JEŽIŠ NÁM OTVÁRA OČI

(hravá klavicová hudba)
(Vodné šumenie Čítanie z prvej knihy Machabejcov. "Vzišiel hriešny výhonok. Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha, ktorý bol ako rukojemník v Ríme a v stotridsiatom siedmom roku gréckeho panstva sa stal kráľom. V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a zviedli mnohých. Hovorili: Poďme, uzavrime zmluvu s národmi, čo sú okolo nás. Veď ako sme sa od nich začali odlučovať, stíhalo nás všelijaké nešťastie. Návrh sa im pozdával. Niektorí z ľudu sa rozhodli ísť ku kráľovi a ten im dal plnú moc zavádzať pohanské mravy. V Jeruzaleme postavili telocvičňu s pohanskými zvykmi. Prerábali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi, zapredali sa im a páchali zlo. Kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynuť v jeden národ. Každý musí opustiť svojerazné zvyky. Rozkazu kráľa Antiocha sa podrobili všetky národy. Aj mnohým Izraelitom sa zapáčila jeho bohoslužba. Obetovali modlám a znesväcovali sobotu. Pätnásteho dňa v mesiaci kastelu roku sto štyridsiateho piateho kráľ postavil na oltár ohavnú modlu. Aj po judejských mestách nastavali oltárov. Pred bránami domov a po námestiach pálili kadidlo. Ak našli knihy zákona, trhali ich a pálili. U koho sa našla kniha zmluvy a kto sa riadil zákonom, toho podľa kráľovho nariadenia zabili. Ale mnohí v Izraeli vydržali a rozhodli sa, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, ako by sa mali poškvrniť jedlami a potupiť Svätú zmluvu. Tak zomierali. A veľmi veľký hnev doľahol na Izrael. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Pane, dožiđ mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, čo zrádzajú tvoj zákon. Pane, Dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Dostal som sa do osidel hriešnikov, no predsa som nezabudol na tvoj zákon. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Chráň ma pred ohováračmi a budem zachovávať tvoje príkazy. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú. Tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Spása je ďaleko od hriešnikov, lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. S odporom pozerám na odpadlíkov, lebo nedbajú na tvoje výroky. Pane, dožiď mi života a budem sa pridržať tvojej náuky. Aleluja, aleluja, aleluja. "Ja som svetlo sveta", hovorí Pán. "Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života." Aleluja, aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Keď sa Ježiš približoval k Jericho, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prichádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." Tu vykríkol: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Tí, čo išli popredku, ho okrikovali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." A hneď videl, šiel za ním a veľbil Boha. Aj všetok ľud, keď ho videl, vzdával Bohu chválu. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste! Slovom tebe, Paní, nech sú v tebe. Bratia a sestry, Ježiš nám každému otvára oči. Dáva nám akoby nové videnie reality, ktorú v živote prežívame. Niekedy možno vidíme v našom živote katastrófu, ale Ježišovimi očami, s vierou a túžbou po Bohu-Vidíme po tej katastrofe nový začiatok. V roku ti-- eh, 2019 horela katedrála Notre Dame v Paríži. Možno mnohí ste videli, takmer každá televízia naživo vysielala tento obraz ako katedrála horí a pomaličky spadli niektoré dôležité vežičky, ale nakoniec katedrála zostala stáť a nespadla. A bolo to strašné. Keď sme videli, ako horí tento kostol, tak srdce nás bolelo a prežívali sme možno aj strach, smútok, možno čo bude s cirkvou, čo bude s týmto chrámom, ako to bude pokračovať, či sa oheň uhasí a tak ďalej. Minulý týždeň som sa stretol s rektorom tejto katedrály Oliverom Dunasom a on bol plný optimizmu, plný nadšenia a plný radosti. A hovoril o tom, ako potom, ako eh, ten požiar ustál, tak začali rozmýšľať, ako túto katedrálu obnoviť. Budúci rok 2024, ôsmeho decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, bude katedrála obnovená a on hovoril, že všetci ľudia, ktorí tam prídu, budú žasnúť nad krásou vnútra tej katedrály a budú žasnúť nad tým, ako evangelizačne a misijne bude tento vnútorný priestor pripravený tak, aby keď tam prídu aj neveriaci ľudia, tak objavili Boha. Jednoducho aj po tomto požiari našli niečo nové, akoby niečo povstalo z popola a veľké nadšenie. Je tu dvojaký pohľad. Pohľad na to, že môžeme byť, eh, stále má taký pohľad negatívny, že niečo zhorelo. A naopak, je tu pohľad kňaza, ktorý je plný nádeje a plný vízií, ako tento pri-priestor využijú. Poznáme každý tú krásnu myšlienku od Exupéryho: "Len srdcom vidí človek správne. To podstatné je očiam neviditeľné." A Ježiš počas svojho života dokázal sa na každého človeka pozerať nielen očami, ale svojím srdcom. Tam, kde ľudia očami videli cudzoložnicu, ktorá zlyhala, Ježiš srdcom videl ženu, ktorá potrebuje pomoc. Tam, kde iní ľudia videli Zacheja, ktorý bol bohatý a klamal a bol sebec, Ježiš videl človeka, ktorého ide navštíviť a ktorý môže zmeniť svoje srdce. A nakoniec z bohatého chudáka sa stáva chudobný, ale boháč na lásku samotný Zachej. Ježiš nás učí a otvára nám oči, aby sme videli inak, ako nás učí vidieť tento svet. Láska je slepá, veľakrát povieme, ale to myslíme vždy na tú lásku, takú tú zamilovanosť alebo takú lásku bez rozumu Inak platí oveľa viac to, že láska otvára oči. Skrze lásku dokážeme vidieť človeka úplne inak. Láska nie je teda slepá. Láska naopak oveľa viac vidí, jasnejšie a pravdivejšie. Jeden muž raz prosil Boha, aby mu daroval motýla a kvet. A Boh mu daroval húsenicu a kaktus. Tento človek bol z toho úplne sklamaný. Ale po čase, keď už aj zabudol na svoju túžbu, zrazu prišiel a videl, že na kaktuse vykvitol krásny kvet a vedľa kaktusu bol krásny motýl Boh robí všetko dobré a jeho cesty sú vždy správne. Boh nám dáva vždy to, čo potrebujeme, nielen to, po čom túžime, lebo naša túžba nemusí byť vždy správna. Môžeme si byť istí, že Boh nám dá vždy tie kvety, i keď možno cítime, že sú ako trenie veľakrát, že je to niečo nepríjemné a ťažké v našom živote. Slepec v dnešnom evanjeliu prežíval ťažké obdobie, pretože v období Ježiša slepci boli považovaní za potrestaných Bohom. Akoby to, že nevideli, bol trest od Boha. Veľakrát ich ľudia ignorovali, a preto títo ľudia žobrali pri ceste. Máme tu slepca, ktorý jediný z toho davu vidí Ježiša. Jediný mu hovorí Ježišu, zmiluj sa nado mnou. Ostatní ľudia ho odháňajú. Hovoria ticho, ticho buď. Ako niekedy aj v kostole deťom povieme, že buď-buďte ticho, že sme netrpezliví a všetci tí ľudia naokolo hovoria Nevykrikujú tu, tu ide Ježiš a Ježiš práve jeho si všimol, lebo ten slepec videl Ježiša svojím duchovným zrakom a Ježiš uzdravuje jeho srdce. A to je úžasné. Jeden kňaz, ktorý sa volal Alois Gaston de Ségur po tom, ako bol vysvätený za kňaza, oslepol Ale už predtým mu lekár povedal, že za tri mesiace, vzhľadom na to, že mal zápal očí, nebude vidieť. A tento kňaz to obdobie využil na to, že keď sa dalo, vždy si zažmuril oči a takto pracoval. Takto slúžil aj veľakrát svätú omšu. Takto kázal, takto spovedal. A keď úplne oslepol, bol už naučený na nový život. Nezobral to ako tragédiu, ale zobral to ako výzvu a stal sa kňazom, ku ktorému chodilo veľa ľudí na svätú spoveď. Hlá, tajomstvo viery. Za chvíľočku budeme počuť. Ježiš sa nám ponúka v Eucharistii a tým, že povieme Hlá, tajomstvo viery, akoby nás vyzýva Cirkev, pozri sa na Ježiša, pozri sa tými očami lásky, aby si od Ježiša prijal lásku. Amen (outro muzika)…