SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
09.09.2026
11:22 min.
Titulky od AI
Zobrazené 75x

PARADOX BLAHOSLAVENSTIEV

káže dp. Anton Ziolkovský (Lk 6, 20-26)

streda 23. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1347 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja. Aleluja.
Radujte sa a jasajte,


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja. Aleluja. Radujte sa a jasajte,
  • hovorí Pán, lebo máte veľkú odmenu v nebi.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:
  • „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
  • Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
  • Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
  • Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás
  • vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo
  • zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.
  • Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v
  • nebi. Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
  • Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu.
  • Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať.
  • Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a
  • plakať.
  • Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to
  • isté robili ich otcovia falošným prorokom."
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Milovaní bratia a sestry.
  • Pán Ježiš sa snažil ľudí viesť
  • k Bohu a k pokániu
  • a hovoril im vlastne to, že prišlo medzi nich Božie
  • kráľovstvo.
  • A keď hovorí o Božom kráľovstve, tak vlastne hovorí, hovorí o
  • šťastí, ktoré tí ľudia môžu prežívať.
  • A preto na vrchu Tábor povedal
  • blahoslavenstvá. Blahoslavenstvá sa niekedy chápu
  • ako taký základný zákon cirkvi,
  • ale keď ich počúvame, tak oni vlastne vyznievajú tak
  • paradoxne, lebo ako keby vyzdvihovali také veci,
  • ktoré z toho ľudského hľadiska sú také
  • nepochopiteľné alebo ťažko zrozumiteľné, alebo sa nám
  • zdá, že
  • by sme práve to, čo on vyzdvihuje, chváliť
  • nemali.
  • My vieme, že tých blahoslavenstiev je niekoľko a aj
  • tu dnes, v tom dnešnom
  • evanjeliu sme ich, sme niektoré z nich počuli.
  • Vôbec už to, už to prvé blahoslavenstvo hovorí o tom,
  • že blahoslavení sú,
  • blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
  • Už táto prvá veta akoby evokovala, evokovala niečo, čo
  • nám na ten prvý pohľad je tomu nie celkom ľahké
  • rozumieť, lebo slovo chudoba,
  • to nie je slovo, ktoré vnímame pozitívne.
  • Ak my hovoríme o chudobe, tak hovoríme najmä o
  • materiálnej chudobe. Chudoba vlastne znamená, že, že
  • človeku niečo chýba. A viete, keď nám niečo chýba
  • a keď
  • pociťujeme chudobu,
  • tak to človek nevníma ako nejaké pozitívum, ale skôr ako niečo
  • negatívne.
  • Chudoba sa naozaj spája najmä s tým materiálnym
  • nedostatkom.
  • V minulosti ľudia ešte viac ako my dnes vlastne
  • mnohí trpeli materiálnou chudobou, veď neraz starší ľudia
  • povedia, že žili sme skromne. Veľa sme toho
  • nemali. Naozaj možno povieme si alebo povedia
  • ľudia, že
  • trpeli sme možno aj nejakou núdzou alebo
  • naozaj nemali sme to, čo si môžeme dovoliť dnes,
  • alebo čo si dovolia dnes možno naše deti alebo naše
  • vnúčatá. A to je pravda.
  • Ono chvalabohu, že tej materiálnej chudoby je menej.
  • Ale samozrejme, keď Ježiš hovorí o chudobe aj ju
  • blahoslaví,
  • tak
  • on nemá na mysli tú materiálnu chudobu, aj keď aj tu by sme mohli
  • povedať, že ak človek
  • s takou trpezlivosťou znáša aj ten
  • materiálny nedostatok, tak sa to vníma ako jeho pozitívum.
  • Lebo viete, keď sme schopní niečo zniesť, čo je ťažké a zložité
  • a že premôžeme samých seba, tak má to veľkú cenu v
  • Božích očiach. To znamená, že Ježiš na mnohých miestach
  • vlastne ukazuje, že má blízko k tým,
  • ktorí strádajú, ktorým niečo chýba a ktorí sú
  • chudobní.
  • Ale my, keď uvažujeme o chudobe aj v takom duchu,
  • ako to hovorí dnešné
  • evanjelium, tak nemusíme myslieť iba na tú, na tú
  • chudobu, ktorá je, ktorá je materiálna.
  • Ale vlastne môžeme hovoriť aj o tých duchovných veciach, lebo
  • aj na tie sa ten pojem chudoby dá nejakým spôsobom vztiahnuť.
  • Ak uvažujeme o chudobe ako o stave,
  • kedy človeku niečo chýba,
  • tak môžeme si uvedomiť, že v tom duchovnom slova zmysle
  • sú mnohé veci, ktoré nám chýbajú, ktorých máme nedostatok
  • a ktorých vlastne nikdy nebudeme mať toľko, aby sme ich nemohli mať
  • viac.
  • Chudobný je človek, ktorému napríklad chýba
