Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
HOMÍLIA
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, svätého Pia X., pápeža, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
(piano intro)
Aleluja, aleluja, aleluja,
aleluja. Pouč ma, Pane,
- (piano intro)
- Aleluja, aleluja, aleluja,
- aleluja. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch a
- veď ma vo svojej pravde.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov,
- zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal,
- aby ho pokúšal.
- „Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?"
- On mu povedal:
- „Milovať budeš Pána, svojho Boha celým svojím srdcom, celou
- svojou dušou a celou svojou mysľou.
- To je najväčšie a prvé prikázanie.
- Druhé je mu podobné. Milovať budeš svojho blížneho ako
- seba samého.
- Na týchto dvoch prikázaniah spočíva celý zákon i
- proroci."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (hudba)
- Drahí bria a sestry,
- každý kňaz alebo diakon, keď ide čítať Sväté
- Evanjelium,
- tak sa
- hlboko ukloní a ticho sa modlí.
- Všemohúci Bože, očišť mi srdce i pery, aby
- som mohol dôstojne hlásať tvoje sväté
- Evanjelium.
- Čo znamená ten úklon, hlboký úklon v
- kontexte týchto slov.
- Predovšetkým vyjadruje pokoru pred
- čítaním Božieho slova.
- Pokoru, ktorá si žiada očistenie,
- očistenie srdca, očistenie úmyslov, s ktorým to človek
- robí, i očistenie pery, aby to, čo človek
- hlásal, hlásal vždy
- v duchu tých slov, ktoré Svätý pápež Pius Desiaty,
- takpovediac
- dnešný oslávenec Cirkvi, mal ako svoje heslo:
- Všetko obnoviť v Kristovi. Aby som mohol
- dôstojne hlásať tvoje sväté Evanjelium.
- Je to tvoje Evanjelium, Pane Ježišu, je to Sväté
- Evanjelium, lebo je to tvoje Evanjelium.
- Ten--
- to gesto toho úklonu vychádza aj z niektorých
- biblických citátov. Keď Pán hovorí: „Ja som zhora, vy ste
- zdola." Tým, že sa skloníme, vyjadrujeme to: „Pane, áno, my
- sme zdola. My sme ľudia na tejto zemi.
- My sme ľudia hriešni. Ty si ten, ktorý si hore."
- Alebo slovami Jána Krstiteľa: „Ja sa musím
- umenšovať a on musí rásť." Čiže keď sa
- pokloním pred čítaním Božieho slova, môžem tým
- vyjadriť aj to. On, Ježiš Kristus, ktorý je
- hlavným hrdinom, hlavným protagonistom Evanjelia,
- musí rásť.
- Áno, pokračujeme dnes vo výklade svätej omše,
- jeho gest, slov aj symbolov. A dnes,
- a dnes sa pristavíme pri kázni alebo homílii.
- Slovo kázať používame na našom území už päťsto
- rokov, od pätnásteho storočia a jeho etymologický
- základ to, čo tie významy, ktoré sa navrstvili do tohto
- slova, je objavovať, žiariť, uvidieť,
- oznamovať a hovoriť.
- To isté môžeme povedať o homílii,
- ktorá zase znamená, že je to reč povedaná uprostred
- zhromaždenia. Reč,
- ktorá je rozhovorom
- spoločenstva. A ako je teda zrejmé, to
- kázanie a homília, tieto dve slová sa vzájomne vlastne
- vysvetľujú a dopĺňajú.
- Je dôležité povedať, že každý jeden diakon,
- kňaz alebo biskup vo svojom živote zažil
- situáciu, keď mu biskup vložil do ruky knihu
- Evanjelia. Vždy pri diakonskej
- vysviacke, to znamená pri vysviacke prvého
- kňazského stupňa diakonátu,
- biskup odovzdáva vysvätenému diakonovi
- knihu Evanjelií so slovami: „Príjmi evanjelium
- Kristovo.
- Stal si sa jeho hlasateľom. Dbaj,
- aby si to, čo čítaš, veril, čo
- veríš, učil a čo učíš, aj
- uskutočňoval."
- Ver tomu, čo čítaš. Uč tomu,
- čomu veríš, a uskutočňuj to, čo
- učíš.
- Tieto slová je dôležité si veľmi často pripomínať, lebo sú
- vlastne alfova omegou každého
- dobrého kazateľa. Keď sa totiž kazateľ naozaj modlí,
- aby mu Pán očistil pera a srdce, aby mohol dôstojne hlásať Jeho
- sväté Evanjelium. Týka sa to prečítania
- Evanjelia, aby bolo prečítané spôsobom,
- ktorý tých, ktorí to počúvajú, vtiahlo do
- toho Evanjelia ako do živého Kristovho slova, cez ktoré
- Kristus vstupuje do súčasnosti
- svojich poslucháčov. A samozrejme, že tieto slová sa
- vzťahujú aj na.
