Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
DUCHOVNÁ PEVNINA
Z prameňa, káže Mons. Jozef Haľko
Z prameňa, sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Jána.
Milovaní,
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána.
- Milovaní,
- ak viete, že Boh je spravodlivý, vedzte, že
- každý, kto koná spravodlivo, z neho sa narodil.
- Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec.
- Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
- Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho.
- Milovaní,
- teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím
- budeme.
- Vieme však, že keď sa On zjaví, budeme
- mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.
- Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť
- čistý, ako je On čistý.
- Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie,
- lebo hriech je bezprávie.
- A viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy a v
- ňom hriechu niet.
- Kto ostáva v ňom, nehreší.
- Kto hreší, ten ho nevidel ani nepoznal.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu ďakáme.
- [hrá varhany]
- Uzreli všetky končiny
- zeme spásu
- nášho Boha.
- Uzreli všetky končiny
- zeme
- spásu nášho
- Boha.
- Spievajte Pánovi pieseň novú,
- lebo vykonal veci zázračné.
- Víťazstvo je dielom jeho pravice
- a jeho svätého ramena.
- Uzreli všetky končiny
- zeme
- spásu nášho Boha.
- Uzreli všetky končiny zeme
- spásu nášho Boha.
- Na chválu Božiu jasaj celá zem.
- Plesajte, radujte sa a hrajte.
- Uzreli všetky končiny
- zeme
- spásu nášho Boha.
- Hrajte Pánovi na citare,
- na citare a na harfe zvučnej.
- Zahlaholú trúba poľníc.
- Jasajte pred tvárou kráľa
- Pána.
- Uzreli všetky končiny
- zeme
- spásu nášho Boha.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja, aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja, aleluja.
- Slovo sa telom stalo a
- prebývalo medzi nami.
- Tým, ktorí ho prijali, dalo
- moc stať sa Božími deťmi.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
- Keď na druhý deň Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš,
- zvolal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma
- hriechy sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril:
- Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako
- ja.
- Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím
- vodou, aby sa on stal známym
- Izraelu.“ Ján vydal svedectvo:
- „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a
- spočinul na ňom.
- Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou,
- mi povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a
- spočinúť
- na ňom, to je ten, čo krstí Duchom
- Svätým.“ A ja som to videl a vydávam
- svedectvo, že toto je Boží
- Syn.“ Počuli sme slovo
- Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- možno keď
- poviem alebo povieme, že na celom svete
- dnes cirkev slávi najsvätejšie meno Ježiš,
- tak sa niekomu azda vo svedomí
- zapne taká kontrolka,
- koľkokrát to meno
- vyslovím,
- ani si to neuvedomujem.
- Príde nejaká vypätá situácia,
- dozviem sa nejakú nečakanú správu,
- dozviem sa u lekára nejakú
- náročnú diagnózu.
- Až dodatočne si uvedomím, že som povedal
- Ježiš.
- Keby sme spočítali, aké percento
- vyslovení mena Ježiš na svete je vyslovené
- uvedomelo,
- s pokorou
- a vierou,
- ktovie v akom by to bolo pomere.
- To neznamená, bratia a sestry, že nemožno v ťažkých situáciách
- povedať Ježiš.
- Možno to povedať vtedy, ak je to vyslovené
- uvedomelo,
- ak je to vyslovené pokorne
- a ak je to vyslovené s vierou. Tieto tri.
- Čo je to uvedomelo? To je základ.
- My ľudia máme schopnosť
- niektoré slová zadržať a niektoré slová vysloviť.
- Istý mysliteľ hovorí, že slovo má takú silu a sme za
- slovo tak zodpovední, že máme tam až dve brány, dve
- bariéry. Vieme niekedy zaťať zuby a niekedy stisnúť
- pery a
- niekedy oboje, aby určité slová nevyšli.
- Ak si uvedomíme, že teraz idem vysloviť
- meno Ježiš
- a nejdem ho vysloviť pokorne a s vierou,
- tak si uvedomím, že to radšej
- nevyslovím. O to viac, že to môžu druhí počuť.
- Istý človek, ako som vám to pred nejakým časom hovoril,
- ale
- zopakujem to, hádam to nebude navyše,
- počul, ako na istej vrátnici, kde
- išiel na návštevu do inštitúcie, tej vrátničke, ktorá zapisovala
- jeho meno, vypadla ceruzka a ona povedala: „Ježiš
- Mária.“ A on jej hovorí: „Vidím, že máme
- spoločných známych,“ lebo ju chce evangelizovať,
- ale ona nebola veľmi disponovaná ďalej sa rozprávať na túto
- tému. Čiže prvé, uvedomelo.
- Ľudia sme preto, že si vieme uvedomiť, že niečo povedať
- môžem a niečo povedať nesmiem.
- Od uvedomelého vyslovenia slov, vrátane
- najsvätejšieho mena Ježiš, ale musíme pokročiť
- ďalej. Že to meno vyslovíme nielen uvedomelo,
- že si uvedomujeme, ale najlepšie si to uvedomujeme
- vtedy, keď ho vyslovujeme s vierou.
- Ba dalo by sa povedať, ak ho nevyslovujeme z, s
- vierou, ak ho nevyslovujeme s vierou,
- mali by sme si uvedomiť, že ho nemáme vysloviť.
- Čo znamená s vierou?
- Že to meno je jedinečné.
