Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BOŽIE SLOVO HOVORÍ MNE, ČO MÁM ROBIŤ JA
Z prameňa, káže dp. Andrej Kalamen
Z prameňa, pondelok 29. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Andrej Kalamen.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja,
aleluja. Blahoslavení chudobní v duchu,
lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Blahoslavení chudobní v duchu,
- lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu
- bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu
- odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu
- alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal:
- „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti.
- Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život
- nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj
- podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú
- úrodu.
- Premýšľal a hovoril si: 'Čo budem robiť?
- Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.'
- Potom si povedal: 'Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a
- postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný
- svoj majetok.
- Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na
- mnohé roky. Odpočívaj, jedz a
- pi, veselo hoduj.'
- Ale Boh mu povedal: 'Blázon, ešte tejto
- noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil,
- čie bude?'
- Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, ale pred
- Bohom nie je bohatý."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Pamätám si na takú jednu udalosť spred pár rokov, keď mi môj otec
- volal,
- či im neprídem jednu sobotu pomôcť zvoziť drevo z
- lesa, že zohnali veľký traktor a že to za jednu
- sobotu
- všetko povozíme.
- Traktor bol veľký, aj vlečky boli veľké.
- Akurát prvý krát, keď išli z lesa, tak hneď prvá
- vlečka skončila prehodená v rokline.
- Chvála Pánu Bohu sa nikomu nič nestalo, ale potom sme celú sobotu
- zháňali žeriav, ktorý vytiahne tú vlečku z tej rokliny.
- A drevo sme nezviezli za jednu sobotu, ale sme ju vozili najbližší
- mesiac, než sme ho všetko povyťahovali.
- A potom sme si trošku z nášho otca robili srandu, pretože sme mu hovorili, že
- no chceš rozosmiať Pána Boha? Porozprávaj mu o svojich plánoch.
- Za jednu sobotu máme všetko drevo v našom dvore.
- Najbližší mesiac sme ho vozili.
- V určitej miere je to porekadlo, ktoré je veľmi známe pre nás.
- Hej, ak chceš po-rozosmiať Pána Boha, rozpráva, porozprávaj mu o
- svojich plánoch. Na druhej strane, určite je to porekadlo alebo
- podobenstvo, ktoré zase nemôžeme brať tak prísne.
- Hej, to znamená, lebo človek by z toho mohol vyjsť s tým
- východiskom, že nebudem vo svojom živote plánovať. Hej?
- Ono to, čo je dôležité si uvedomiť a k čomu je
- pozvanie vlastne a prečo to aj
- hovorím, to dnešné podobenstvo je otázkou, ako
- plánujeme,
- hej? Či my naozaj v tých svojich plánoch, ktoré si robíme do svojho
- života, či naozaj do toho pozývame Boha a počúvame
- toho
- Boha?
- Alebo je to iba o tom, čo chcem ja a ako si to predstavujem ja?
- Počuli sme dnes podobenstvo o asi bohatom človeku,
- ktorý tiež plánuje a je za to nazvaný bláznom.
- V určitej miere treba naozaj si uvedomiť, že v čom bolo to
- bláznovstvo. Hej? V tom, že sa rozhodol, že si rozšíri
- sýpky, že tam všetko uloží?
- Veď keď zoberieme Sväté písmo, na inom mieste presne to
- isté robí Jezi-Jozef v Egypte
- a je za to pochválený. Je sedem úrodných rokov, a preto v Egypte
- rozšíri sýpky, všetko uskladní, to, čo prinesie
- úroda. A neni nazvaný alebo nepozeráme dnes na
- egyptského
- Jozefa ako na blázna, ale práve naňho pozeráme ako na
- Božieho muža. Takže to, čo je naozaj také dôležité uvedomiť si,
- že áno, sme pozvaní aj plánovať, aj rozmýšľať.
- Len otázkou, či do toho všetkého pozývame alebo vôbec
- dovolíme
- Bohu vstupovať alebo nie.
- Počúvame dnes dvanástu kapitolu alebo počuli sme Lukášovo evanjelia.
- To, čo možno trošku v tom rámci zarámcovania
- toho textu je dôležité
- uvedomiť si, že s-nachádzame sa s Ježišom na,
- s Ježišom na ceste do
- Jeruzalema. Lukášovo evanjelium od jedenástej do
- devätnástej
- kapitoly, eh, opisuje Ježišovu cestu do Jeruzalema.
