BYŤ OCHRANOU SVOJIM DEŤOM

(piano)
(Pianová hudba prestáva Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme, teba, Pane, chváli vznešený zástup mučeníkov. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Po odchode múdrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť. Lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil." On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna." Keď Herodes zbadal, že ho múdrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od múdrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Izai-, Jeremiáš. V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie. Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milí spolubratia v knižnej službe, drahí bratia a sestry! Každoročne na Vianoce sa tešíme betlehemskému svetlu a fascinuje nás predstava, že ten plamienok na sviečke, ktorú preberáme, bol zapálený na miestach, kde sa narodil Ježiš Kristus. Je to taká svetelná štafeta. Niekto ju zobral v Betleheme a niekto ju prijal napríklad tu v Bratislave alebo kdekoľvek to betlehemské svetlo priniesli. Tento rok má to betlehemské svetlo ale príchuť, ktorú pred rokom nemalo a zostáva dúfať, že nebude mať ani po roku. Lebo to betlehemské svetlo prišlo zo zóny, kde práve aktuálne prebieha vojna, kde sa ľudia zabíjajú, po sebe strieľajú. Kde mnohé rodiny majú pocit veľkej neistoty. Aj príslušné autority deklarovali, že tento rok budú Vianoce sláviť iným spôsobom, v inej atmosfére ako zvyčajne, lebo tým chcú vyjadriť solidaritu voči kresťanom na okupovaných územiach, ktorí nesmú sláviť Vianoce tak, ako by chceli. Čiže je to akokeby odkaz. Pozrite sa, z vojnového územia predsa len prišlo svetlo, lebo aj uprostred tmy toto svetlo svieti. Uvedomujeme si to o to viac, že tá vojna zasahuje aj deti. Veď ak hovoríme, že vojnou trpia rodiny, tak tým myslíme, že tou vojnou trpia deti. Deti, ktoré sa boja. Deti, ktoré cítia neistotu vlastných rodičov. Deti, ktoré nedajbože zažívajú smrť vlastných otcov nasadených v boji. A tak by sme mohli povedať, že tá vojna zasahuje tých najbezbrannejších a to sú deti. Vojna proti deťom. Aj v tom dnešnom prečítanom evanjeliu je vojna proti deťom. Ten, kto chcel mať moc, skantri deti. Nemilosrdne zabíja deti. Možno by sa nám to na prvý pohľad nezdalo, ale tí, ktorí chcú ovládať spoločnosť, keďže vedia, že budúcnosť tej spoločnosti je v deťoch, chcú vo veľkej miere ovládať deti, zasiahnuť už deti, nielen zabiť ich fyzicky, ale mnohokrát ich zabiť duchovne. Je veľmi prekvapujúce, že v preambule ústavy Egyptskej republiky je hrdo napísané, že v našej krajine sa zachránila Miriam a jej dieťa JežišA sú dokonca pútnické miesta na území Egypta, kde podľa prastarej tradície Jozef, Mária a nimi zachraňovaný Ježiš pobývali, až kým sa potom nevrátili späť, keď už bol pokoj. A tak tu hovoríme o vojne proti deťom aj zo strany nejakého jednotlivého uzurpátora moci. Ale hovoríme aj o tých, a to je to svetlo, ktorí Ježiša zachraňujú. Zachrániť dieťa Ježiša a zachrániť Ježiša pre deti. Zachrániť Ježiška pre tých, ktorí v ňom môžu vidieť svojho rovesníka práve na Vianoce. Je to dieťatko, ku ktorému sa môže priblížiť každý. Nekonečne milosrdný, veľký, mystický, všemohúci, vševedúci Boh, ktorý udržuje vesmír v jestvovaní, prichádza ako dieťa, aby povedal: „Som tu aj pre deti. Chcem zachrániť deti a sám ako dieťa som bol zachránený svätým Jozefom a Pannou Máriou." Raz som z diaľky videl jeden betlehem, ktorý mi na prvý pohľad pripadol taký zvláštny, pretože tam boli jasličky jasne rozoznateľné a nad tými jasličkami bolo čosi ako gotický oblúk. Zvláštne. A kde sú Panna Mária a svätý Jozef? Ale keď som sa priblížil, zistil som, že to bol ten jedinečný nápad umelca, že skláňajúci sa Jozef