SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
25.11.2019
13:57 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1492x

BOH NÁM DÁVA NÁVOD

Z prameňa, káže dp. Andrej Kalamen

Z prameňa, pondelok 34. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Andrej Kalamen.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1600 slov

Začiatok
knihy proroka Daniela.
V treťom roku vlády judejského kráľa


  • Začiatok
  • knihy proroka Daniela.
  • V treťom roku vlády judejského kráľa Joachima prišiel k
  • Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor a obliehal ho.
  • A Pán mu vydal do rúk judejského kráľa Joachima a časť
  • nádob Božieho domu.
  • Odvliekol ich do krajiny Senár, do domu svojich bohov
  • a nádoby zaniesol do klenotnice svojich bohov.
  • Tu kráľ povedal Asfenezovi, náčelníkovi svojich dvoranov,
  • aby priviedol zo synov Izraela mladíkov z kráľovského
  • alebo šľachtického rodu, na ktorých niet chyby.
  • Majú peknú postavu, sú vnímaví pre všetku
  • múdrosť, bohatí vo vedomostiach a učenliví,
  • čo by boli schopní konať službu v kráľovskom paláci
  • a aby ich naučili chaldejskému písmu a reči.
  • A kráľ im určil na každý deň prídel potravín zo
  • svojho jedla a vína, ktoré sám pil.
  • Tri roky ich mali vychovávať a potom predviesť pred kráľa.
  • Z Júdových synov bol medzi nimi Daniel, Ananiáš,
  • Mízael a Azariáš.
  • Ale Daniel si zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní
  • kráľovským pokrmom ani vínom, ktoré pil kráľ.
  • Preto prosil náčelníka dvoranov, aby sa nemusel
  • poškvrniť.
  • A Boh dal Danielovi milosť a priazeň u náčelníka
  • dvoranov.
  • Náčelník dvoranov povedal Danielovi:
  • „Bojím sa môjho kráľovského pána, ktorý vám určil
  • jedlo a nápoj.
  • Ak zbadá, že máte chudšiu tvár ako ostatní chlapci,
  • vaši
  • vrstovníci,
  • ja budem pre vás vinný pred kráľom a bude ma to stáť
  • hlavu."
  • Tu Daniel povedal dozorcovi, ktorého náčelník dvoranov
  • ustanovil nad Danielom, Ananiášom, Mízaelom a
  • Azariášom:
  • „Skús to, prosím, so svojimi sluhami desať dní.
  • Nech nám dávajú jesť strukoviny a piť vodu.
  • Potom sa pozrieš na našu tvár a na tváre chlapcov, čo jedia z
  • kráľovho pokrmu,
  • a môžeš urobiť so svojimi sluhami podľa toho, čo
  • budeš vidieť."
  • On ich po tejto reči podrobil skúške na desať dní.
  • Po desiatich dňoch sa však ukázalo, že majú
  • krajšiu tvár a tučnejšie telo ako všetci ostatní
  • mladíci, ktorí jedli z kráľovského pokrmu.
  • Dozorca im teda odňal pridelené jedlo a víno a
  • dával im strukoviny.
  • Týmto štyrom mladíkom dal Boh vedomosť, chápavosť
  • pre každé písmo i múdrosť a Danielovi aj
  • schopnosť vysvetliť každé videnie a sen.
  • Po uplynutí dní, ktoré určil kráľ do ich predstavenia,
  • priviedol ich náčelník dvoranov pred Nabuchodonozora.
  • Kráľ sa s nimi zhováral a medzi všetkými nenašiel
  • takých, ako boli Daniel, Ananiáš,
  • Mízael a Azariáš.
  • Preto sa dostali do služby ku kráľovi.
  • A keď sa s nimi kráľ radil o veciach, kde bolo treba múdre
  • a rozumné slovo, zistil, že desať ráz
  • prevyšujú všetkých vedcov a čarodejníkov, čo boli v
  • celom kráľovstve.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Hoden chvály a vyvýšený
  • naveky. Zvelebený si, Pane,
  • Bože našich otcov, hoden chvály
  • a vyvýšený naveky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Zvelebené je tvoje meno
  • slávne a sväté, hodno
  • chvály a vyvýšené nad všetky
  • veky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Zvelebený si v chráme tvojej svätej slávy,