- To znamená, či chodíme v týždni do kostola, počúvame
- evanjelium alebo teraz iba v nedeľu chodievame do kostola, tak aj v
- nedeľu stále počúvame toto Lukášovo evanjelium a práve
- tieto nedele tiež počúvame o tom, ako Ježiš ide do,
- ce-cestuje do Jeruzalema. To, čo je dôležité pre nás uvedomiť si,
- u Lukáša tak nejde o nejakú geografickú polohu, že kde sa
- práve ten Ježiš nachádza, pretože trošku by sme v tej
- ceste mali chaos, ale ide o teologické posolstvo.
- To, čo je veľmi dôležité si uvedomiť, že v tej jedenástej kapitole začína tá
- cesta tým, že prichádzajú učeníci za Ježišom s
- prosbou:
- „Nauč nás modliť sa.“ A my vieme, že Ježiš vtedy dáva modlitbu
- Otče náš. A to, čo je krásne, keď budeme čítať Lukášovo evanjelium,
- tak práve týchto osem kapitol a tá Ježišova cesta do
- Jeruzalema je akoby výkladom tej modlitby Otče
- náš. Akoby Ježiš ďalej rozoberal tú modlitbu
- Otče
- náš.
- Dnes teda sme pozvaní k tomu, aby sme rozjímali nad
- podobenstvom o boháčovi. Ja by som však začal skôr tým
- alebo s-ostal stáť pri tom, z čoho vychádza toto podobenstvo.
- To podobenstvo vychádza z prosby človeka, ktorý vystupuje zo
- zástupu. Muž, ktorý vystupuje zo zástupu s
- jednoduchou prosbou, aby Ježiš
- povedal jeho bratovi, aby sa s ním rozdelil o
- dedičstvo.
- Tento človek, ktorý vystupuje zo zástupu, tento človek, ktorý
- prichádza za Ježišom so svojou prosbou, je dôležité možno dnes pre nás
- si uvedomiť si ro-robí tri základné omyly a my si
- teraz povieme, aké tri základné omyly robí tento
- človek. Na začiatku stojí teda jeho prosba.
- „Učiteľ, povedz môjmu
- bratovi.“ To, čo je pre nás vždy
- dôležité,
- túto chybu robíme veľakrát aj my vo veľkej
- miere. „Učiteľ, povedz môjmu bratovi.“
- Koľkokrát, keď zoberieme do svojich rúk Sväté písmo,
- keď ho
- začneme čítať, keď počúvame v kostole to Sväté písmo,
- Božie slovo, koľkokrát nám v našej hlave napadne:
- „Aha, toto keby počul môj sused. Toto keby
- počul môj manžel, moja manželka, môj kolega, moja kolegyňa, môj
- spolužiak.
- To by mal podľa toho, to by mal žiť.“ To, čo je
- dôležité, učiteľ nemá hovoriť môjmu bratovi.
- Ježiš nemá hovoriť môjmu bratovi.
- Ježiš hovorí ku mne. Sväté písmo nehovorí
- o tom, kto má ro-, čo má robiť ten druhý.
- Sväté písmo hovorí mne, Božie slovo hovorí mne,
- čo mám robiť ja. To veľké nebezpečenstvo pre nás
- práve je v tomto, keď my máme ten pocit, že
- tí druhí, ktorí nežijú tak dobre ako ja, tak tým Pán Boh
- rozpráva toto.
- Boh hovorí o tom, čo mám zmeniť ja. Nie to,
- čo má zmeniť ten druhý. To je prvý veľmi dôležitý omyl
- tohto človeka vystupujúceho z toho zástupu.
- Druhá, druhý moment, ktorý je, čo má teda povedať tomu
- jeho bratovi, aby sa so mnou podelil o
- dedičstvo.
- To, čo je dôležité uvedomiť si, že čo je toto dedičstvo?
- Dedičstvo je niečo, čo nás spája, čo mňa
- spája s mojimi rodičmi. To je to dedičstvo.
- Dedičstvo má byť niečo, čo spája mňa s mojimi bratmi a
- sestrami. To je to dedičstvo. Hej?
- To znamená, ak on dnes hovorí, aby sa podelil,
- tak nehovorí o dedičstve. Dedičstvo je to, čo nás spája,
- nie čo nás rozdeľuje. Možno teraz niektorých z vás
- hneď napadne myšlienka: „No dobre, pán farár, ale vy to nepoznáte,
- ako to je v
- skutočnom živote.“ Veď dneska v tomto svete je práve to, že
- dedičstvo väčšinou rozdeľuje a nespája.