a skláňajúca sa Panna Mária nad Ježiška vytvorili nad ním ochranný štít, akýsi ochranný oblúk, bránu, klembu, ktorá mala dieťa chrániť. A tak si v tento Deň svätých neviniatok, keď hovoríme o zachraňovaní detí a vojne proti deťom, spomeňme na deti vo vojne každého druhu. My poznáme štatistiku rozpadu rodín na Slovensku, päťdesiat percent v niektorých regiónoch. A keď dieťa prežíva svoju vnútornú celistvosť cez lásku svojich rodičov k dieťaťu, ale aj ich navzájom, a keď oni medzi sebou začnú viesť vzťahovú, možno verbálnu vojnu, dieťa tým veľmi trpí. Veľmi, veľmi tým trpí. Dieťa trpí konfliktom svojich rodičov a dieťa trpí rozvodom svojich rodičov. A preto dnes prosme Pána, aby všetkým mužom a ženám, matkám a otcom, aj budúcim, aj aktuálnym dal vedomie, že dieťa potrebuje ochranný štít rodičovskej lásky, ktorá vytvára z domu domov. Mnohé deti sa vracajú do domu, ale žiaľ, nevracajú sa domov, lebo ten domov netvoria steny, ale ľudia, ktorí sú tam. Osobitnou kategóriou vojny proti deťom sú tie matky, ktoré neakceptujú svoje materstvo a nedovolia svojím deťom, aby sa narodili. Prosme Pána, aby ženám, ktoré nosia v srdci a pod srdcom svoje dieťa, svoje dieťa aj prijali, dali mu život, dali mu život v čo najkrajšej podobe, uprostred lásky a stabilného vzťahu voči rodičom Veľmi sofistikovaná vojna proti deťom sa vedie na úrovni ich vnútorného prežívania, ich vnútorného nastavenia voči životu. Chlapec je chlapec a vo všetkom, čo robí, má byť utvrdzovaný v tom, že jeho identita je chlapčenská a potenciálne mužská. Dievčatko je dievča. Je budúca žena a výchova má byť vedená tak, aj všetky podnety majú byť vedené tak, aby sa z dievčatka stala zrelá, dospelá žena. Z chlapca muž, z dievčaťa žena, ktorí potom budú vedieť vytvárať také zrelé vzájomné vzťahy, ktoré zase budú domovom pre, pre ďalšie deti, ich deti. Je vysoko nezodpovedné podsúvať deťom také modely a alternatívy, ktoré ich vnútorne neupevňujú, ale zvyklajú, zneisťujú a ponúkajú im také cesty, ktoré sú mimo prirodzeného zákona. Takáto vojna proti deťom je tiež neprípustná Chvála všetkým tým vychovávateľom, všetkým tým pedagógom a najmä všetkým tým otcom a mamám, rodičom, ktorí sú ochranným štítom svojich detí, pretože vonkajšie prostredie nie je mnohokrát ohľaduplné voči detskému vnímaniu. V dnešný deň sa modlime za deti a modlime sa za všetkých, ktorí sú za deti zodpovední. Od rodičov až po ľudí, ktorí nastavujú celoplošné procesy, ktoré majú tiež zásadný dosah na deti. Vďaka všetkým tým, ktorí budujú budúcnosť našej krajiny tým, že v deťoch budujú lásku, zrelosť a vštepujú im vieru v Ježiša. Prichádza ako dieťa, rastie ako chlapec, ako mládenec, stáva sa dospelým mužom. Objíma deti, požehnáva deti a hovorí: „Nechajte deti prísť ku mne." Ako možno najlepšie zachrániť deti v najrôznejších typoch vojen, ktoré sa voči nim dnes vedú? Tým, že im dáme prístup k Ježišovi. Tým, že v Ježišovi nájdu zmysel svojho života. Tým, že v Ježišovi nájdu štít, ktorý ich ochráni pred všetkými takými ponukami životného štýlu, ktorý je v konečnom dôsledku rozkladný A tak sa tešme Vianociam, tešme sa narodenému Ježišovi, pretože ako som to povedal na úvod, ešte raz to zopakujem, lebo nikdy nie je dosť to opakovať. Narodil sa tvoj aj môj Záchránca. Narodil sa tvoj a môj zmysel života. Narodil sa tvoj a môj a náš Pán, najvyššia priorita a najvyššia autorita nášho života A tak ako posledná myšlienka je, že autorita znamená pomôcť rásť. Ježiš je našou autoritou, lebo nám pomáha rásť. Rovno ku svetlu, tak ako to naznačuje aj vianočný stromček zakorenený v zemi, pôvodne hľadá korene v nebi a to je cesta vnútorného pokoja a šťastia aj pre deti. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Na veky veľmi.…