JEŽIŠ NÁS POZÝVA HLBŠIE DO VZŤAHU

(Piano intro)
(Vodné šumy Čítanie zo Skutkov apoštolov. Apoštoli a starší s celou cirkvou sa uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš a Sílas, poprední muži medzi bratmi. Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antióchii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista." Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno, okrem toho nevyhnutného: zdržať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví. Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy Počuli sme Božie Slovo. Bohu vďaka. Budem Ťa, Pane, velebiť medzi národmi. Budem Ťa, Pane, velebiť medzi národmi. Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce, budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja, prebuď sa, harfa a citara. Chcem zobudiť zornicu. Budem Ťa, Pane, velebiť medzi národmi. Budem Ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi, lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky. Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou. Budem Ťa, Pane, velebiť medzi národmi. Alleluja, alleluja, alleluja, alleluja. Nazval som vás priateľmi, hovorí Pán, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Alleluja, alleluja. Pán s vami, I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učenikom: "Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. Aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem, aby ste sa navzájom milovali." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milí bretia a sestry, je niekedy v našej mentalite taký zvláštny postoj, že keď niekto druhému navrhne tykanie, tak ten druhý to zneužije a myslí si, že ten, s kým si tyká, čo znamená, že má k nemu bližšie a ten druhý človek ho pozval bližšie do vzťahu, si naňho môže už čokoľvek dovoliť a už ten druhý od neho nemôže toľko vyžadovať. Preto sa napríklad hovorí, že je veľmi otázne niekedy, či pedagógovia si majú takpovediac potykať so svojimi študentami, lebo by sa mohlo stať, že študenti si budú myslieť, že ten profesor už nebude na nich dostatočne náročný Ježiš aj v dnešnom evanjeliu hovorí viacero vecí a medzi inými aj to: už vás nenazývam sluhami, ale nazývam vás priateľmi. V prenesenom zmysle slova by sme azda mohli povedať, že Ježiš otvára dvere svojho srdca a takpovediac si potýka so svojimi učeníkmi a pozýva ich hlbšie do vzťahu. Ale ako je jasné z celého kontextu evanjelia, aj z viacročného vyučovania Ježiša smerom k svojim apoštolom a učeníkom, byť Ježišovým priateľom nie je ľahšie, ale náročnejšie a zároveň aj plodnejšie, ako byť sluhom. Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi. Prečo je náročnejšie byť Ježišovým priateľom, ako byť jeho sluhom? Alebo povedzme to inak, eh, v čom je ten rozdielTak prvý rozdiel je ten, že ak niekto niekomu slúži, tak spravidla je, ak to berieme doslova, že je sluha, tak robí to, čo musí. A ak je niekto niekomu priateľom a robí to pre toho priateľa, tak to nerobí preto, že musí, ale preto, že to zo srdca chce. Čiže snaď by sme mohli povedať, že sluha robí povinnosť a priateľ robí dobrovoľne to, čo zo srdca chce. Druhý rozdiel je v tom, že sluha celkom prirodzene očakáva platu. Slúžim za nejakú odmenu, za nejakú kompenzáciu. Ale priateľ, ten neslúži, ale dobrovoľne pracuje pre toho druhého a s tým druhým. Nie preto, aby za to niečo dostal. To znamená byť priateľom, znamená full-time dobrovoľne a v láske byť pre toho druhého. No a ten tretí rozdiel je vyjadrený v samotnom evanjeliu, že Ježiš je, Ježiš je, hovorí, že-že priateľ vie, čo robí jeho priateľ. Sluha nevie, čo robí jeho pán. Ježiš nás teda, lebo toto je aj pozvanie pre nás, pozýva do svojho srdca, do svojej intimity, do svojej lásky, ktorú prežíva k Otcovi. A to robí prostredníctvom Svätého Ducha. Je to pozvanie, ktoré je náročné, ale zároveň je to aj veľký dar. Je veľký dar, že Boh chce, aby sme mu boli blízko, lebo On už je nám blízko a chce, aby sme tú jeho blízkosť prijali. Aby ten vzťah nebol jednosmerný, ale obojsmerný. Aby to bolo naozaj od srdca k srdcu, aby sme naše srdce ponorili do Ježišovho srdca Až potom vieme lepšie porozumieť predposlednej vete dnešného evanjelia. "Aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť. V mojom mene." Tu nie je prísľub nejakých kúziel, že čo povieme, to sa zrazu stane. Je povedané, áno, dostanete všetko, o čo budete prosiť Otca, ale je tam ten filter, je tam tá úzka brána, v mojom mene, teda mojím štýlom. To znamená, len ak prosíte s láskou, len ak prosíte ako tí, ktorí v slobode svojho srdca naplno milujete Boha a ľudí. Ak k tomuto smeruje vaša prosba a ak týmto je podmienená vaša prosba, tak áno, potom vás Otec vypočuje, ako budete prosiť v mojom mene. No a o čo prosil Ježiš Otca, keď sa s ním rozprával? Aby nám odpustil. Aby nás prijal do svojho kráľovstva. Aby prijal Ježišovú obetu. Takže Ježiš prosil Otca vždy v sebadarujúcej láske, vždy s ochotou byť naplno pre druhého. To nie je o tom, že čokoľvek poviem, budem mať. Jedine ak to budem prosiť v Ježišovom mene. A prosiť v Ježišovom mene, znamená prosiť s láskou a v láske Koľko toho, o čo prosíme Otca, koľko je v tom ega? Ja sa chcem mať lepšie, ja sa chcem mať dobre, ja chcem byť bez utrpenia, ja chcem byť bez bolesti a je aj celkom normálne a ľudské prosiť o tieto veci. Niet proti tomu, nechcem proti tomu nič hovoriť, ale je tam aj modlitba vďaky. Je tam aj modlitba za druhých, ktorí trpia. Je tam aj modlitba za rodiny, ktoré sa rozpadávajú. Je tam aj modlitba za trpiacich susedov, priateľov, známych, krajanov a tak ďalej. Je v našej modlitbe aj modlitba za druhého, dokonca pravidelná modlitba za tých, s ktorými žijeme pod jednou strechou alebo s ktorými sa stretávame pravidelne, možno každý, každý jeden deň. Modlím sa za druhých. Nie je modla-- moja modlitba zameraná len na mňa. Je zameraná aj na druhých. Ak áno, potom jedno s druhým spolu je Bohu milé To znamená prosiť v Ježišovom mene, lebo Ježiš v getsemanskej záhrade prosil: "Otče, zober odo mňa tento kalich." A preto áno, modliť sa v utrpení o úľavu v utrpení je naprosto v poriadku. Ale je tam zase to, v Ježišovom mene, ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane. Ak teda, Pane, je Tvojou vôľou, aby som túto chorobu, túto bolesť, tento diskomfort zdvihol k tebe a obetoval, tak to v Ježišovom mene robím, lebo On sa takto obetoval na kríži, ale potom vstal z mŕtvych. A my sme tiež pozvaní milovať láskou, akou nás Ježiš miloval na kríži, aby sme potom mali podiel aj na jeho víťazstve. A preto sa naozaj oplatí urobiť všetko. Aj tento deň, aj tento piatok, aj v situáciách tohto jedinečného dňa, ktorý sme opäť dostali do daru. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen.…