Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PARADOX BLAHOSLAVENSTIEV
káže dp. Anton Ziolkovský (Lk 6, 20-26)streda 23. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Aleluja. Aleluja.
Radujte sa a jasajte,
- Aleluja,
- aleluja. Aleluja. Aleluja. Radujte sa a jasajte,
- hovorí Pán, lebo máte veľkú odmenu v nebi.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:
- „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
- Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
- Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
- Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás
- vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo
- zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.
- Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v
- nebi. Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
- Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu.
- Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať.
- Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a
- plakať.
- Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to
- isté robili ich otcovia falošným prorokom."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Pán Ježiš sa snažil ľudí viesť
- k Bohu a k pokániu
- a hovoril im vlastne to, že prišlo medzi nich Božie
- kráľovstvo.
- A keď hovorí o Božom kráľovstve, tak vlastne hovorí, hovorí o
- šťastí, ktoré tí ľudia môžu prežívať.
- A preto na vrchu Tábor povedal
- blahoslavenstvá. Blahoslavenstvá sa niekedy chápu
- ako taký základný zákon cirkvi,
- ale keď ich počúvame, tak oni vlastne vyznievajú tak
- paradoxne, lebo ako keby vyzdvihovali také veci,
- ktoré z toho ľudského hľadiska sú také
- nepochopiteľné alebo ťažko zrozumiteľné, alebo sa nám
- zdá, že
- by sme práve to, čo on vyzdvihuje, chváliť
- nemali.
- My vieme, že tých blahoslavenstiev je niekoľko a aj
- tu dnes, v tom dnešnom
- evanjeliu sme ich, sme niektoré z nich počuli.
- Vôbec už to, už to prvé blahoslavenstvo hovorí o tom,
- že blahoslavení sú,
- blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
- Už táto prvá veta akoby evokovala, evokovala niečo, čo
- nám na ten prvý pohľad je tomu nie celkom ľahké
- rozumieť, lebo slovo chudoba,
- to nie je slovo, ktoré vnímame pozitívne.
- Ak my hovoríme o chudobe, tak hovoríme najmä o
- materiálnej chudobe. Chudoba vlastne znamená, že, že
- človeku niečo chýba. A viete, keď nám niečo chýba
- a keď
- pociťujeme chudobu,
- tak to človek nevníma ako nejaké pozitívum, ale skôr ako niečo
- negatívne.
- Chudoba sa naozaj spája najmä s tým materiálnym
- nedostatkom.
- V minulosti ľudia ešte viac ako my dnes vlastne
- mnohí trpeli materiálnou chudobou, veď neraz starší ľudia
- povedia, že žili sme skromne. Veľa sme toho
- nemali. Naozaj možno povieme si alebo povedia
- ľudia, že
- trpeli sme možno aj nejakou núdzou alebo
- naozaj nemali sme to, čo si môžeme dovoliť dnes,
- alebo čo si dovolia dnes možno naše deti alebo naše
- vnúčatá. A to je pravda.
- Ono chvalabohu, že tej materiálnej chudoby je menej.
- Ale samozrejme, keď Ježiš hovorí o chudobe aj ju
- blahoslaví,
- tak
- on nemá na mysli tú materiálnu chudobu, aj keď aj tu by sme mohli
- povedať, že ak človek
- s takou trpezlivosťou znáša aj ten
- materiálny nedostatok, tak sa to vníma ako jeho pozitívum.
- Lebo viete, keď sme schopní niečo zniesť, čo je ťažké a zložité
- a že premôžeme samých seba, tak má to veľkú cenu v
- Božích očiach. To znamená, že Ježiš na mnohých miestach
- vlastne ukazuje, že má blízko k tým,
- ktorí strádajú, ktorým niečo chýba a ktorí sú
- chudobní.
- Ale my, keď uvažujeme o chudobe aj v takom duchu,
- ako to hovorí dnešné
- evanjelium, tak nemusíme myslieť iba na tú, na tú
- chudobu, ktorá je, ktorá je materiálna.
- Ale vlastne môžeme hovoriť aj o tých duchovných veciach, lebo
- aj na tie sa ten pojem chudoby dá nejakým spôsobom vztiahnuť.
- Ak uvažujeme o chudobe ako o stave,
- kedy človeku niečo chýba,
- tak môžeme si uvedomiť, že v tom duchovnom slova zmysle
- sú mnohé veci, ktoré nám chýbajú, ktorých máme nedostatok
- a ktorých vlastne nikdy nebudeme mať toľko, aby sme ich nemohli mať
- viac.
- Chudobný je človek, ktorému napríklad chýba
- prijatie. Chudobný je človek, ktorému chýba
- priateľstvo. Chudobný je človek, ktorý,
- ktorému chýba milosrdenstvo alebo nedokáže odpustiť.
- Chudobný je človek, ktorému, ktorému chýba láska.
- A keď sa pozrieme na, na toto evanjelium a toto
- blahoslavenstvo takouto optikou, tak
- vlastne zisťujeme, že tá chudoba je v tomto prípade
- niečo, čo sa nás dotýka
- Keď Ježiš hovorí o chudobe
- ako,
- ako o blahoslavenstve v zmysle nejakého blahoslavenstva, lebo hovorí, že
- blahoslavení chudobní, lebo ich je Božie kráľovstva,
- kráľovstvo, tak nechce povedať to, že človek by mal nejako
- chu-chudobu vyhľadávať,
- ale mal by si práve byť, é, vedomý tých, tých
- obmedzení a tých limitov, ktoré má
- a mal by uvažovať nad tým, že
- akým spôsobom
- to, čo mu chýba, vlastne môže naplniť.
- A v tomto zmysle platí, že
- ak človek si je vedomý týchto svojich limitov a týchto
- obmedzení, ak vie, že je aj v tom duchovnom slova zmysle
- chudobný,
- tak môže byť šťastný, ak vie,
- že to, po čom túži jeho duša,
- to, po čom túži jeho srdce,
- že to nedokáže získať
- tu na tomto svete, na tejto zemi,
- ale že nám to v plnosti dáva iba Boh.
- Nie že by nám ľudia nevedeli pomôcť.
- Nie že by ľudia nedokázali nejakým spôsobom byť nám na pomoci.
- Veď áno, aj človek dokáže inému človeku
- darovať priateľstvo,
- dokáže darovať seba,
- dokáže darovať lásku. Môžeme byť voči iným láskaví.
- Môžeme odpúšťať, môžeme byť milosrdní,
- ale zároveň platí, že
- my ak aj toto robíme, tak to robíme vždy v takej
- nedokonalé podobe. To znamená, že my nikdy
- nie sme v takom stave, aby sme dokázali,
- obrazne povedané,
- zasýtiť túžbu iného človeka po
- priateľstve, po láske, po prijatí.
- Dávame mu seba,
- dávame mu možno to najlepšie, čo je v nás, ale nedokážeme ho
- nasýtiť. A Ježiš hovorí, že keď človek si je toho vedomý
- a zároveň vie, že
- by nemal hľadať to nasýtenie tu v tomto svete,
- ale že ho v tomto zmysle nasýcuje iba Boh, a preto by ho
- mal vyhľadávať, tak vtedy vlastne môžeme povedať,
- že takýto človek je
- šťastný. Šťastný preto, lebo
- našiel spôsob a našiel cestu,
- ako odpovedať na svoje vnútorné volanie.
- A to vnútorné volanie, tá vnútorná túžba po, po
- prijatí, po láske, po priateľstve, po odpustení, to je v každom
- jednom z nás.
- Je pravdou, že mnohí ľudia túto vnútornú túžbu
- nasýcujú rôznymi spôsobmi tu v tomto svete, aj
- materiálnymi. Naozaj človek môže žiť niekedy v takej
- ilúzii,
- že ak bude mať toho viac, alebo ak sa obklopí peknými vecami,
- tak že tie veci budú odpoveďou na to, čo on nosí
- vo svojom srdci, na to, po čom on túži.
- Ale časom príde na to, že to nie je tak, že to je omyl,
- že toto naozaj neplatí. Alebo naozaj môžeme sa niekedy upnúť
- na iných ľudí a mať od nich nejaké
- očakávania, ktoré ale nie sú reálne.
- Lebo skutočne platí, že iný človek nemôže
- napriek tomu, že by aj veľmi chcel naplniť v plnosti
- moje vnútorné túžby
- a vlastne moje srdce. A Ježiš hovorí, že sme blahoslavení,
- ak si to uvedomujeme, ak to vieme.
- Ak teda si to uvedomujeme a to vieme, tak sme blahoslavení
- a potom nám patrí Božie kráľovstvo.
- Lebo keď človek to vie a uvedomuje si, tak prosí Ježiša o
- pomoc. Prosí ho o to, aby on sám bol
- prítomný v jeho vlastnom živote, vyhľadáva jeho prítomnosť.
- A my to tak, drahí bratia a sestry, aj robíme, keď sa modlíme, keď
- pristupujeme ku sviatostiam, keď čítame Sväté písmo,
- keď sa snažíme možno čítať nejaké náboženské
- texty alebo prežívať nejakú spoločnú modlitbu, tak
- vtedy vlastne Boh prichádza k nám a on nás
- napĺňa. On napĺňuje tie naše vnútorné túžby,
- ktoré v sebe nosíme. Nech teda, drahí bratia a sestry, aj toto
- evanjelium, aj to prvé blahoslavenstvo, o ktorom
- dnes takto osobitne uvažujeme, nech nás povzbudí k
- tomu, aby sme, aby sme si na prvom mieste
- uvedomili, že nosíme v sebe
- rôzne duchovné, hlboké, vnútorné, osobné
- túžby a aby sme vedeli, že tieto túžby
- nemôže nasýtiť nič v tomto svete, ale že to
- nasýcuje iba Boh. Prosme Pána pre tieto sväté omše, aby
- sme, aby sme si to uvedomeli, aby on sám
- osvietil oči nášho srdca, aby sme pochopili to,
- čo Ježiš sám povedal: „Blahoslavení chudobní, lebo
- vaše je Božie kráľovstvo.“ Amen.
- [hudba]
