Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
22.12.2017
16:07 min.
Titulky od AI
Zobrazené 2074x

Z PRAMEŇA (22.12.2017)

Piatok po 3. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po 3. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1638 slov

Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
Keď Anna odojčila Samuela, vzala
ho so sebou aj trojročného býčka,


  • Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
  • Keď Anna odojčila Samuela, vzala
  • ho so sebou aj trojročného býčka,
  • jednu mericu múky a mech vína a
  • priviedla ho do Pánovho domu v Silo.
  • Chlapec bol ešte maličký. Býčka
  • obetovali a chlapca zaviedli k Hélimu.
  • Anna povedala:
  • „Prosím, Pane môj, ako žiješ,
  • Pane, ja som tá žena, čo tu stála
  • pred tebou a modlila sa k Pánovi.
  • O tohto chlapčeka som prosila a Pán mi
  • dal, o čo som ho prosila.
  • Nuž aj ja ho odovzdávam Pánovi.
  • Po všetky dni, kým bude žiť, nech je
  • zasvätený Pánovi.
  • I klaňali sa tam Pánovi.
  • Počuli sme Božie slovo. Poďakovanie Bohu.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu. Srdce mi
  • plesá v mojom Bohu.
  • Srdce mi plesá v Pánovi. V mojom Bohu rastie moja
  • sila.
  • Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, lebo sa
  • radujem z tvojej pomoci. Srdce mi plesá
  • v mojom Bohu. Luk silákov sa zlomil.
  • Slabí sa opásali silou. Tí, čo boli
  • sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb.
  • No tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu.
  • Neplodná rodí mnohoráz a tá, čo má veľa detí,
  • vedne. Srdce mi plesá v mojom Bohu.
  • Pán dáva smrť i život, uvádza do ríše
  • smrti a vyvádza naspäť. Pán dáva
  • zchudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje
  • aj vyvyšuje.
  • Srdce mi plesá v mojom Bohu. Dvíha
  • z prachu bedára a zo smetiska povyšuje
  • chudobného.
  • Usádza ho medzi kniežatá a dáva mu trón
  • slávy. Srdce mi plesá v mojom Bohu.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja. Kráľa národov a uholný kameň
  • cirkvi, príď a spás človeka,
  • ktorého si utvoril zo zeme.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Mária hovorila:
  • „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom
  • Spasiteľovi,
  • lebo vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.
  • Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky
  • pokolenia,
  • lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je
  • jeho meno. A jeho milosrdenstvo z pokolenia na
  • pokolenie s tými, čo sa ho boja.
  • Ukázal silu svojho ramena. Rozptýlil tých, čo v
  • srdci pyšne zmýšľajú.
  • Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
  • Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil
  • naprázdno.
  • Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na
  • svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim
  • otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu
  • naveky.
  • Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom
  • sa vrátila domov.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • prežívame posledné
  • dni Adventu
  • a najmä deti
  • alebo len deti sa v tomto období zvyknú takým
  • zvláštnym spôsobom pýtať na to, že kedy už
  • príde Ježiško a zvyknú sa opýtať,
  • koľkokrát sa ešte vyspíme, aby
  • už prišli Vianoce.
  • Môžeme rozmýšľať nad tým, prečo tak deti formulujú túto svoju
  • otázku. Prečo sa nepýtajú napríklad, koľkokrát ešte
  • pôjdeme do školy a prídu Vianoce? Alebo koľkokrát ešte budeme musieť
  • doma pomáhať a prídu Vianoce? Alebo koľkokrát budeme musieť
  • ráno vstávať a prídu Vianoce? Oni sa pýtajú,
  • koľkokrát sa ešte vyspíme a prídu Vianoce.
  • Myslím, že v podtexte tejto otázky je, aby Vianoce prišli
  • čím rýchlejšie a aby čím menej bolo treba
  • zažiť to očakávanie. Teda, eh, také to
  • typicky detské a samozrejme
  • nevinné, ale ak by to malo pretrvať do dospelosti,
  • už by to
  • bolo problematické. To znamená rýchlo, rýchlo, nech je tu to, čo je
  • pekné, bez potreby to čakať, bez potreby k tomu
  • kráčať, bez potreby, prípadne aj prekonávať nejaké
  • prekážky.
  • My dospelí by sme sa určite mali opýtať
  • Koľko a ako hlboko máme bdieť,
  • aby prišli skutočné naše osobné
  • existenciálne Vianoce, keď sa Ježiš narodí
  • pre nás a my narodíme pre Ježiša
  • Krista?
