BOH CHCE, ABY SME BOLI PLNÍ DUCHA

(piano)
(vodné zvuky Aleluja, aleluja, aleluja. Teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von, hovorí Pán. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Aleluja, aleluja Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätej Evanjelija podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, ktorý niektorí zo zástupu hovorili mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov. Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im. Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, ako obstará o kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov? No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čo mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho. Vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne a kto zhromažďuje so mnou, rozhadzuje. Keď nečistý duch výjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si, vrátím sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám. Vojdú dnu a usília sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Blízko je deň pána, už prichádza jeho deň. Preto máme volať, kričať, trubiť, zvolať, pôstť, nariekať ako kňazi. Lev, pápež Lev trinásty mal takú víziu, kde videl ehm, tak, ehm, ako sa diabol rozpráva s Ježišom a tak podobne ako Job, Kniha Job. Keď poznáte knihu Job, kde naozaj tá akoby sú tam také ako v divadle nejaké tie, ehm, nie v divadle, že by to bolo divadlo, ale teda ako scény v divadle, že teraz je jedna scéna, kde sa tam stojí pred Bohom a hovorí, no tak, Joba jasne, že ťa chváli, že je taký dobrý, lebo vlastne ho požehnávaš Ale nechaj mi ho, nech ja siahnem na jeho, na jeho rodinu, na jeho majetok alebo na jeho zdravie a uvidíme, či ho, či ťa bude stále akože žehnať, či ti bude stále, či ťa bude chváliť a dobrečiť. No a podobne akoby takúto scénu videl Lev trinásty a z toho vzišla potom tá modlitba svätému Michalovi Archanjelovi, ktorú potom aj odporúčali aj kňazi. Jednak on to dal pre celú cirkev, aby sa celá cirkev modlila vlastne pod ochranou svätého Michala Archanjelovi. Aaa, naozaj v tom boji, v ktorom viac menej sme, tie vojny nielen sú, že Ukrajina a Svätá zem, ale naozaj tie vojny sú, pokiaľ sa nezmení naše srdce, tak akože vojny neprestanú. A Pán hovorí práve tiež o srdci vo vnútri ako o našom dome, akoby o príbytku. A hovorí o tom, akým spôsobom potrebujeme my mať nielen srdcia krásne, vyzdobené, čisté, ale prázdne alebo vysušené. Jednoducho On chce, aby, aby tam boli plné, aby sme boli my plní, plní Ducha, plní Boha a plní Jeho lásky. A vtedy sa jednak nemusíme obávať ničoho zlého. A Joel, prorok, vlastne to, čo sme počuli, tak nakoniec to končí s tým, že na vrchoch viac ako rosa sa rozprestiera ľud početný a mocný a jemu podobný nebol od prvopočiatku a po ňom už nebude až do čias najvzdialenejších pokolení Takže je to naozaj prísľub toho, že keď Ján hovorí Mladenci, ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste zlého. Keď nám Pán hovorí o zlom, tak nehovorí to o tom, aby nás akoby strašil, že ako keď sa detí niekedy rodičia strašia, nie? Bú, bú, keď budeš zlý, tak dáme ťa tuto týmto zlým ľuďom alebo dáme ťa, ja neviem povedať, že Ciganom alebo ja neviem komu a že ich takto strašia akoby takými strašiakmi. Ale nie, Pán Ježiš nás nechce strašiť, práveže chce, aby sme my boli pevní v tej našej identite. Čiže vrátiť sa znova akoby ku tomu krstu, kde sme sa stali Božími deťmiAa, Božiemi synmi a dcérami. A kde máme my autoritu, ktorú diabol by chcel teda, aby sme o tom nevedeli a všetkými možnými spôsobmi nás odrezať od toho nášho spojenia s Bohom. Keď my nemáme spojenie s Bohom, tak potom ničia aj tie vzťahy naše s tými druhými aj voči nám samým a sme potom naozaj taký vysušený, prázdny, bez života. Naozaj, akoby sme potom aj stratili to, že kam vlastne máme ísť a robíme množstvo vecí na výkon, ale viac menej akosi sa potom strácame. A to je vlastne to, čo sa zlo, čo sa snaží. Čiže, aa, našou cestou je práve to zamerať sa ani nie tak na zlo, ako na Krista. On je ten, ktorý Ježiš vyháňal zlých duchov. Ježiš vyháňa aj dnes zlých duchov, aj teraz ich vyháňa. Keď sa číta jeho slovo, tak to slovo má tú moc, že nás očistí vnútro, že nás premieňa, uzdravuje, aj oslobodí od každého zla. Čiže oplatí sa čítať Božie slovo. Naozaj je to ten najlepší liek bez vedľajších účinkov. A takisto, keď prijímame Paněšovej eucharisty, práve tam je ten priestor, kedy, aa, môžeme tiež aj prosiť Pána o oslobodenie, alebo sami sa vtedy zriekate všetkého zla. Alebo pri sviatosti a pri svätej spovedi. Tam sme tiež oslobodzovaní od zla. Aa, keď mi teraz minulý raz volala jedna pani, že mm, za inú pani, ktorá má nejaké tie problémy, naozaj, že vypadá to naozaj na nejaké posadnutie. A vravím no ale to musí ona sama chcieť s tým prestať. Ako že jednoducho, že