  • hoden chvály a slávy nad
  • všetky veky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva,
  • hoden chvály a vyvýšený nad
  • všetky veky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Zvelebený si, čo prenikáš pohľadom
  • priepasti
  • a tróniš nad cherubmi,
  • hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Zvelebený si na nebeskej oblohe,
  • hoden chvály a slávy naveky.
  • Hoden chvály a vyvýšený naveky.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja.
  • Bdejte a buďte pripravení,
  • lebo Syn človeka príde v hodinu, o
  • ktorej neviete.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje
  • dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú
  • vdovu, ako tá vhodila dve drobné mince a povedal:
  • „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako
  • všetci
  • ostatní. Lebo tí všetci dávali dary zo svojho
  • nadbytku,
  • ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala,
  • celé svoje živobytie."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • V tomto týždni začíname, drahí bratia a sestry, čítať knihu proroka
  • Daniela.
  • V určitej miere môžeme povedať, že táto postava je fiktívnou postavou,
  • pretože síce sme dnes počuli, ako nás tá kniha
  • uvádza niekde do časov babylonského zajatia,
  • ale pravdepodobnosť vzniku to-- tejto knihy je niekde v treťom
  • storočí. To znamená v čase takej dosť tvrdej
  • helenizácie izraelského národa.
  • A tak vzniká táto kniha, kde hlavnou postavou teda je prorok
  • Daniel a títo ďalší traja mladíci, ktorí
  • na kráľovskom dvore kráľa Nabukodonosora sú v určitej
  • miere napriek tomu veľkému pokušeniu, napriek tým
  • veľkým tlakom, tak ako to v tom treťom storočí Izraeliti
  • zažívajú
  • str-- zo strany Helenov, tak sú vystavení veľkému
  • tlaku, ale zostávajú verní zákonu.
  • To dnešné čítanie nám ukázalo takej vernosti, my by sme mohli povedať
  • úplnej, možno banalite. A to je to, čo sa týka jedla.
  • Či budú jesť také alebo onaké jedlo.
  • Mohli by sme povedať, že veď však to bolo jedno.
  • Pre nás už dnes to možno je jedno, pretože my už žijeme v tej dobe,
  • kedy Peter bol vytrhnutý v tom svojom sne a kedy
  • dostal príkaz alebo dovolenie, že všetko je čisté.
  • A pre toho izraelského človeka teda to nebolo až také jedno.
  • Ale samozrejme je otázkou, že ktoré ty z tých zákonov alebo
  • prikázaní sú dôležitejšie a ktoré sú menej dôležité.
  • To, čo je však pre nás veľmi dôležité aj tu si
  • uvedomiť,
  • je rozdielnosť nášho zmýšľania a rozdielnosť zmýšľania
  • toho človeka vtedy, ale aj dnes na východe.
  • Pretože pre nás naozaj mnohokrát to ostáva stáť na nejakom,
  • na nejakej báze zákonov a príkazov.
  • Tak sme aj rozdelili Sväté písmo na Starý a Nový zákon.
  • Ale v skutočnosti ten biblický človek, ten človek východu, ten
  • židovský človek, on nevz-- nevníma ani Tóru
  • ako zákon.
  • On to vníma ako nie, že Boh mi dáva zákon, čo môžem a čo
  • nemôžem, ale on to vníma ako návod.
  • On to, čo mu Boh dáva, vníma ako návod na život.
  • A preto takto, keď to zoberieme, tak vidíme, ako títo mladíci chcú zostať
  • verní tomu návodu, ktorý im Boh dal.
  • Nie v tom, že Boh mi teraz niečo zakazuje alebo
  • prikazuje, ale Boh mi
  • dáva návod. A preto aj vlastne ten návod oni vnímajú
  • ako dar.
  • Aj dnešné evanjelium nám predstavuje dar. Dar chudobnej vdovy.
  • Vdovy, ktorá dáva do pokladnice v jeruzalemskom
  • chráme. V nádvorí žien, v jednom z
  • nádvorí jeruzalemského chrámu bolo trinásť pokladníc,
  • kde vždy stál kňaz, ktorý nahlas vyhlasoval teda tých, tie
  • dary, ktoré prinášali ľudia, na čo ho dávajú, koľko dávajú.
  • A preto iní evanjelisti naozaj nám uvádzajú, ako prichádzajú bohatí
  • ľudia a dávajú a dávajú to naozaj tak okázalo.
  • A zrazu prichádza chudobná vdova, ktorá dáva dve drobné
  • mince. Marek dokonca uvádza hodnotu quadráns,
  • to znamená
  • akoby dva také malinké medené
  • halieriky.
  • To, čo je dôležité uvedomiť si tým, že vdova dáva dve mince, že
  • nedáva jednu, ukazuje jednu dôležitú vec. Dáva všetko, čo má.
  • Nedáva tak, že jednu dávam, jednu si nechám.
  • Sme v Lukášovom evanjeliu a sme na konci Lukášovho
  • evanjelia v jeruzalemskom chráme.
  • A to je možno aj dôležité pri Lukášovi si uvedomiť, že akoby to Lukášovo
  • evanjelium a to Ježišovo verejné pôsobenie bolo práve ohraničené
  • vdovami.
  • Pretože na začiatku toho pôsobenia v Gavi-- Galilei v Kafarnaume
  • tiež stojí vdova. Je to Petrova svokra,
  • ktorú Ježiš uzdraví. Ona sa postaví a ide
  • obsluhovať. Na konci toho verejného pôsobenia
  • potom už iba nasleduje Ježišova náuka v chráme, eschatologická
  • reč,
  • je znova vdova, ktorá je daná za príklad.
  • Dať znamená slúžiť, ak spojíme tieto dve vdovy.
  • Dať znamená slúžiť. Darovať znamená
  • naozaj darovať sa pre toho druhého, darovať sa pre Boha.
  • A tak to dnešné evanjelium a dnešné čítania nás pozývajú k
  • tomu, aby sme sa zamysleli, že čo to znamená dar.
  • Ak chceme niekoho obdarovať. Že naozaj darovať sa
  • Bohu a darovať dar Bohu znamená slúžiť Bohu a slúžiť Bohu vo
  • svojich blízkych. Toto je také to veľké pozvanie toho
  • dnešného evanjelia. Možno na záver, čo sa týka toho
  • darovania, poviem jeden príbeh, ktorý kedysi povedal
  • Svätý otec František. Skúsenosť zo
  • svojej diecézy, keď hovoril príbeh o jednej rodine,
  • ktorá si sadla
  • k obednému stolu. Bola tam teda mama s tromi deťmi.
  • Otec bol práve vtedy asi niekde v práci a už spolu
  • obedovali a zrazu niekto u nich doma zazvonil.
  • A tak jedno z tých detí išlo otvoriť, otvorilo dvere a vo dverách
  • stál nejaký žobrák, ktorý prosil o niečo na jedenie.
  • Chudobný človek. A tak á, dieťa prišlo naspäť do
  • jedálne a hovorí, že je tam nejaký človek, ktorý prosí o niečo na jedenie.
  • A mama sa ich opýtala: „Tak čo? Dáme mu niečo?" A deti jednomyseľne
  • povedali, že áno, dáme. A vtedy tá mama zobrala vidličku, nožík,
  • postavila sa k deťom a začala každému odkrajovať z toho jeho
  • rezňa polovicu. A vtedy deti hovoria: „No dobre, ale však v
  • chladničke máme ešte kopec jedla.
  • Dajme z toho." A vtedy mama hovorí: „Nie,
  • spravíme ujovi tri chlebíky z vašich rezňov."
  • A práve aj Svätý otec František dával toto za príklad, že toto je ten
  • dar. Že mnohokrát naozaj dávame z tých svojich
  • nadbytkov, z toho, čo máme naviac.
  • A táto mama učila tie svoje deti dokázať sa zrieknuť,
  • dať z toho svojho. Je to pozvanie naozaj
  • dnešný deň zamýšľať sa nad tým, aké dary prijímame, aké
  • dary dávame. Viete, sme v dobe, kedy možno je aj
  • dôležité nielen dary dávať, ale byť schopní aj dar
  • prijať.
  • Niekedy mám pocit dnes v dnešných časoch, že je väčší problém pre
  • nás dar prijať, ako dar dať. Lebo máme pocit, že keď
  • nás niekto niečím obdaruje, alebo keď si potrebujeme niečo
  • vypýtať, že nám niečo chýba, akoby sme sa tým museli nejako
  • ponížiť. A tak naozaj to dnešné Božie slovo nás
  • pozýva k tomu, aby sme dokázali určite dary dávať,
  • dávať ich zo srdca, ale dokázali aj dary prijímať.
  • Amen.
  • Pán s
  • vami.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri