Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOH SÝTI DUŠU I TELO A SPÁJA V JEDNOTE
Z prameňa, káže dp. Anton Ziolkovský.
Z prameňa, Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
[hrá klavír]
Aleluja,
aleluja.
- [hrá klavír]
- Aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja.
- Ja som dobrý pastier, hovorí
- Pán. Poznám svoje ovce
- a moje ovce poznajú mňa.
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve a uzdravoval
- tých, čo to potrebovali.
- Deň sa začal sklňovať. Tu pristúpili dvanásti a
- povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do
- okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo,
- lebo tu sme na pustom mieste."
- On im povedal: „Vy im dajte jesť."
- Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve
- ryby. Ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý
- tento
- zástup."
- Bolo tam asi päťtisíc mužov.
- Urobili to a všetkých usadili.
- Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu,
- dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim
- učeníkom, aby ich predkladali zástupu.
- Jedli a všetci sa nasýtili. Ba ešte sa nazbieralo
- dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí televízni diváci, drahí bratia a sestry.
- Keď sme boli malé deti, tak nás rodičia učili podeliť
- sa,
- aby sme to, čo dostaneme, si nenechávali iba sami pre seba.
- A z vlastnej skúsenosti si pamätáme, že rodičia v tomto boli
- väčšinou takým veľkým príkladom.
- Lebo otec a mama si často radšej sami niečo odriekli,
- aby to prenechali svojim vlastným deťom.
- No a tak nás vlastne učili, že aj to, čo my sami dostaneme, hoci aj
- nejakú drobnú vec, ak máme okolo seba ďalších ľudí,
- nemali by sme
- to zjesť sami, ale mali by sme sa podeliť.
- A tá schopnosť deliť sa, to je niečo, čo každý
- človek potrebuje, lebo nežijeme ako nejaký ostrov,
- ale žijeme uprostred ľudí v nejakom spoločenstve.
- A teda potrebujeme si všímať ich potreby, čo títo ľudia naozaj
- potrebujú.
- Ak sa vieme deliť, tak to vlastne znamená, že
- ešte sa medzi nami nestratilo nejaké puto jednoty,
- že ešte k sebe niečo cítime,
- že ešte snažíme sa aj v tom druhom vidieť človeka stvoreného na
- Boží obraz.
- A teda zároveň, že máme ešte v sebe nejaký prameň sily,
- ktorý nám umožňuje správať sa práve takto solidárne.
- Dnes na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a
- krvi si vlastne pripomíname obetu,
- ktorú za nás podstúpil Boh.
- A bola to obeta, ktorá šla až do krajnosti a my si ju
- vlastne každý deň takto spritomňujeme na našich oltároch.
- A Lukášovo evanjelium, ktoré sme počuli, nám opisuje, v
- čom vlastne táto obeta spočíva.
- Počúvame o zástupoch, ktoré Pána Ježiša nasledovali všade,
- kam šiel.
- A bol to naozaj obrovský zástup, lebo evanjelista
- hovorí len, že mužov bolo päťtisíc.
- No a koľko tam ešte bolo žien a detí?
- Čiže naozaj sa jednalo o mnoho ľudí.
- A tento zástup nasledoval Pána Ježiša všade,
- kam šiel.
- Chceli ho počúvať.
- A Pán Ježiš si všíma ich potreby.
- Na prvom mieste samozrejme chce nasýtiť ich túžbu po
- pravde.
- To znamená, že chce im dať nejaké slovo, ktoré bude
- takým vodítkom pre ich vlastný život.
- Ale samozrejme, že on si všíma nielen ich duše,
- ale aj ich telá.
- A keď tento zástup sa ocitne s ním kdesi na kraji a
- učeníci vlastne ho vyzývajú, aby ho rozpustil, aby mohli
- odísť, aby si mohli pripraviť nejaký nocľah,
- nejaké jedlo,
- aby mohli, mali z čoho žiť, tak Pán Ježiš hovorí svojim
- učeníkom, ktorí prejavujú takýto strach, hovorí im: „Vy im dajte
- jesť."
- A takýmto spôsobom sa má vlastne prejaviť jeho moc.
- Evanjelista doslova hovorí o tom, že potom vzal päť
- chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil
- nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom,
- aby ich predkladali zástupu.
- Zástup sa naozaj nasýtil, ako sme počuli.
- Takto zázračne rozmnožil Pán Ježiš tie pozemské dary,
- chlieb a ryby.
- Z mála sa teda nasýtili mnohí.