má toho už dosť, že chce byť od toho oslobodená. Až vtedy má zmysel naozaj to, modliť sa za toho človeka, lebo ináč, keď nechce a nechce prijať Krista ešte do svojho života, ešte nepozná, ešte nebola jej ohlásená možno kerigma, to znamená o Božej láske, o tom, že je naozaj milovaná. Tak môže byť oslobodená. Možno aj tak, že by tam nebolo jej prispenie, ale, mmm, zase bude na tom ešte horšie. Takže, aa, naša cesta je tak, sú určité vstupné brány pre zlo. Aa, exorcisti tak spomínajú tri alebo teda alebo štyri. Jedna je właśnie ťažké hriechy proti, proti prvému prikázaniu, čiže všetko, čo sa týka okultizmu, mágie, veštenia, čarovania, ezoteriky, liečiteľstva a všetky veci, ktoré sú proti prvému božiemu prikázaniu. Aa, to sú také špeciálne, kde vstupuje naozaj zlo ako cez bránu a potom ďalšie sú všetky ťažké hriechy opakujúce sa bez ľútosti, bez pokánia, bez nápravy, bez toho, že, že, že niekto dobre upadne, ale sa snaží zmeniť Tak je to iné ako vtedy, keď ale hreší a proste jedno zostáva v tom. Nejde k svätej spovedi, nevyznáva to, neľutuje a vlastne stráca svoje spojenie s Bohom. A potom tretie sú ťažké citové zranenia spojené s neodpustením. Čiže keď nám niekto veľmi ublížil v živote, ja neviem, dajme tomu, že otec alebo mama zneužijú nejakým spôsobom svoju autoritu alebo, alebo patria tam aj tiež často sexuálne zneužitia. Ako veľmi, veľmi ťažké vlastne veci, ktoré keď ten človek sám voči sebe aj, aj voči druhým zostáva v neodpustení, tak to je tá vstupná brána potom pre zlo. Jasne, že to nie je len tak, že odpustí. On to potrebuje najprv nejakým spôsobom aj vyznať aj tie zranené emócie, aj všetko. Dať to na svetlo, odkrytú a potom vlastne môže aj odpustiť. A potom ešte štvrtá taká-ktorá nie je takým tajomstvom. Aa, je vlastne akoby tie kliatby. Čiže sú aj určité skutky, ktoré prinášajú so sebou kliatbu. A sú aj ako veci, že niekto iný hľadá spôsob, ako, aa, my sme, niekedy žijeme v takej naivite, že vôbec nevieme o tom ani, ani, ani často ani kňazi Proste akoby, že je niekto, kto sa naozaj výslovne zameriava na toto, ako, ako ublížiť, ako škodiť aj takýmto spôsobom duchovne. A myslíme si, že keď tomu neverím, tak sa nič nedeje. No vtedy, keď sme v milosti posväcujúcej, tak sa nič nedeje. Ale keď nie sme v milosti posväcujúcej, tak vtedy sa deje. Hej? A to zlo má svoj dopad. Alebo teda tie akoby rodové až záťaže v zmysle, že naozaj nie v tom, že by niekto trpel za hriechy svojich predkov, ale má to následok. Jednoducho. Aa, keď niekto robí zle a to dieťatko to jednoducho zažíva už od začiatku, aa, že niekto buď pije, akože deti alkoholikov alebo tak a mnohé iné ťažké veci, tak môže sa to nejakým spôsobom prenášať alebo prenášať teda to-to zlo, ktoré, mm, akoby tá nestabilita, to nebezpečie, to-ten stav toho žitia v takom strachu Takže Boh nás z tohto všetkého oslobodzuje. Ježiš, oo, oslobodzoval od zlých duchov, čiže robil vlastne ten, čo to povieme, toho latinského slova exorcizmus. To je to, že vyháňal zlých duchov. To je to znak Božieho kráľovstva, že blízko. Dnes to dal cez svoju Cirkev, cez svoje telo. On je v nej prítomný, živý, reálny. Aa, nás samých chce tiež oslobodzovať. Nechce, aby sme my boli spútaní, zviazaní. On je ten silný, ktorý ozbrojí toho, toho iného silného. A dnes sa to nedá ani porovnávať nijakým spôsobom. Aa, nedá sa porovnávať dia-bol a zlo s Bohom. Asi ako keby nejaký jin-jang, že nie, také niečo neexistuje. Aa, to je ako keby sme chceli porovnávať naozaj muchu s celým vesmírom. Tak akože tak. Mucha a celý vesmír. Tak ďakujem pekne. Takže Boh je väčší ako celý vesmír a tá mucha, to je diabol. Takže on môže len toľko, čo mu my dovolíme. Keď sa my nevzoprieme, keď sa vzoprieme zlu, tak ujde od nás A keď sa priblížime k Bohu, tak on sa priblíži k nám. Takže, aa, toto potrebujeme aj my dnes, keď sme v takom tom, mm, či chceme alebo nechceme. Stále sme v boji, v úternom duchovnom boji. Možno by sme chceli mať taký pokoj, kľudánku a tak, ale žiaľ, no nič tak není. Čiže potrebujeme mať stále spojenie s Bohom, jeho lásku vo svojom srdci a potom on sám nás chráni alebo anjelov svojich posiela, aby nás chránili, my potom mnohé veci nemusíme my ani riešiť. Ako deti nemusia riešiť, že čo, ako, že nejaký nebezpečný, ja neviem, človek, zviera alebo niečo. Tak rodičia, keď sú pri nich, tak o všetko dbajú. Takže tak isto aj my. Takže za to aj chválime Boha, že nás naozaj oslobodzuje a že nás vedie k tomu, aby sme naozaj aj my sami boli jeho prstom. Aby sme my sami niesli jeho prítomnosť, ktorá premieňa potom aj ovzdušie a atmosféru v našich príbytkoch tam, kde vstúpime. V práci, v škole, proste všade. Takže, Bože, ďakujeme ti za to, že si s nami a že ty sám ničíš zlo v jeho zárodku a že aj nás vedieš aj cez odpustenie ničiť zlo aj v našom srdci aj v našom živote Amen Amen.…