- Kázeň, homíliu, ktorá po prečítaní Evanjelia
- nasleduje. Skôr ako by sme hovorili o tom, aká má byť
- vlastne homília, aké sú kritériá na homíliu, ktorá
- naozaj spĺňa eh, svoju úlohu, na čo je
- určená, povedzme si, že
- za všetkým je
- aj, alebo predovšetkým duchovný život
- kňaza. Teda vo veľkej miere to, čo odznej
- v kázni, ako to odznej, akú to má účinnosť, závisí
- od toho,
- aká je morálna úroveň kňaza,
- ako sa posväcuje.
- Vyžaduje sa, aby sa modlil,
- aby čítal Sväté písmo s vierou.
- Aby žil to, čo hlása.
- "Nie seba hlásame, ale Ježiša Krista Pána.
- My sme len vaši služobníci pre Ježiša," píše svätý apoštol
- Pavol v druhom liste Korynťanom.
- Pokiaľ ide o Božie slovo, nie sme ani jeho
- pánmi, ani pôvodcami, ale iba strážcami,
- hlásateľmi a služobníkmi. Čítame na inom mieste.
- Každý kazateľ sa má Bohu ponúknuť ako
- nástroj a neustále má v sebe obnovovať
- dôveru v ohlasovanie
- založenom na presvedčení, že sám Boh túži priblížiť sa
- ľuďom prostredníctvom kazateľa a prejavuje svoju moc skrze
- ľudské slovo.
- Svätý Pavol opäť dôrazne hovorí o potrebe hlásania,
- pretože Sám Pán sa chce priblížiť k druhým aj prostredníctvom
- nášho slova.
- Duch, ktorý inšpiroval evanjeliá a ktorý koná v
- Božom
- ľude, dáva inšpiráciu, ako treba
- hlásať a ako treba počúvať.
- Svätý
- Duch pôsobí v človeku aj preto, aby sa uskutočnilo
- to, čo žiada eh, pápež František. Pápež
- František žiada a hovorí o takzvanej srdečnej
- blízkosti kazateľa. Aby kazateľ a
- spoločenstvo, ku ktorému hovorí, aby tam bol vzťah
- srdečnej blízkosti.
- A tak si povedzme,
- aká teda má byť homília?
- Tak predovšetkým homília má premostovať
- prečítané evanjelium
- a vyznanie viery, ktoré nasleduje po kázni.
- Má vychádzať z Evanjelia a smerovať k
- tomu, aby aspoň jeden aspekt vo vyznaní viery
- sa prehĺbil. Každý kazateľ by si mal vo svojom svedomí
- klásť otázku: „To, čo som teraz ľuďom povedal po prečítaní
- Evanjelia, prehĺbi ich vieru?
- Prehĺbi jeden z článkov viery, ktoré pri
- slávnostiach
- a v nedeľu vyznávajú?"
- Homília má prehĺbiť vyznávanú vieru a tiež
- pripraviť na Eucharistiu.
- Ježiš účinný v slove je ten istý Ježiš, ktorý je
- účinný v Eucharistii.
- S týmto súvisí, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá,
- často pertraktovaná téma
- dĺžky kázne.
- Kázeň má byť primerane dlhá,
- harmonická s ostatnými časťami slávenia,
- aby slovo kazateľa nezaberalo príliš veľa miesta
- a pán mohol zažiariť viac ako jeho služobník.
- Teda kazateľ nie je zdrojom svetla, ani sám nie
- je svetlo. On vlastne je okno, ktoré má
- to Božie svetlo, svetlo, ktorým je Kristus,
- prepúšťa. No a vieme, že okno prepúšťa tým viac
- svetla, čím je čistejšie, čím je
- otvorenejšie, čím je, ak to tak chceme povedať,
- pokornejšie. Okno nechce ukázať, že ja som
- okno. Okno má byť čisté preto, aby svetlo zvonka sa dostalo
- dovnútra.
- Dobrá kázeň, dobrá homília má byť
- podľa kritérií, ktoré veľmi široko rozvinul pápež
- František v dokumente Radosť z Evanjelia.
- Kázeň má byť zrozumiteľná a k tomu, aby bola zrozumiteľná,
- kazateľ, kňaz, ktorý sa postaví, farár, ktorý sa
- postaví pred svojich farníkov,
- má byť muž, z ktorého cítiť, že
- počúva Božie slovo, žije Božie slovo, rozjíma Božie slovo, žije
- z Božieho slova a zároveň počúva
- aj ľudí.
- Tak sa naučí mať jednoduchý a jasný jazyk zomknutý okolo
- jednej témy
- a používa terminológiu, symboly,
- udalosti, príklady,
- ktoré sú blízke tým, ktorí ho počúvajú.
