AKO SME MY ĎALEKO OD BOŽIEHO KRÁĽOVSTVA?

(hra na strúnach)
(vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Ozeáša. Toto hovorí Pán: „Vráť sa Izrael k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti. Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré. Chceme splácať plodom svojich perý. Asýrsko nás nezachráni. Už nevysadneme na koňa a už nebudeme hovoriť o dielach svojich rúk. Naši bohovia, lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo. Vyliečim ich nevernosť. Úprimne ich budem milovať, lebo sa môj hnev od nich odvrátil. Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia, korene zapustí ako Libanon, jeho konáre sa rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon. Vrátia sa a v mojej tvoni sa usadia, pestovať budú pšenicu a rozkvitnú ako vinica, ktorá má chýr ako víno z Libanonu. Efraím, čo chce ešte s modlami? Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho. Ja som ako jedľa stále zelená. Odo mňa pochádza tvoje ovocie. Kto je múdry, nech to pochopí. Kto je rozumný, nech to rozpozná Lebo priame sú cesty Pánove a spravodliví po nich kráčajú, no vzbúrenci na nich zahynú. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka, Pane, ty máš slová večného života Pane, ty máš slová večného života. Počul som reč mne neznámu, Z jeho pliec som sňal bremeno a z jeho rúk ťažký kôš. V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa. Pane, ty máš slová večného života. Za clonu búrky som ťa vypočul. Vyskúšal som ťa pri vodách Morybských. Počúvaj ľud môj svedčím proti tebe. Kiežby si ma poslúchol. Izrael. Pane, ty máš slová večného života. Nebudeš mať iného Boha, ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. Veď ja som Pán, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny. Pane, ty máš slová večného života. Keby ma môj ľud bol poslúchol, keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, kŕmil by som ho jadrom pšeničným a sýtil medom zo skaly. Pane, ty máš slová večného života. Sláva ti, Kriste, Ty Božie Slovo. Sláva ti, Kriste, Ty Božie Slovo. Robte pokánie, hovorí Pán. Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Sláva ti, Kriste, Ty Božie Slovo. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa Márka. Chvála tebe, Kriste. Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho, ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Ježiš odpovedal: "Prvé je toto. Počuj Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily. Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet." Zákonník mu vravel: "Dobre, učiteľ, správne si povedal. Jediný je a okrem iné, okrem neho iného niet. A milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety." Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: "Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." A už sa ho nik neodvážil vypytovať. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Ako sme my ďaleko od Božieho kráľovstva? Neviem, či si to tak naplno všetci uvedomujeme, drahí bratia a sestry, ale vlastne máme dnes dvadsiaty prvý deň pôstneho obdobia. To znamená, že sme sa preklopili do tej druhej polovice pôstneho času a môžme možno urobiť si takú malú rekapituláciu toho, že ako, ako sme na tom v rámci toho nášho putovania, v rámci tej našej štyridsa dennej pôstnej cesty. Ako sme my ďaleko od Božieho kráľovstva? Dnes sme čítali úryvok z Evanjelia podľa Márka a je to udalosť, ktorá sa odohráva v Jeruzalemskom chráme. Evanjelista ju vkladá do dní medzi Ježišovým slávnostným vstupom do Jeruzalema a jeho smrťou. A prichádzajú za Ježišom rozliční tí pokušitelia, či už farizeji, či saduceji. A v tomtoNáťahujú sa ohľadom platenia dane a všeličoho možného. Ježiš im odpovedá. A zrazu ako posledný prichádza jeden zo zákonníkov a pýta sa Ježiša, ktoré prikázanie je prvé zo všetkých. Azda to ten zákenník sám nevie? Veď tieto slová toho hlavného prikázania počúva Izrael, Pán, náš Boh, jediný Pán, Sema Izrael. Nosili Židia, či už teda na rukách alebo mali to napísané aj nad vstupom do svojich príbytkov. Niekoľkokrát denne sa tieto slová modlili. Avšak dôležité je nielen si tieto slová pravidelne opakovať, ale dôležité je, aby naozaj prešli celým naším vnútrom, aby sme naozaj boli aj vnútorne s tým stotožnení, aby sme naozaj milovali Pána, svojho Boha z celého svojho srdca a z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej síly. Aby to neboli len nejaké prázdne slová, ktoré niekoľkokrát za deň povieme, ale naozaj, aby to vyjadrovalo naozaj ten náš vzťah k Bohu. Aby sme naozaj Boha milovali z celého srdca a z celej síly. Prečo? No lebo Boh je ten, ktorý prvý miloval nás a tá naša láska voči Bohu je už vlastne len opätovaním tej lásky, ktorú Boh ako prvý prejavil ku nám. Ten prvý skutok Božej lásky je už len to, že ako ľudia sme stvorení. Sme boli stvorení s láskou. Boh nás miloval. Boh hľadal človeka už hneď po spáchaní toho prvotného hriechu. Kedy Boh človeka hľadá. A to platí do dnešných čias. Boh nás hľadá. Chce, aby sme sa odvrátili od svojich chýb, od svojich slabostí a obrátili sa k nemu. Aby sme opätovali túto lásku, ktorú má Boh k nám a ktorú Boh k nám prejavil ako prvý. A k tomu Ježiš pridáva aj druhé prikázanie, respektíve pripája toto druhé prikázanie k prvému. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Teda tá láska má byť nielen v tej rovine medzi mnou a Bohom, ale tá láska má byť aj v rovine spoločenskej. Uvedomujúc si, že ako ľudia nie sme tu sami, nekráčame po svete sami, ale kráčame ako spoločenstvo a preto je dôležitá aj láska k blížnemu a zároveň také to tretie, čo z toho môže vyplývať alebo nad čím sa môžeme tak pozastaviť? Milovať blížneho ako seba samého. Teda dôležité je aj to sebaprijatie. Nebýť nijako nespokojní sám so sebou. Samozrejme, treba neustále mať v sebe túžbu na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, ale zároveň je dôležité aj to sebaprijatie, aby sme prijali samých seba A to je ten prvý základný krok k tomu, aby sme vedeli na sebe pracovať. Ten základný krok je uvedomenie si tých svojich slabostí, svojich nedostatkov. A potom je, potom je priestor na to, aby sme aj niečo so sebou urobili. Nuž a potom Ježiš odpovie, hovorí tomuto zákonníkovi: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." Teda je na tej správnej ceste, ale čosi ešte chýba. A to, čo si čo chýba, je práve to, že nestačí len to poznanie toho, že čo sú tie hlavné prikázania, ktoré je hlavné prikázanie, ale dôležité je to aj uplatniť vo svojom reálnom živote. A my môžeme teda dnes v polovici toho pôstneho času tak rekapitulovať, že ako sme na tom v tej láske k blížnemu, ako sme ďaleko od Božieho kráľovstva? Aká je naša láska k Bohu? Aká je naša láska k blížnemu? Ak si to v pokore pred sebou priznáme, ako na tom sme? Kde sú naše medzery? Na čom ešte môžeme pracovať? Tak znova vieme urobiť ďalší krok na tej ceste do Božieho kráľovstva. (brzdaciu zložku…