- Možno máte teda v tomto pravdu, ale ja v tom prípade poviem,
- že tak potom je
- otázkou pre nás zamyslieť sa nad tým, že či je to dedičstvo.
- Lebo dedičstvo naozaj je to, čo mňa spája, čo spája rodinu, čo mňa
- spája s mojimi rodičmi, čo ma má spájať s mojimi súrodencami.
- Potom už nejde o dedičstvo,
- ale potom to nazvame, nazvime pravým slovom.
- Potom už ide o korisť, pretože ide o to, čo si
- odtrhnem a koľko si odtrhnem.
- Dedičstvo je to, čo spája, nie to, čo rozdeľuje.
- A potom dnes teda ten
- tretí omyl, kedy dnes Ježiš priamo tomuto
- človeku zo zástupu hovorí: „Človeče,
- kto mňa ustanovil za sudcu alebo
- rozdeľovača medzi vami?“ Toto je veľmi
- dôležitý omyl pre nás, a to je to,
- a nie možno vždy si to uvedomujeme,
- je to, že si niekedy Boha zameníme s diablom.
- Boh je ten, ktorý spája.
- Diabol je ten, ktorý rozdeľuje. Preto dostal toto meno
- Diabolos. Ten, ktorý rozdeľuje. Ten,
- ktorý ničí. Boh je ten, ktorý spája.
- Toto je pre nás veľmi dôležité uvedomenie si.
- Vlastne ja by som povedal, že aj celých tých osem kapitol
- tej Ježišovej cesty do Jeruzalema je to, ako Ježiš
- učeníkov a aj nás učí, kto je ten Boh,
- aký je ten Boh, aby sme sa my učili, že aká je tá
- moja predstava o tom Bohu a aký je Boh naozaj.
- Lebo je to veľké nebezpečenstvo, že si ho zameníme.
- Je to veľké pokušenie, keď máme možno niekedy ten
- pocit, že nám práve ten diabol radí k dobrému.
- To sa nestáva, ani sa to nemôže stať.
- Toto je pre nás teda také pozvanie.
- V čom teda dnes v podobenstve spravil
- boháč chybu?
- Dal si otázku, čo mám robiť?
- O pár kapitol neskôr v šestnástej kapitole Lukášovho evanjelia
- je tiež jedno podobenstvo, ktoré už sme, myslím pred tromi
- týždňami v nedeľu čítali a tam je tiež nespravodlivý
- správca, ktorý si tiež tú otázku dáva.
- Keď majiteľ majetku alebo pán majetku
- zrazu povie svojmu správcovi: „No nič, ideme robiť audit.“
- A on vie, že to jeho správcovanie nebolo práve
- najlepšie a aj on si
- dáva otázku: „Čo budem robiť?“
- A vtedy Ježiš chváli nespravodlivého správcu. To je pre nás zvláštne.
- Dnes toho boháča nechváli. Aj on má otázku, čo mám robiť?
- Aký je rozdiel medzi nimi dvomi?
- Ten nespravodlivý súd-správca začína volať jednotlivých
- dlžníkov a začína odpúšťať. Dnešný
- správca začína hanobiť a hovorí si: „Musím sa
- zabezpečiť a zabezpečím sa.“ To znamená ten rozdiel
- veľký aj pri tom egyptskom Jozefovi je v tom, že
- keď si my myslíme, že si svoj život
- zariadime a že sa v ňom uspokojíme, keď
- možno tak, ako to dnes hovorí, tá chamtivosť nás naozaj úplne
- pohltí, že si všetko chceme zabezpečiť.
- A to teda to pozvanie dnešného evanjelia je naozaj pre
- nás takým veľkým,
- aby sme si uvedomovali a dokázali ďakovať za to, čo máme,
- čo sme dostali od Boha. Teraz myslím nielen v tej materiálnej
- stránke, ale v mnohých veciach, ktoré sme dostali, ale zároveň vždy, keď
- ďakujeme, aby sme sa dokázali pýtať, čo s tým robíme,
- kam to ďalej posunieme alebo čo, alebo k čomu tie
- dary, ktoré sme dostali, naozaj využívame. Amen.
- Amen. Sláva Bohu, že-
- [hudba]