- Lebo on ich predtým počúval. On s nimi žije.
- On vie, čím sa trápia, čomu sa tešia.
- On vie, aké sú ťažiskové problémy v tej komunite
- alebo radosti, ktoré tá komunita prežíva.
- Napokon, treba to povedať, najvyšším učiteľom
- každého kazateľa je Ježiš Kristus, kazateľ Ježiš
- Kristus, ohlasovateľ
- blízkeho Božieho kráľovstva. Ježiš vychádzal z
- reality svojich súčastnikov, aby ich nasmeroval na
- realitu neba, na realitu svojho
- nebeského kráľovstva. Ježiš používa nespočet
- príkladov z každodenného života,
- od horčičného zrnká až po úkazy z
- počasia, vždy na to, aby vyšiel z toho, čo
- ľudia žijú, k tomu, ktorých on osvietil.
- Čo budú žiť večne v nebeskom kráľovstve.
- Svätý apošty-svätý pápež Pavol šiesty
- povedal, že
- dobrá kázeň má vlastne štyri vlastnosti.
- Má byť prostá, jasná, priama
- a primeraná.
- Tiež je dôležité povedať, vlastne ako posledné, že
- kázeň, homília, má mať pozitívny jazyk.
- Isteže, možno konštatovať niektoré negatívne javy.
- Isteže, možno v kázni a v homílii
- povedať aj kritické a naliehavé
- slová.
- Ale v duchu vedomia Ježišovho víťazstva,
- Ježišovho zmŕtvychvstania, v duchu vedomia toho, že aj v
- tej najtmavšej slepej uličke Ježiš otvára vždy
- na konci nejaké dvere, ktoré vedú ďalej,
- má byť homília a kázeň orientovaná
- pozitívne. Teda aj keď povieme kritický hlas, aj keď
- konštatujeme zlé javy, vždy by to malo vyústiť do
- slov plných nádeje, že síce situácia je takáto,
- ale môžeme z nej spolu s Ježišom
- Kristom vstať z mŕtvych a žiť vo
- svetle. Aby sa Kristus v evanjelií stal
- Kristom našej súčasnosti.
- No a napokon to, čo sa
- menej hovorí, je, aký má byť postoj
- veriacich, keď počúvajú kázeň svojho kňaza,
- svojho farára.
- Tak predovšetkým by sa mali za svojho kazateľa modliť.
- Mali by zaňho prosiť, aj na začiatku homílie.
- Pane, daj mu svojho svätého Ducha, aby to, čo nám povie, nás
- priblížilo k tebe, aby nás prehĺbilo vo viere.
- Určite je dôležité, aby sa veriaci vyvarovali
- takého toho cynického, chladného
- posudzovačného tónu, kde hneď od začiatku hľadajú,
- kde sa ich kazateľ pomýli a čo zase urobí tak,
- ako urobil minule. Toto určite nie je z Ducha
- Svätého, takýto postoj. Isteže, sú situácie,
- keď istá miera kritičnosti môže byť uzdravujúca, keď
- ju človek komunikuje na správnom mieste, správnym spôsobom, so
- správnymi osobami. Ale taký ten zásadne
- kritický odstup a znechutenie po
- prečítaní evanjelia
- napokon najviac škodí tomu, kto dovolí, aby ho
- takéto emócie, takéto pocity, takéto
- postoje naplnili. Ba
- je dôležité veriť, že
- ak tu pôsobí Boh a my to vyznávame, že cez kázeň pôsobí Boh,
- ak tu pôsobí Duch Svätý v samotnom evanjeliu, ak sa človek
- vnútorne disponuje k tomu, Pane, dotkni sa ma cez tieto
- slová,
- tak nech je homilia akákoľvek, môže človek zažiť
- hlboký vnútorný dotyk.
- Teda
- keď povie
- kazateľ na konci
- kázania slovo amen, ako sa zvykne, hoci nie je
- to povinné to povedať, tak by sme sa aj my mali
- opýtať, či naozaj sme sa s tým Božím slovom
- stotožnili tak, že aj my môžeme
- povedať amen.
- No a to má ústiť do toho, aby sme potom, keď je
- nedeľa alebo sviatok, povstali a vyznali vieru.
- Vyznali vieru, ktorá sa prehĺbila tým, že sme počuli slovo
- evanjelia a slovo kazateľa.
- Primerane dlhú kázeň, ktorá nechce
- pretrčať ponad iné komponenty svätej
- omše. Kázeň má byť dlhá tak, aby bola harmonicky
- zosúladená s ostatnými časťami svätej omše.
- Primerane dlhá, primerane krátka.
- Nech je pochvalený Pán Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (outro muzika)