- A v tejto neobyčajnej udalosti vidíme nielen predobraz svätej omše,
- keď sa Pán Ježiš takto za nás rozdáva, ale aj
- lepšie pochopenie toho samotného Ježišovho poslania,
- ktorý prišiel na svet, aby nás priviedol k
- Otcovi. Inými slovami, prišiel, aby sa z
- neho nasýtili mnohí.
- Milovaní bratia a sestry,
- táto udalosť zázračného rozmnoženia
- chlebov a rýb nám pripomína,
- že Pán Ježiš, že Boh naozaj dokáže aj z mála zasýtiť
- mnohých.
- A čo je ešte dôležitejšie,
- ten pokrm, ktorý nám dáva, nám slúži ako
- základ na vybudovanie jednoty medzi nami.
- Že keď ho prijímame, tak vlastne vytvárame
- nejaké puto. Tvoríme jednu veľkú rodinu.
- Vytvárame si puto nielen k Bohu, ale aj medzi sebou navzájom.
- Dostávame teda veľkú pomoc od Boha, aby sme mohli
- vyjsť zo seba samých, aby sme nekružili iba okolo
- svojej vlastnej osoby, aby sme nemuseli len točiť sa v
- nejakom začarovanom kruhu, keď zápasíme so svojimi vlastnými
- slabosťami a hriechmi.
- Lebo mnohé slabosti a hriechy sa dajú ľahšie prekonať,
- keď človek dokáže vyjsť zo seba, keď nie je zameraný iba
- sám na seba, ale viac sa zameria na dobro tých
- druhých.
- Ak teda Cirkev neprestajne vyzýva veriacich a robí tak i dnes,
- aby sme často prijímali Eucharistiu,
- tak to nerobí len pre dobro nás ako jednotlivcov,
- ale aj pre dobro toho celého spoločenstva, ktoré vlastne
- vytvárame.
- Ak prijímame sviatosť oltárnu, tak vlastne spájame sa aj
- medzi sebou navzájom.
- Nespája nás iba to, že sme ľuďmi, ale aj
- to, že sme Božie deti.
- Že sme, ako hovorí Sväté písmo, adoptované Božie deti, synovia
- a dcéry. Patríme Pánovi. A teda v duchu slov
- svätého Pavla sme všetci údmi jeho
- tela, ktorým je Cirkev a hlavou tohto tela je
- Kristus.
- A teda platí, že ak rastieme vo svätosti,
- tak spolu so mnou môžu rásť aj tí iní, ktorí
- sú vedľa mňa. Lebo cezo mňa, cez moje slová a
- cez moje skutky, cez moje správanie sa druhým ľuďom
- prihovára
- Kristus. A teda, keď ja rastiem vo svätosti, ak sa sám
- posväcujem, keď prijímam Eucharistiu,
- tak istým spôsobom posväcujem aj prostredie, v ktorom žijem, v
- ktorom sa nachádzam. Posväcujem vlastnú rodinu,
- posväcujem okolie svojich priateľov, posväcujem kolegov a
- kolegyne v práci, spolužiakov a spolužiačky v škole.
- A takýmto spôsobom do prostredia, v ktorom
- žijeme, v ktorom pracujeme, v ktorom študujeme,
- prichádza Boh a môže byť v ňom viacej prítomný.
- Usadené zástupy z toho dnešného evanjelia
- Pán Ježiš nasýtil.
- Posluchli ho a čakali na pokrm, ktorý majú dostať.
- Keď tak uvažujeme nad týmto dnešným evanjeliom, tak si môžeme
- uvedomiť ešte jednu vec,
- že Pán Boh, náš dobrý Boh od nás vlastne nechce až tak
- veľa. Len chce, aby obrazne povedané, ako hovorí
- evanjelium, aby sme sa usadili.
- Lebo aj v tom evanjeliu ten pokrm mohli dostať iba tí, ktorí sa
- usadili. Nie ktorí, ktorí obrazne pobehovali kade-tade,
- ale tí, ktorí sa usadili, tak tí dostali nakoniec od Boha
- pokrm. A to usadenie sa, obrazne povedané,
- neznamená nič iné, ako nájsť vo svojom
- živote nejaký stabilný bod.
- Uprieť svoj pohľad na Boha. Nájsť si čas na to, aby sme
- tento pohľad na nášho Pána mohli oprieť, uprieť,
- aby sme mohli vnímať jeho prítomnosť.
- A vtedy, keď človek si nájde čas pre Boha, pre Pána, tak potom
- môže naplno prijímať aj tie Božie dary, ktoré nám on
- sám dáva.
- A k tomu sme vlastne vyzvaní, lebo vidíme z dnešného evanjelia, že
- zástup bol hladný.
- Usadili sa a potom dostali pokrm. Pán
- Ježiš zázračne rozmnožil chlieb a ryby.
- A tam kdesi je ukryté aj tajomstvo alebo posolstvo
- toho dnešného Božieho slova.
- Ak teda chceme prísť k Pánovi,
- ak chceme naplno prijímať všetky tie dary, ktoré nám on sám dáva,
- tak naozaj potrebujeme, obrazne povedané, usadiť sa,
- aby sme ich mohli prijať. A vidíme, že tie dary slúžia nielen k
- tomu, aby sme posväcovali samých seba,
- ale slúžia aj k tomu, aby sme posväcovali svet, v ktorom žijeme,
- spoločenstvo ľudí, v ktorých sa nachádzame.
- My si uvedomujeme, že Eucharistia a sviatosť
- oltárna je to najcennejšie, čo máme.
- Keď je človek hladný a to vieme sami z vlastnej skúsenosti,
- tak sme nervózni.
- Chýba nám energia. Možno sme potom aj voči druhým takí
- nevrlí, lebo cítime, že potrebujeme sa najesť.
- To znamená telo trpí, keď nemá prísun živín a energie, ktoré
- potrebuje.
- Ale mnohí si neuvedomujú, že aj duša trpí, keď
- nedostáva to, čo potrebuje.
- A tým najlepším pokrmom, ktorý duša môže dostať,
- je práve Eucharistia a sviatosť oltárna.
- Keď duša trpí a nedostáva sa jej toho pravého duchovného pokrmu,
- tak do nej prichádza predovšetkým nepokoj.
- Nepokoj je takou známkou toho, že nám niečo chýba,
- že teda nenachádzame alebo nehľadáme to naplnenie svojho
- života v Bohu, ale možno, možno, možno kade-tade.
- Ak toto vo svojom živote pociťujeme, tak zároveň si
- uvedomujeme alebo môžeme si uvedomiť, ako veľmi
- potrebujeme vo svojom živote Pána.
- Ako veľmi ako katolíci, ako kresťania potrebujeme
- sviatosť oltárnu, potrebujeme Eucharistiu.
- Potrebujeme, aby Boh sám nás zasýtil týmto
- veľkým, veľkým pokrmom.
- A veľkosť tohto pokrmu,
- jeho silu,
- to, čo pre nás znamená, si uvedomujeme práve dnes v tento veľký
- Sviatok Božieho tela.
- Milí televízni diváci, drahí bratia a sestry,
- keď nás naši rodičia alebo blízki
- prí-príbuzní učili podeliť sa, tak robili to
- preto, aby nás naučili všímať si potreby druhých
- ľudí, aby sme nemysleli iba sami na seba, aby
- sme vedeli dávať zo svojho. A dnes vidíme,
- že Boh nám zo svojho dáva, že zázračne
- rozmnožuje chlieb a ryby.
- On nám vlastne dal to najlepšie, čo mohol.
- Veď Boh nám daroval svojho syna, ktorý na, ktorý sa za nás
- obetoval na kríži a vstal z mŕtvych.
- A tak premohol hriech a smrť, tie najväčšie prekážky, ktoré my
- sami prekonať nevieme.
- A teda Boh, keď sa rozdával, tak nám dával najavo, že Božia
- láska nepozná hranice.
- Že Boh, ktorý sám je láskou, sa chce takto pre nás
- rozdávať.
- Eucharistia, Božie telo je pre nás
- naozaj tým najväčším darom. Je vrcholom a
- stredobodom toho celého nášho kresťanského života.
- Uvedomme si silu tejto sviatosti.
- Uvedomme si jej cenu
- a zároveň ju často používajme, často ju využívajme, často pristupujme
- k sviatosti oltárnej
- a k tomu, aby sme naozaj možno hlbšie vnikli do
- tohto Pánovho
- spoločenstva. Aby sme aj vnútorne prežili moc
- Eucharistie,
- tak sa v úvodzovkách usaďme. Nájdime si miesto pre
- Boha. Nájdime si čas pre Pána, pre to, aby sme sa
- mohli modliť, aby sme mohli prežívať jeho
- prítomnosť.
- Ak to urobíme, tak on s nami urobí to isté, čo s tým
- zástupom. Nasýti nás pokrmom, po ktorom už
- nebudeme hladovať.
- Nasýti nás pokrmom, ktorý nás povedie ku
- svätosti,
- vďaka ktorej mu sa, vďaka ktorej sa vlastne upevní aj
- puto jednoty medzi nami.
- A táto sviatosť Eucharistie nám dá novú silu
- rozdávať sa. Amen.
- [hudba]
