01.10.2017
Zobrazené 1573x

SLOVO V OBRAZE (33) BLAHOSLAVENSTVÁ

V obraze, poézii a Biblii

Kniha Žalmov 23, 1-3.6

„Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.“

Evanjelium podľa Lukáša 11,27-28

„Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

 

Komentár:

Keby sme si v živote spočítali, koľkokrát sme vošli do chrámu, koľkokrát sme vyšli. A ten moment, keď prichádzame a odchádzame – čo vytvára podstatné v našom vnútri ako vedomie a postoj?
Všetko, čo sa s nami deje v chráme, pri liturgii - spoločnej, všetko čo tam praktizujeme aj v svojej súkromnej modlitbe, sú akoby dvere, cez ktoré vchádzame aj cez ktoré odchádzame.

Tak aby sme neboli celkom abstraktní v tých ôsmych dverách, cez ktoré vchádzame a vychádzame, aby sme spoznávali blaženosť kresťanského života, dali sme každému z tých vchodov meno v písmenách – μ α κ α ρ ι ο ι. Keď to preložíme, sú to „blahoslavení“. A to makarioi, ak by sme chceli premeniť na vlastný spôsob života, na meno človeka, je to meno Makários, jeden z veľmi známych a dôležitých púštnych otcov. A práve jeho život tiež učí o tom umení, že šťastie človeka stojí na neustálej jednote a vedomí a viere, že Kristus je tu.

Ten priestor kostola je najviac dominantný v oltári. Má znova a ako jediný zlato v sebe. Je to prvý symbol Krista. Druhým symbolom Krista je svieca. Tretím symbolom Krista sú jeho nohy. Pretože sú čisté, sú pokorné, sú kráčajúce – možno až tancujúce v celej tej ochote naučiť naše nohy života pri vchádzaní a vychádzaní do tých dvoch rôznych svetov ako si ich zvykneme deliť, zažívať tú čistotu, chudobu, slzu, hlad, kde vidíme prítomnosť Boha v tom všetkom, v tom našom živote.

Tá blaženosť je stav, kde je už ochota byť pri Kristovi a uvedomovať si jeho prítomnosť, zvláštnou vôňou kresťanstva. Ak kresťan dnes môže nakaziť svet napriek tomu, že je prenasledovaný, napriek tomu, že je zabíjaný, napriek tomu, že trie núdzu, tak je to jeho osobná ani nie vlastnosť ale dar Ducha Svätého v ochote priniesť vôňu Krista. Preto nemáme ovocie, ale sú tam kvety.

Aký som, keď som hladný? Aký som, keď som smädný? Aký som, keď som prenasledovaný? Je to ten stav blaženosti v Ježišovi Kristovi, kde nás naozaj učí v chudobe, v nahote, v hlade, a v prenasledovaní, že je možné dosahovať v srdci aj v postoji šťastie veriaceho človeka. (o. Jozef, OSB)

 

 

BLAŽENÁ CESTA

 

Môj Pastier, tak blízky...

Môj učiteľ, tak pokorný...

s prachom mojich ciest

na nohách Boha...

 

Ako len žiariš

vo tme našej pýchy,

Pokora a Láska!

Zapaľuješ pochodeň,

 

ktorá útroby duše premieňa na chrám...

kam vstupuješ Ty,

Trojjediný, Pán...

 

a nový horizont

-prežiarený Tebou-

každú bránu duše

pomazáva šťastím

 

- radosťou blaženého:

uprostred hladu a smädu,

ticha, chudoby aj plaču,

milosrdenstva, čistoty..

 

Inváziou pokoja...,

aj v prenasledovaní,

zažínaš Božské svetlo,

kompas mojich krokov...

 

Od zeme k nebu odo mňa k Tebe

od prachu k Perle ...

k blahoslavenstvu!

 

Smiem sa sýtiť

rečou na Hore,

nechať sa stravovať

Tvojím plameňom...?

                        (Lucia, OSsR)

 

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Slovo +LumentkkbsACNradiovaticanaKatolicke novinySlovo