- V Európe zdá sa, že len v Španielsku dávajú deťom meno
- Ježiš. V ostatnej Európe to nie je zvykom
- práve z toho dôvodu, že je to jedinečné meno, ktoré
- patrí jedinečnému Bohu a človeku, nášmu
- záchrancovi. Preto meno Ježiš vysloviť s vierou
- znamená, že je to meno toho, ktorý sa stal
- človekom. Vo vianočnom období si to zvlášť
- uvedomujeme.
- Je to dieťa
- a je to Boh. Boh, ktorý vstupuje medzi nás ako dieťa, aby
- rástol ako my, aby začínal ako my, ale bez hriechu
- a sväto.
- S vierou. Uvedomelo a s vierou.
- A to tretie je pokora.
- Že ak vyslovíme toto meno, vždy ho vyslovíme ako modlitbu.
- A modlitba je
- aktom pokory,
- lebo modlitba je vďaka, modlitba je chvála a modlitba
- je prosba.
- Keď ďakujem, tak pokorne uznávam, že som dostal niečo,
- čo som nemal a mať nemohol sám zo seba.
- Keď chválim, tak chválim Boha jednoducho preto,
- že je Boh,
- že je veľký, že je vznešený, že ma stvoril a že sa mi
- dal spoznať. A keď prosím, tak
- vyjadrujem, že potrebujem niečo, čo opäť
- nemám sám zo seba.
- Vyslovujme meno Ježiš vždy
- uvedomelo, s vierou a s veľkou
- pokorou.
- Učí nás to napokon dnes aj svätý Ján
- Krstiteľ.
- A určite vám zarezonovalo, drahí bratia a sestry,
- keď Ján Krstiteľ povedal: „Hľa, Boží baránok, hľa, baránok Boží,
- ktorý sníma hriechy sveta,“ že tieto slová sú nám akosi
- známe. Áno,
- pretože tieto slová sa dostali zo Svätého písma
- do Svätej omše. Celkom logicky a prirodzene, pretože
- Svätá omša celá je biblická, inšpirovaná
- Svätým písmom.
- Čo sa stane za chvíľu?
- Zdvihnem rozlomenú hostiu
- a poviem: „Hľa,
- baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.
- Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu
- baránkovu.“ Všimnite si ten úžasný oblúk.
- V tom je obrovská hodnota, nekonečná,
- nevyjadriteľná, nevyslovná hodnota Svätej
- omše, že slovo, ktoré sme prečítali, sa
- stáva skutkom.
- Dokonca sme pozvaní sa pozerať hľa
- na rozlomenú hostiu.
- Vidíme a počujeme. Počujeme hľa Baránok
- Boží,
- ktorý sníma hriechy sveta. A čo vidíme?
- Vidíme rozlomený chlieb,
- chlieb z neba.
- Boh sa približuje k človeku ako chlieb,
- lebo ak na profánnej úrovni hovoríme, že niekto má chlieb v
- ruke,
- hovoríme tým, že má základnú obživu.
- Aj my za chvíľu budeme z rúk kňaza prijímať
- chlieb z neba ako základnú obživu pre dušu,
- bez ktorého duša prežiť nemôže.
- Pozeráme, počujeme a vidíme
- rozlomenú hostiu. Prečo rozlomenú?
- Lebo v starobylých textoch slovo obeta
- a lámať je
- podobné. Používajú sa ako synonymá.
- Ježiš sa rozlámal, obetoval za nás ako
- Baránok Boží sníma hriechy sveta
- tak, že sa za nás obetuje, láme na kríži
- a všetko všetkým tým, čo sa stalo aj pred tým krížom, aj
- chudobou Betlehema,
- aby nás potom pozval do večného života.
- Tak opäť sa dnes pozerajme na rozlomený chlieb pri výzve hľa,
- čiže pozeraj, pozri s vierou na rozlomený
- chlieb.
- Uvedomelo,
- že si na omši,
- že to, čo sa odohráva, je Božie
- a že ty si Boží syn a Božia dcéra.
- S vierou, že je to naozaj Ježiš a že z moci
- Ducha sa chlieb premenil na jeho telo, naňho samotného
- a s pokorou,
- že ja, človek na zemi vrastený do zeme svojimi
- koreňmi,
- ale rastúci k nebu, teraz prijmem
- niečo, čo potrebujem, bez čoho nemôžem prežiť.
- V tom je tá pokora a to je Ježiš Kristus
- sám.
- Potom Ján Krstiteľ hovorí:
- „Videl som naňho zostupovať holubicu." To je posledný
- obraz, lebo Ježiš je našou
- duchovnou pevninou.
- Holubica sa objavuje v príbehu Noeho, ktorý
- hľadá pevninu a holubica s
- ratolesťou je symbolom toho, že
- pevnina je nablízku.
- Ďalšia holubica, ale v biblickej
- symbolickej línii nad Ježišom ako keby hovorila:
- „On je vašou duchovnou pevninou." To si
- uvedomte, v to verte a to pokorne
- uznávajte a o to proste.
- A Ježiš prichádza a vstupuje do nášho srdca.
- Lebo vy to dnes, my to dnes takpovediac
- zabodkujeme tým naším amen,
- keď ten rozlomený nalámaný chlieb nám kňaz zdvihne pred
- oči a povie:
- „Telo Kristovo,
- Baránok Boží, ktorý za teba zomrel, za teba vstal z mŕtvych,
- za teba žije, aby si aj ty žil." A vy poviete:
- „Amen. Ty, Pane, si moja duchovná pevnina.
- Bez teba sa strácam, ponáram pod
- hladinu rozbúrenej hladiny môjho života.
- S tebou som na pevnine." Tak v takomto
- uvedomení, viere a pokore vstúpme teraz do slávenia
- svätej omše. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Amen.
- [hudba]