  • Koľko a ako hlboko máme odpustiť? Koľkokrát
  • a ako máme podať ruku tým, s ktorými nie sme
  • ešte zmierení, aby sme
  • v tých každodenných vzťahoch zažili, že kde sa dvaja alebo
  • traja alebo viacerí zídu v Ježišovom mene, tam je on
  • medzi nimi. Tam je živý Betlehem, tam je živé
  • narodenie Ježiša Krista do tej
  • prítomnej chvíle.
  • V týchto dňoch sa
  • pred spovednicami tvoria rady a ľudia
  • čakajú na to, aby mohli pokľaknúť, vyznať svoje
  • hriechy a prijať sviatostné rozhrešenie.
  • Hovorí sa, že istý chlapček, keď videl rozsvietenú
  • spovednicu a na nej tie okienka, za ktorými je svetlo,
  • tak presviedčal svojich rodičov, že to je vlastne
  • Betlehem, lebo aj doma mali taký Betlehem.
  • Taký domček, na ktorom svietia okienka
  • a rodičia ho presviedčali, lebo to bolo asi niekde
  • uprostred leta. To nemôže byť Betlehem.
  • Teraz je august alebo júl a toto je spovednica.
  • Ale v takej tej detskej jednoduchosti vlastne to dieťa malo
  • pravdu, že ten svietiaci domček, ako
  • to vidí dieťa, my vieme, že to je spovednica, že to
  • je veľmi dôležité miesto, kde človek vo
  • všetkej diskrétnosti môže vyznať svoje hriechy
  • a prijať sviatostné rozhrešenie, keď nad nami kňaz povie:
  • „A ja ťa rozhrešujem v mene Otca i Syna i Ducha
  • Svätého.“ Tak z vôle Otca, z moci Ducha sa
  • ten Syn
  • v tom očistenom srdci, ktoré sa
  • upratalo od hriechov, ktoré vyložilo hriechy, aby
  • prijalo Božie svetlo. Tými jasľami
  • sa stáva naše srdce.
  • Naše srdce sa stávajú jasľami, do ktorých sa rodí Ježiš.
  • Ježiš sa rodí v kajúcim
  • srdci. Ježiš a jeho obraz sa očisťuje
  • a je stále markantnejší, zreteľnejší,
  • citeľnejší aj pre okolie, do ktorého človek
  • potom prichádza. Čiže naozaj možno povedať, že
  • miesto dobrej kajúcej spovede je
  • miesto, kde je opäť povedzme živý Betlehem, kde sa
  • rodí Ježiš.
  • To, čo je potrebné, je
  • pokora.
  • V dnešnom Máriinom
  • chválospeve, v Máriinych slovách
  • počúvame o tom, že
  • Boh tých, ktorí sú ponížení, vyvyšuje a tých, ktorí
  • sú povýšeneckí, ponižuje. Nie preto,
  • aby ich, aby ich ľudsky degradoval na
  • ich dôstojnosti. Práve naopak. Aj keď sa nám to nemusí na prvý
  • pohľad zdať, toto nie je nejaký
  • sociálny manifest. Toto je predovšetkým duchovný
  • odkaz pre tých, ktorí hľadajú svoje
  • vlastné Vianoce.
  • Mocnárov zosadil z trónov a povýšil
  • ponížených. Človeka by hneď napadli nejaké celoplošné
  • politologické súvislosti. Ale nie je mocnárom
  • a nesnaží sa byť mocnárom aj ten, kto skáče do reči a nenechá toho
  • druhého dohovoriť?
  • Nechce byť mocný aj ten, kto na druhého kričí, keď sa
  • mu niečo nepáči?
  • Nesedí na tróne vlastnej pýchy ten,
  • kto aj v tej drobnokresbe každodenných vzťahov
  • jednoducho niekoho podceňuje, ponižuje a
  • ním pohŕda?
  • Týchto mocnárov Pán chce zosadiť z
  • trónov,
  • aby potom ich, keď toto poníženie prijmú
  • ako niečo, čo je liečivé, zdravé, potrebné a vedie to
  • k skutočnej identite človeka závislého na Bohu,
  • potom týchto ponížených môže povýšiť.
  • Čiže
  • drahí bratia a sestry, ak je niekto nevďačný,
  • ak nás niekto zhodil,
  • ak sa stalo, že sme zažili neúspech,
  • milujúcim Boha všetko prospeje
  • k dobrému. Pretože kto miluje Boha,
  • aj príkoria každodenného života prijme ako
  • poníženie, ktoré vedie potom k duchovnému povýšeniu,
  • nie k svetskému typu povýšenia, ale k duchovnému
  • povýšeniu, čiže prehĺbeniu.
  • Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých
  • prepustil naprázdno. Ten kontrast medzi hladnými a
  • bohatými je jasný. Bohatí sú tí takzvane
  • sebastrední a samospasiteľní, ktorí nikoho
  • nepotrebujú. To počujeme niekedy aj vo vzťahoch
  • povedať: „Ja
  • nikoho nepotrebujem, ja od nikoho nič
  • nepotrebujem.“ No ale čo je za týmito slovami?
  • Možno sklamanie, frustrácia, strach z ľudských
  • kontaktov.
  • Ale Boh
  • cez ústa Panny Márie nám odkazuje:
  • „Ja môžem nakŕmiť len tých, ktorí uznajú, že sú hladní,
  • že potrebujú pokrm,
  • že v Otče náš naozaj a úprimne hovoria
  • chlieb náš každodenný daj nám dnes, lebo len ty
  • nám ho môžeš dať.“ Bohatých prepustil
  • naprázdno. Kto si myslí, že má všetko, je
  • najprázdnejší. Kto očakáva, že Boh mu dá nejaký
  • dar, ten bude skutočne,
  • skutočne plný.
  • Televízia Lux bude v nasledujúcich dňoch vysielať film
  • Život je krásny.
  • Keď by ste si tento film a jeho kategorizáciu
  • našli na internete,
  • tak by ste tam videli, že zaradený medzi fantazijné
  • filmy fantasy.
  • Prečo asi? No zrejme preto, že v tom filme
  • vystupuje anjel, ktorý komunikuje s
  • hlavnou postavou toho filmu. A toto sa teda tým, ktorí
  • zaraďujú filmy, zdá, že je to niečo fantazijné.
  • Ale práve v dnešných Máriinych slovách vidíme,
  • že v podstate sa odvíjajú od toho, čo poč- čo
  • počula od anjela, od archanjela Gabriela, ktorého
  • meno už nám navodzuje
  • tú skutočnosť, že Boh je mocný a mocný
  • vstúpil do života tej, ktorá bola pokorná a
  • počúvala, prijímala a bola ochotná radostne,
  • iniciatívne, ochotne uskutočňovať
  • jeho vôľu.
  • Boží hlas v našom živote nie je fantasy.
  • Boží hlas a Božie pôsobenie v našom živote nie je
  • rozprávková fikcia. Pekná, romantická, ale život
  • ide ďalej a s tým nesúvisí.
  • Prosme, veľmi si vyprosujme v týchto posledných
  • doslova už
  • hodinách
  • Adventu, v týchto posledných chvíľach Adventu
  • ešte pozajtra, popozajtra
  • budeme prežívať Advent. Vyprosujme si to, čo je najpodstatnejšie,
  • aby sme mali k Ježišovi živý vzťah, živý
  • osobný vzťah.
  • Keď sa pred ním
  • koríme vo vedomí, že ak chceme byť ľudia s
  • rovnou chrbticou, ak chceme byť ľudia zdravo
  • sebavedomí a v tomto chválospeve čítame,
  • blahosláviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi
  • urobil Pán. Teda budú chváliť Boha vlastne, nie
  • mňa.
  • A v takomto posvetnom sebavedomí
  • kresťana katolíka, ktorý žije
  • Krista vo svojej každodennej realite, tak to
  • sú tie Vianoce, keď my prinášame Ježiša všade tam,
  • kam kráčame.
  • A Ježiš sa preto narodil v tých najchudobnejších podmienkach,
  • aby naznačil: „Všetci máte ku mne prístup.
  • Niet takého prostredia, v ktorom by som ja nemohol byť prítomný,
  • ak
  • tam vy prinesiete lásku."
  • Možno pri každodennom spytovaní svedomia si môžeme
  • položiť túto otázku: Kam som prišiel?
  • Priniesol som lásku?
  • Ak som totiž priniesol lásku, tak som priniesol, priniesol
  • niečo, čo ľudské srdcia, možno aj tých, ktorí Ježiša
  • nepoznajú,
  • otvárajú pre
  • hľadanie najhlbšej podstaty ľudského
  • jestvovania a zmyslu tohto jestvovania,
  • ktorým je Boh. A Boh sa vyslovuje v
  • dieťati, vyjadruje v dieťati, ktoré sa ide narodiť v
  • Betleheme. Očakávajme ho a prežívajme ho ako
  • prítomného, ktorý nás nielen čaká na konci adventnej
  • cesty,
  • ale ktorý nás počas tejto cesty aj sprevádza a posiela
  • nám veľký dar, Pannu Máriu, ktorá spieva a
  • hovorí: „Blahoslávať, blahoslaviť ma budú
  • všetky pokolenia." Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky vekov. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO