Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
HLAVNÝ LIEK NA STRACH JE DÔVERA
káže don Jozef Luscoň, SDBsv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice
Prepis videa
(piatna hudba)
Čítanie z knihy proroka Daniela.
V istý deň vtrhli vysokí úradníci a
- (piatna hudba)
- Čítanie z knihy proroka Daniela.
- V istý deň vtrhli vysokí úradníci a satrapovia k
- Danielovi a našli ho, ako sa modlí a prosí svojho Boha.
- Potom išli ku kráľovi a hovorili mu o jeho nariadení.
- „Kráľ, nepodpísal si rozhodnutie, že každého, kto
- by v nasledujúcich tridsiatich dňoch prosil niektorého Boha
- alebo človeka o niečo, okrem teba, kráľ,
- treba hodiť do levovej jamy?"
- Kráľ odpovedal:
- „Áno, je to isté podľa zákona Médov a
- Peržanov, ktorý je nezmeniteľný."
- I povedali kráľovi:
- „Daniel, jeden z judejských zajatcov, nedbá na teba, kráľ,
- ani na na-nariadenie, ktoré si vydal, a tri razy denne
- koná svoje modlitby."
- Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil
- si, že Daniela zachráni, a až do západu slnka sa
- usiloval o jeho záchranu.
- Ale muži dorážali na kráľa a vraveli mu:
- „Uvedom si, kráľ, u Médov a Peržanov je
- zákon, že neslobodno zmeniť nijaké nariadenie
- ani rozhodnutie, ktoré vyniesol kráľ."
- A tak kráľ rozkázal priviesť Daniela a hodiť ho do
- levovej jamy.
- Kráľ pritom povedal Danielovi: „Nech ťa zachráni
- tvoj Boh, ktorého tak vytrvalo uctievaš."
- Priniesli kameň a položili ho na otvor jamy.
- Kráľ ho zapečatil svojím prstenom i prsteňmi svojich
- veľmožov, aby nik nemohol zasiahnuť do Danielovho
- položenia.
- Potom kráľ odišiel do svojho paláca a šiel
- spať bez večere. Nedal si priniesť jedlo a
- spánok ho obchádzal.
- Na úsvite rýchlo vstal a ponáhľal sa k levovej jame.
- Keď sa priblížil k jame, bolestným hlasom oslovil
- Daniela.
- „Daniel, služobník živého Boha.Vládal ťa
- tvoj Boh, ktorého si vytrvalo ctíš, zachrániť pred
- levmi?"
- Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľ, ži naveky!
- Môj Boh poslal svojho anjela, ten zavrel levom tlamy
- a neublížili mi, lebo sa ukázalo, že som pred ním
- spravodlivý. Ale ani proti tebe, kráľ, som sa
- neprevinil. Kráľ sa veľmi potešil a
- rozkázal Daniela z jamy vytiahnuť.
- Daniela vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz,
- lebo on dôveroval svojmu Bohu.
- Na kráľov rozkaz priviedli mužov, čo na Daniela
- žalovali a hodili ich do levovej jamy, aj ich
- deti a ženy. Ale ešte nedopadli ani na dno jamy
- a levy sa ich zmocnili a rozdrúzgali im kosti.
- Vtedy kráľ Dárius napísal všetkým národom,
- kmeňom a jazykom, čo bývali na celej zemi:
- „Nech vzrastá váš pokoj. Ja vydávam nariadenie,
- nech sa v celom mojom kráľovstve trasú a boja Danielovho
- Boha,
- lebo on je živý Boh. On ostáva naveky,
- jeho kráľovstvo sa nerozpadne a jeho moc trvá naveky.
- On vyslobodzuje a zachraňuje, robí znamenia a
- zázraky na nebi i na zemi. On vyslobodil
- Daniela z moci levov.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Chváľte a vyvyšujte ho naveky Chváľte a
- vyvyšujte ho naveky.
- Velepte Pána, rosa a srieň. Chváľte a
- vyvyšujte ho naveky. Velepte Pána,
- mráz a zima. Chváľte a vyvyšujte ho
- naveky.
- Velepte Pána, ľad a sneh. Chváľte a
- vyvyšujte ho naveky.
- Velepte Pána, noci a dni. Chváľte a
- vyvyšujte ho naveky.
- Velepte Pána, svetlo a tma. Chváľte
- a vyvyšujte ho naveky. Velepte Pána,
- blesky a oblaky. Chváľte a vyvyšujte ho
- naveky. Nech Pána velebí zem.
- Chváľte a vyvyšujte ho naveky.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Vzpriamte sa, zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše
- vykúpenie. Aleluja, aleluja.
- (vzdvihnutie hlavy)
- (Pauza Pán s vami I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať, lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu.Budú padať ostrím meča. Odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmetku z ukotu mora a vlnobitia. Ludia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. (glasy za kadenciu v pozadí)
- Text, ktorý sme počuli, je troška taký až
- hrôzostrašný.
- Nazýva sa Apokalypsa nebo a-apokalyptický text, ale
- my vieme, že to je vlastne zňatie záclony.
- To slovo apokalypsa znamená ukazanie pravdy, zjavenie pravdy.
- Takže až takto ho dobre chápať. A
- iste Pán Boh nechcel vzbudiť nejakú hrôzu v nás, ale
- skôr taký rozumný prístup k životu a takú
- veľkú dôveru v neho.
- Ale poďme pekne poporiadku, aby sme to troška ten text tak rozobrali.
- Kto bol vo Svätej zemi, tak na jednom mieste
- sprievodca uvádzajú a keď tam privedú ľudí, tak pri
- takom kostolíku... Ten kostolík má tvár slzy
- a pre, a títo sprievodcovia hovoria, že
- kostol sa volá Dominus Flevit, Pán zaplakal
- a že podľa tradície na tomto mieste sedel Pán Ježiš, keď
- pozeral na Jeruzalem. No a keď tie
- predpovede o ňom povedal.
- Z toho miesta vidno, ehm, tu plošinu, kde bol
- postavený ten nádherný chrám, tak nádherne aj celé mesto,
- jeho múry. Dokonca oni ešte veria, že
- Mesiáš prejde cez jednu bránu, takže...
- Tak podľa nejakej predpovedi, tak zase tí
- Arabi alebo tí, ktorí tam žijú, zamurovali tú bránu, dokonca
- cintorín urobili predtým a proste také nepokoje, akési
- medzi nimi je. Tam sú teda, ale
- isté je, že ten chrám bol taký nádherný, že apoštoli na
- jednom mieste hovoria, pozri, čo dokázali naši
- otcovia, aká nádhera! A Pán Ježiš hovorí: "Ani kameň na
- kameni nezostane."
- Ten chrám bol skutočne niečo úžasné.
- Už dvadsať rokov pred narodením Pána Ježiša pripravili
- všelijaké dielne a potom Herodes Veľký ho staval
- a desať rokov robilo na ňom stotisíc robotníkov
- denne, tisíc levitov, kňazov, ktorí
- tiež vedeli murárske veci, ktorí to tak
- sprevádzali.
- Potom bol dokončený až v roku šesťdesiat štyri a v
- roku sedemdesiat bol zničený.
- Pretože Rimania obkolesili Jeruzalem a
- zničili všetko okrem toho múru nárekov.
- A vraj povedal ten ich vodca, že to som urobil preto,
- nezbúral, aby videli, čo moje vojsko dokázalo
- zbúrať a aby mali kde plakať, ti Židia, pri tom múre
- nárekov.
- Tento apokalyptický text sa skladá z takých častí.
- Prvá časť je teda o zničení Jeruzalema a
- Lukáš
- už pravdepodobne videl, že sa to stalo.
- A tie slova, ktoré napísal, vlastne ako keby tak si
- spomínal, že toto Pán Ježiš povedal a to sa ozaj
- Aj tam tie rady, to všetko, čo hm, Pán Ježiš
- povedal ešte predtým. Druhá časť už prichádza,
- ktorá teda takto približuje, čo bude asi na konci
- sveta.
- A vidíme, že sú tam veľké znamenia na nebi.
- Proste také aj hrózy, aj národ proti národu,
- aj zemetrasenia a-a
- také ozaj hm, hrôzostrašné troška veci, ale
- vidíte, ako je dôležité Ducha mať, ako to vysvetľovať, že
- končí jedno čosi staré a začne niečo nové.
- A práve aj tie hrózy a tie bolesti sú akokeby
- pôrodné bolesti preto, čo ide vzniknúť
- Keby sme ďalej čítali ten text, tak uvidíme, že aj apoštolov to
- zasiahlo a pýtajú sa, že kedy to bude, kedy?
- A Pán Ježiš neodpovedá, kedy. A sú na to rôzne dôvody.
- Jeden z tých dôvodov je, že aj dnes, keby sme vedeli, že to bude
- o pol roka, tak možno sa tu vraždí, zabíja
- a každý si chce ešte užiť. Tak ako zvykne
- ten človek povedať, žijem len raz, tak si chcem užiť.
- A druhý mu povedal, práve preto, že žiješ len raz,
- tak to nerob, pretože ty máš dôstojnosť
- ľudskú, královskú, my Božiu, však?
- Sme Božie deti.
- No a tretia časť hovorí,
- ako by sme mali privítať tieto chvíle a v tejto
- časti ozaj, že aj predtým, keď sme
- čítali Malú apokalipsu,
- to sú tie časti, kde svet, tam Pán Ježiš hovorí, ako byť
- pripravení a proste jednoducho tie múdre pány a toto všetko.
- Augustín to nádherne zhrnul, že na dve veci má byť
- pripravený každý kresťan.
- Na sväté prijímanie a na smrť.
- A toto je naše vyslobodenie,
- pretože..Prejdeme, čo sa nám môže stať,
- veď ak prídeme len k Otcovi, veď to marana tá, čo
- prví kresťania neustále opakovali, tak aj v našom
- srdci má byť a Otče náš alebo iné modlitby, keď
- máme, tak neustále hovoríme: "Príď tvoje kráľovstvo." Na to
- je celý život.
- Sme
- pozvaní, aby sme boli v dvoráne nebeského
- Krála. A byť v dvoráne znamená vedieť
- naučiť sa tie zvyky, ktoré tam potom budú.
- Naučiť sa tam správať, vnímať tamten svet.
- Takže na to tu máme ten osemmi-- ten vek tých osemdesiat
- rokov. Ak sme pri síle alebo koľko.
- Boli sme v živote mamky,
- deväť mesiacov, dobre nám tam bolo. Nechceli sme tu ísť.
- Teraz sme tu. Dobre. Je nám tak, ako je nám.
- Ale dobre je nám ešte stále. A kdesi ešte ďalej
- pôjdeme.
- Po tomto vynosení v tomto svete. Ale musíme na sebe pracovať,
- aby sme sa naučili žiť tak, ako sa žije tam, v
- dvoráne
- nebeského kráľa Pána Ježiša.
- Ktosi bol taký veľmi ako pojašený a bedák a
- mal strach z tohoto. A ten kazateľ, keď videl aj že
- viacerí sú takíto nejakí, tak chytil takúto reč a hovorí, že
- veru, veru, pre teba bude koniec sveta o tridsať dní,
- pretože už to bol taký chlap okolo päťdesiatky.
- Pre vás páni to bude asi o dvadsať. Tá mala
- šesťdesiat rokov aj niečo. Áno, ono to príde.
- Čas sa kráti, ale žijeme práve pre ten cieľ.
- A toto je aj ten duch, ktorý nám tu chce priniesť Pán Ježiš,
- že tešte sa, príďte, ja vás čakám, urobím vám
- príbytky. Nemajte zmysel tu len v tom všetkom.
- No a odkiaľ sa berie ten strach?
- Strach sa berie najmä z egoizmu.
- Ak máme strach o seba, ono je to také tajuplné, troška
- aj zakryté, aj zradné. Ale vidíte všetky aj tie výbuchy naše
- nervozity? Alebo čo bude? Keď pôjdeš do príčiny, prečo je
- to tak? Zistíš, že za tým je strach a nie láska
- ani dôvera.
- A môže to byť až tak, že začneš ubližovať niekomu, pretože
- ten strach vyhráva v tebe. Aj táto
- doba, v ktorej žijeme, môžeme povedať, že trošičku je
- taká apokalyptická, čiže taká ozaj
- ostrá.
- A vidíte, koľkí máme strach o seba.
- Taký úžasný strach, že začíname byť nervózny,
- a ak sme mali aj ten duchovný život, taký pevný, zrazu nám to tam
- všetko padá a vybuchujeme a trasime sa Viem,
- že niektorí ani nevychádzajú z domov a tak sa boja.
- Ale veď
- dôverujeme, je tu nebeský Otec, veď akože on
- o tom všetkom vie. Máme byť múdry, ale
- ten liek hlavný na strach je dôvera
- nebeského Otca. V tej nežnosti, v tej dobrote,
- k nemu sa priblížiť a on to má. A prepojiť sa a žavotať
- celý deň s ním a ísť životom
- a nevidieť cieľ len tu, ale tam troška ďalej.
- Svätý Jeroným hovorí, že človek je taký
- ako poleno,
- že keď ten oheň horí a hodíš to poleno
- surové na ten oheň, tak najprv začne prskať a
- bublinky vychádzať a dymiť to začne.
- To sa tá naša prirodzenosť, ktorá je plná strachu, začína
- vzpierať.
- Ale v ohni Ducha Svätého potom sa mení a
- začne krásne horieť a vydávať teplo a život naokolo.
- Ak prirovnáme našu spoločnosť možno aj teraz k pňu
- ku- alebo k peňu (smiech) a hodíme, alebo by sme ho
- hodili na ten oheň Ducha Svätého a-a-albo
- teda na ten oheň, tak vidíme, že takisto z neho by všeličo tam
- vybehovalo. Dym, všelijaké soptenie, henká to.
- Buďme múdri Pán Ježiš hovorí, že treba poznať znamenia čias.
- Poznajme aj ľudí, ktorí zjednocujú, alebo ktorí
- ešte ten strach len znáša-vnášajú.
- My musíme ísť v Božom Duchu a pozvuťme toho, ktorý
- je blízko nás a my upevníme svoj život v tej dôvere a v tej
- láske.
- Máme veľké poslanie.
- Kresťania v tomto čase,
- už bolo takých všelijakých, aj myslení v
- spoločnosti. Už sa blíži ten koniec.
- A pamätám na také jedno stretnutie, kde tiež taký človek, že: „Ačko
- už už bude asi koniec a..."
- A ten kňaz povedal: "No áno, asi bude koniec a práve preto
- máme začať robiť." Lebo tento hovorí, že už sa neoplatí ani nič
- robiť. Nie práve ak sa blíži koniec, tak práve máme
- robiť, povzbudzovať druhých, vniesť Božieho Ducha do ľudí
- a ide to, tešiť sa na ten príchod Pána Ježiša.
- My môžeme veľa dať tejto spoločnosti práve tým naším
- dobrým duchom a správnym postojom. Nech je tak.
- Pochválený buď Ježiš Kristus
- Naveky. Amen.
- (outro muzika)
