedy veľmi malá.
- Veď vieme, že už aj na tej prirodzenej rovine,
- keby sme nad tým
- takto uvažovali, koľko ľudí si neverí,
- koľkí majú možno malú sebadôveru.
- Ľudia možno idú na skúšku do práce, eh,
- kdekoľvek medzi známych potrebujú vyriešiť nejaký konflikt, nejaký
- vzťah. A ten človek si aj na tej ľudskej rovine
- nedôveruje, že je
- schopný to urobiť. Podceňuje seba samého.
- Proste nevníma tie Božie talenty a
- dary, ktoré mu, ktoré mu Boh dal. Nie je schopný byť možno
- vnútorne slobodný natoľko, aby dokázal, aby dokázal potom
- aj teda uplatniť to, čo mu Boh dal vo vzťahu k tým iným.
- A to je tá ľudská rovina. A potom je tu tá nadprirodzená rovina,
- kde tie problémy sú oveľa väčšie, lebo vidíme, že my pri riešení
- tých našich ťažkostí robíme všetko to, čo je v našich silách,
- ale prichádzame po nejakú hranicu, kde človek proste si musí uvedomiť, že
- toto už ja jednoducho povedané nedám. Toto už nie je iba v mojich rukách.
- Toto už nie je len vecou nejakých mojich schopností, nejakého môjho talentu,
- ale ak do tej situácie nevstúpi Boh, tak
- vlastne s tou situáciou sa veľmi nepohne alebo sa s ňou veľa nestane.
- A tu ale vidíme, že, že my, keďže sme uvažovali,
- keď sme, keďže sme už zvyknutí uvažovať takým,
- takým, možno
- trocha svetským spôsobom, tak, tak trocha
- zabúdame na to, že aj Boh je predsa len tu prítomný.
- Že on naozaj môže s tým naším životom, s tými našimi situáciami,
- s tými našimi ťažkosťami veľa urobiť.
- Veď skúsme tak niekedy uvažovať nad tým, či naozaj v
- situáciách,
- ktoré sú zložité a ktoré možno prežívame každý deň, či
- naozaj, eh, prosíme Boha o pomoc, či naozaj
- dôverujeme tomu, že on nám môže pomôcť, či sme
- ochotní, či máme silu, odvahu, chuť,
- dobrú vôľu vôbec vkladať svoj život a
- svoje životné situácie do tých Božích rúk.
- A tam vidíme, keď sme k sebe úprimní, že no nie vždy sa nám
- to darí a niekedy, aj keď navonok, eh, my tú vieru v
- Boha vyjadrujeme, ale predsa len niekde
- kdesi v tom pozadí toho nášho uvažovania sa objaví aj
- taký ten škriatok pochybnosti, ktorý nám hovorí: „A naozaj
- ma Boh vypočuje? A nebudem ešte viacej sklamaný,
- keď teda sa
- nesplní to, čo si želám? Nebudem potom ešte viacej frustrovaný z
- toho, že toľko som sa modlil, toľko som sa obetoval, toľko
- som prosil o niečo a nebol som vypočutý.
- A potom zistím, že, že tá moja viera vlastne mi,
- mi nejakým spôsobom
- neposlúžila."
- Tu ale musíme si byť vedomí toho, že to, čo Boh dáva človeku,
- je vždy lepšie a väčšie, ako, ako čo my
- prosíme. To znamená, že to, čo Boh nám dáva, je väčšie,
- ako, ako je schopnosť, eh, na- alebo naše prosby,
- naše vlastné želania, naše vlastné túžby.
- Lebo my sami, ako hovorí aj Písmo, my sami mnohokrát ani nevieme, za
- čo máme prosiť. My niekedy ani nevieme v tom životnom
- zmätku
- odhadnúť, čo v živote vlastne potrebujeme.
- A preto aj sám Ježiš hovorí o tom, že Duch Svätý sa primovára za
- vás. On sa modlí vo vás nevysloviteľnými
- vzdychmi.
- A teda Boh vlastne sám nám pomáha, aby sme sa
- modlili, aby sme si, aby sme si zachovali, zachovali teda
- silnú vieru.
- Teda ak uvažujeme nad dnešným evanjeliom, drahí bratia a sestry, tak si
- uvedomujeme, že,
- že
- tá veľká viera, ktorú tak ocenil Pán Ježiš u
- tejto kananskej ženy,
- že to je nielen veľký príklad, ale že je to naozaj to, čo
- potrebujeme. A zároveň hovorí o tom toto evanjelium,
- že takáto veľká viera je možná, že to je nielen nejaký
- príbeh z minulosti, že to je nielen nejaké rozprávanie,
- ktoré sa
- stalo
- a ktoré sa už nemôže zopakovať, ale práve naopak.
- My sa denne môžeme presviedčať nielen na príklade zo Svätého
- písma, ale aj na príkladoch mnohých svätcov a
- svätíc, na príklade mnohých ľudí, možno aj z nášho okolia,
- že je možné mať veľkú vieru, že je možné dôverovať Pánu
- a že táto dôvera
- v Boha má, má pre nás samých veľký zmysel.
- A teda to dnešné Božie slovo, to dnešné evanjelium, nech nás
- hlavne povzbudí k tomu, aby sme sa my sami usilovali
- mať pevnú vieru, aby sme v Boha dôverovali, aby
- sme vkladali svoj život do jeho rúk, aby sme si boli vedomí toho,
- že Boh naozaj môže zmeniť náš život,
- že jeho sila a moc sa ukazuje práve v tých situáciách,
- kedy už možno tie naše ľudské schopnosti nestačia. Keď zlyhávame.
- Ale tam sa ukazuje Božia veľkosť.
- A našou úlohou je o toto Boha prosiť.
- Našou úlohou je byť si vedomí toho, že Boh nás neustále
- zahŕňa svojimi darmi. Tak, ako zahŕňal aj túto kananskú
- ženu. A účinok týchto Božích darov v našom
- živote bude tým väčší, čím väčšia bude
- naša viera v Boha. Amen. Vám Pane za slovo
- Božie.
- [hudba]