  • prijatie. Chudobný je človek, ktorému chýba
  • priateľstvo. Chudobný je človek, ktorý,
  • ktorému chýba milosrdenstvo alebo nedokáže odpustiť.
  • Chudobný je človek, ktorému, ktorému chýba láska.
  • A keď sa pozrieme na, na toto evanjelium a toto
  • blahoslavenstvo takouto optikou, tak
  • vlastne zisťujeme, že tá chudoba je v tomto prípade
  • niečo, čo sa nás dotýka
  • Keď Ježiš hovorí o chudobe
  • ako,
  • ako o blahoslavenstve v zmysle nejakého blahoslavenstva, lebo hovorí, že
  • blahoslavení chudobní, lebo ich je Božie kráľovstva,
  • kráľovstvo, tak nechce povedať to, že človek by mal nejako
  • chu-chudobu vyhľadávať,
  • ale mal by si práve byť, é, vedomý tých, tých
  • obmedzení a tých limitov, ktoré má
  • a mal by uvažovať nad tým, že
  • akým spôsobom
  • to, čo mu chýba, vlastne môže naplniť.
  • A v tomto zmysle platí, že
  • ak človek si je vedomý týchto svojich limitov a týchto
  • obmedzení, ak vie, že je aj v tom duchovnom slova zmysle
  • chudobný,
  • tak môže byť šťastný, ak vie,
  • že to, po čom túži jeho duša,
  • to, po čom túži jeho srdce,
  • že to nedokáže získať
  • tu na tomto svete, na tejto zemi,
  • ale že nám to v plnosti dáva iba Boh.
  • Nie že by nám ľudia nevedeli pomôcť.
  • Nie že by ľudia nedokázali nejakým spôsobom byť nám na pomoci.
  • Veď áno, aj človek dokáže inému človeku
  • darovať priateľstvo,
  • dokáže darovať seba,
  • dokáže darovať lásku. Môžeme byť voči iným láskaví.
  • Môžeme odpúšťať, môžeme byť milosrdní,
  • ale zároveň platí, že
  • my ak aj toto robíme, tak to robíme vždy v takej
  • nedokonalé podobe. To znamená, že my nikdy
  • nie sme v takom stave, aby sme dokázali,
  • obrazne povedané,
  • zasýtiť túžbu iného človeka po
  • priateľstve, po láske, po prijatí.
  • Dávame mu seba,
  • dávame mu možno to najlepšie, čo je v nás, ale nedokážeme ho
  • nasýtiť. A Ježiš hovorí, že keď človek si je toho vedomý
  • a zároveň vie, že
  • by nemal hľadať to nasýtenie tu v tomto svete,
  • ale že ho v tomto zmysle nasýcuje iba Boh, a preto by ho
  • mal vyhľadávať, tak vtedy vlastne môžeme povedať,
  • že takýto človek je
  • šťastný. Šťastný preto, lebo
  • našiel spôsob a našiel cestu,
  • ako odpovedať na svoje vnútorné volanie.
  • A to vnútorné volanie, tá vnútorná túžba po, po
  • prijatí, po láske, po priateľstve, po odpustení, to je v každom
  • jednom z nás.
  • Je pravdou, že mnohí ľudia túto vnútornú túžbu
  • nasýcujú rôznymi spôsobmi tu v tomto svete, aj
  • materiálnymi. Naozaj človek môže žiť niekedy v takej
  • ilúzii,
  • že ak bude mať toho viac, alebo ak sa obklopí peknými vecami,
  • tak že tie veci budú odpoveďou na to, čo on nosí
  • vo svojom srdci, na to, po čom on túži.
  • Ale časom príde na to, že to nie je tak, že to je omyl,
  • že toto naozaj neplatí. Alebo naozaj môžeme sa niekedy upnúť
  • na iných ľudí a mať od nich nejaké
  • očakávania, ktoré ale nie sú reálne.
  • Lebo skutočne platí, že iný človek nemôže
  • napriek tomu, že by aj veľmi chcel naplniť v plnosti
  • moje vnútorné túžby
  • a vlastne moje srdce. A Ježiš hovorí, že sme blahoslavení,
  • ak si to uvedomujeme, ak to vieme.
  • Ak teda si to uvedomujeme a to vieme, tak sme blahoslavení
  • a potom nám patrí Božie kráľovstvo.
  • Lebo keď človek to vie a uvedomuje si, tak prosí Ježiša o
  • pomoc. Prosí ho o to, aby on sám bol
  • prítomný v jeho vlastnom živote, vyhľadáva jeho prítomnosť.
  • A my to tak, drahí bratia a sestry, aj robíme, keď sa modlíme, keď
  • pristupujeme ku sviatostiam, keď čítame Sväté písmo,
  • keď sa snažíme možno čítať nejaké náboženské
  • texty alebo prežívať nejakú spoločnú modlitbu, tak
  • vtedy vlastne Boh prichádza k nám a on nás
  • napĺňa. On napĺňuje tie naše vnútorné túžby,
  • ktoré v sebe nosíme. Nech teda, drahí bratia a sestry, aj toto
  • evanjelium, aj to prvé blahoslavenstvo, o ktorom
  • dnes takto osobitne uvažujeme, nech nás povzbudí k
  • tomu, aby sme, aby sme si na prvom mieste
  • uvedomili, že nosíme v sebe
  • rôzne duchovné, hlboké, vnútorné, osobné
  • túžby a aby sme vedeli, že tieto túžby
  • nemôže nasýtiť nič v tomto svete, ale že to
  • nasýcuje iba Boh. Prosme Pána pre tieto sväté omše, aby
  • sme, aby sme si to uvedomeli, aby on sám
  • osvietil oči nášho srdca, aby sme pochopili to,
  • čo Ježiš sám povedal: „Blahoslavení chudobní, lebo
  • vaše je Božie kráľovstvo.“ Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

PARADOX BLAHOSLAVENSTIEV - Archív

Reklamní partneri