Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA Z BAZILIKY SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE
ŠAŠTÍN
13.09.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŠPIRÁLA, KTORÁ NÁS PRIVÁDZA DO NEBA
káže dp. Lukáš Uváčik (Mt 13, 36-43)utorok 17. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
Aleluja, aleluja.
Aleluja, aleluja.
Semeno je Božie slovo.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Semeno je Božie slovo. Rozsievač je Kristus.
- Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš rozpustil zástupy a vošiel do domu.
- Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu:
- „Vysvetli nám podobenstvo o kôkolí na roli.“ On im
- povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn
- človeka. Roľa je svet.
- Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kôkoľ sú
- synovia zlého.
- Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol.
- Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.
- Ako teda zbierajú kôkoľ a pália v ohni, tak bude aj na
- konci sveta.
- Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho
- kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu
- neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece.
- Tam bude plač a škrípanie zubami.
- Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v
- kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech
- počúva."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry, ľudia oddávna riešia,
- či sa stále točíme nejak v kolečku, v nejakom cykle, kde sa
- všetko opakuje v ľudskom živote,
- alebo náš život a aj dejiny vlastne smerujú stále
- dopredu po nejakej akoby lineárnej čiare
- so šípkou na začiatku stále dopredu.
- Možno taký príklad. Teraz cez prázdniny deti možno povedia:
- „Tie dni sú
- stále rovnaké, stále sme u babky alebo na výletoch, alebo
- sa kúpeme.“ Ale pritom zároveň povieme: „Prázdniny majú
- svoj začiatok a príde aj ten posledný deň,
- kedy sa skončia a bude na obzore
- škola.“ Dnes prorok
- Jeremiáš v prvom čítaní nám predstavuje akoby
- jeden cyklus,
- také jedno kolečko v duchovnom živote.
- Začína to plačom, nárekom,
- bolesťou.
- Nech moje oči ronia slzy noc a deň, nech neutíchnu, lebo veľká
- pohroma postihla pannu, dcéru môjho ľudu, veľmi bolestivá
- rana. Ak vyjdem na pole, pobitý mečom, ak vojdem do mesta, umorený
- hladom, prorok i kňaz blúdia po krajine, ktorú
- nepoznajú.
- Plač nad utrpením a bolesťou,
- ktorú pozoruje okolo seba. To nám môže byť veľmi podobné,
- keď aj my nad niečím plačeme, trápime sa, niečo vnímame ako
- nešťastie, ako našu osobnú alebo rodinnú tragédiu,
- ako nejakú
- pohromu. A potom ďalej
- niekedy zalamujeme rukami
- a vedie nás to k otázke prečo?
- Prečo sa to stalo? Ako je to možné a ako to Boh dopustí?
- A presne toto popisuje aj Jeremiáš, že to vedie k
- otázke:
- „Bože, celkom si odvrhol Júdu? Tvojej duši sa zošklivil
- Sion. Prečo si nás teda udrel, že už niet uzdravenia?
- Očakávali sme pokoj a blaha niet, čas zotavenia a
- hľa, zmätok.“
- Prichádza vlastne k tej otázke, že Bože, veď asi ty si za to
- zodpovedný. Prečo si to dopustil?
- Keď pozrieme len na tie slová, ktoré to naznačujú, ty si odvrhol,
- zošklivil sa ti Sion, udrel si
- a nastal zmätok. Dopustil si zmätok.
- Je to vlastne akoby tá typická otázka v duchovnom živote, že prečo Boh toto
- dopustí, ako sa na to môže dívať.
- Ale potom prichádza ďalšia fáza,
- kde Jeremiáš hovorí: „Pane,
- uznávame svoju zlobu,
- neprávosť našich otcov,
- že sme sa prehrešili proti tebe.“ Ten ďalší krok je v tom
- kolečku, že pozrie na seba, dovnútra, na môj život,
- na moje stopy, na moju minulosť a povie:
- „Prehrešili sme sa.“ To je koreňom, to je
- príčinou, to je dôvodom.
- A potom to hneď prechádza do toho posledného, akoby štvrtého kroku,
- kedy Jeremiáš popisuje opäť akoby uznanie Boha,
- že on je Pán a že je veľký a že je nad tým všetkým.
- „Rozpamätaj sa, nezruš svoju zmluvu s nami.
- A nie ty, Pane, náš Boh, si ten, v ktorého dúfame?
- Veď ty si toto všetko urobil.“ Je to tá
- záverečná fáza, to spoznanie, ten záver v tom, že Boh
- je veľký. Boh všetko urobil. Nie falošné modly, ale Boh dáva
- dážď a je za všetkým.
- Keď to vlastne zhrnieme, začína to plačom a nárekom.
- Prechádza to do otázky: „Prečo, Bože?“ K uznaniu vlastnej
- hriešnosti
- a k tomu, že Boh je veľký. On je náš Pán.
- A musím povedať, že takéto kolečko
- sa neraz v ľudskom živote mnohokrát zopakuje.
- Možno vždy, keď príde nejaká nová vlna alebo nové
- životné udalosti,
- že opäť nás to bolí a pýtame sa prečo?
- A potom vlastne uznávame, že aj my za to môžeme,
- že sme sa vzdialili od
- Boha. A nakoniec je dobré, keď prídeme k tomu,
- že Boh je veľký nad tým, že
- je náš Pán.
- Ale vlastne takéto možno aj cykly a kolečká v živote,
- oni vlastne nás nebadane, ale jednoznačne posúvajú stále
- dopredu.
- To nie je v tom, že sa točíme v kruhu, ale cez to, ako to
- prežívame,
- posúvame sa neustále dopredu.
- V našom poznaní, v našej dôvere v Boha, v našej aj
- ľudskej a duchovnej zrelosti.
- Tak to je v živote a tak to je aj v živote viery.
- Niekto to tak pekne znázornil, že je to ako špirála.
- Že zdá sa to ako kolečko,
- ale vždy nás to vynesie o jedno poschodie, o jeden schodík
- vyššie.
- A my môžeme dúfať, že nás to vyvedie táto
- špirála, ktorá sa v našom živote opakuje, ale
- posúva nás stále hore, raz do neba,
- do nebeského kráľovstva, ktoré nám najviac ohlásil a
- priniesol náš Pán Ježiš Kristus.
- Amen.
- [hudba]
