Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEŽIŠ NEROBÍ DIVY LEN PRETO, ABY ZABÁVAL
Z prameňa, káže dp. Marek Vaňuš SVDZ prameňa, štvrtok 25. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Prepis videa
(piatnastosekundová pauza)
(štyri sekundy odpočúvania)
Čítanie z knihy Kazateľ.
- (piatnastosekundová pauza)
- (štyri sekundy odpočúvania)
- Čítanie z knihy Kazateľ.
- „Márnosť nad márnosť", hovorí kazateľ.
- „Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.
- Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty,
- ktorou sa umára pod slnkom?
- Jedno pokolenie odchádza,
- druhé pokolenie prichádza,
- ale zem stojí na veky.
- Slnko vychádza a zasa zapadá, nahli sa na
- svoje miesto a stadiaľ znova východí.
- Vietor veje na juh a stáča sa na sever,
- obíde všadiaľ, krúži dookola a znova sa v
- svojom kolobehu vracia.
- Všetky rieky tečú do mora a more sa nepreplní.
- Opäť sa vracajú na miesto, odkiaľ vyšli, vo
- svojom kolobehu.
- Všetky veci sú ťažké. Človek ich nemôže vystihnúť
- slovami.
- Oko sa nenasýti hľadením,
- ucho sa nenaplní počúvaním.
- Čo bolo, je to isté, čo bude.
- Čo sa stalo, je to isté, čo nastane.
- Nič nové pod slnkom.
- Aj keby človek o niečom povedal. Pozri, toto je
- nové. Už to bolo v predošlých vekoch, ktoré boli pred
- nami.
- Na minulé sa už nespomína,
- ale ani na to, čo bude, nebudú spomínať tí,
- čo prídu neskôr."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na
- pokolenie.
- Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia
- na pokolenie.
- Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: "Vráťte sa,
- synovia človeka." Veď tisíc rokov je u teba ako deň
- včerajší, čo sa pominul a ako jedna nočná
- stráž. Pane, stal si sa nám
- útočišťom z pokolenia na pokolenie.
- Uchvacuješ ich. Sú ako ranný sen, sú ako bylina v
- rozpuku. Ráno kvitne a rastie, večer
- vedne a usychá. Pane, stal si sa nám
- útočišťom z pokolenia na pokolenie.
- A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli
- múdrosť srdca.
- Obráť sa k nám, Pane. Dokedy budeš meškať?
- Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
- Pane, stal si sa nám útočišťom z
- pokolenia na pokolenie.
- Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme
- jasať a radovať sa po všetky dni života.
- Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha,
- upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk
- upevňuj. Pane, stal si sa nám
- útočišťom z pokolenia na pokolenie.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán.
- Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
- Aleluja, aleluja.
- (pätnásťsekundová pauza)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- (chvíľka ticha)
- „Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch,
- lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych,"
- iní: "Zjavil sa Eliáš,"
- a zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych
- prorokov."
- A Herodes vravel:
- "Jána som dal ja sťať.
- Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?"
- A chcel ho vidieť."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (chvíľka ticha)
- Milí bratia a sestry,
- dnešné tri verše Evanjelia nám
- naoko toho veľa nepovedali, však?
- Zaznelo len tých pár slov o Herodesovi a o tom jeho postoji k
- správam o Ježišovi, o ktorom počúva.
- Len tak mimochodom, ide o iného Herodesa ako ten, čo sa
- spomína pri Ježišovom narodení. Toto bol potomok toho Herodesa Veľkého,
- ktorý vládol, bol štvetvä-vládcom, tetrarchom, v istej
- časti toho bývalého kráľovstva Herodesa Veľkého
- a neskôr je prítomný aj v rozprávaní o tom Ježišovom procese.
- Herodes teda počul o všetkom, čo sa dialo.
- Bol dobre informovaný, ako to už býva u takých mocných ľuďoch.
- Majú všade nejakých tých svojich špehov, ktorí im prinesú informácie o
- tom, čo sa deje, ale šlo o opisy,
- ako zvykneme hovoriť, z druhej ruky.
- Herodes nepočul priamo,
- len to, čo iní hovorili, a tak je celkom pochopiteľné, že sa mu to
- dostávalo s interpretáciami tých, ktorí mu tie
- správy prinášali.
- Tak aj sa líšili, pretože každý si spája
- tú svoju skúsenosť s niečím iným. Každý ju interpretuje o
- niečo ináč,
- vytvára si vlastný obraz.
- A tak Herodes bol v rozpakoch, ktoré vyústili do tej
- otázky, ktorú sme v dnešnom evanjeliu počuli.
- Kým Ježiš naozaj je?
- Herodes to nevie,
- ale snaží sa hneď urobiť určitú kategorizáciu.
- Hovorí: "Jána som dal sťať." Teda vzťahuje to k
- tej svojej
- skúsenosti alebo k tomu, čo on sám urobil a bolo to negatívne,
- lebo Jána
- odstránil. Poznáme ten príbeh z Evanjelia.
- Čiže Herodes je stále sústredený na to,
- na toho seba samého.
- Nakoniec aj tá túžba vidieť
- Ježiša
- je takým sústredením sa na seba, lebo evanjelista
- nepokre-epokračuje v tom, že by Herodes urobil nejaký krok.
- Herodes nevyjde via-zatiaľ zo svojho paláca.
- Neide von spolu s inými, ktorí keď túžia Ježiša vidieť a
- počuť, tak vyjdú. Spomeňme si na príbeh Zacheja,
- ktorý urobí zo seba tak možno aj takého človeka zvláštneho, že
- vylezie na strom, len aby Ježiša videl.
- Ale Herodes zostane. Túží vidieť, ale nič neurobí.
- Neotvára sa aj vierou pred túto túžbu.
- Chce vidieť, ale nehýbe sa zo svojho paláca.
- Ja myslím, že tu kdesi môže tkvie taký prvý podnet
- pre nás na
- zamyslenie.
- Lebo aj my túžime poznať Ježiša, poznať ho
- hlbšie.
- Ale poznanie vyžaduje
- vyjsť z toho svojho paláca,
- vyjsť von.
- Čo je tým palácom? Nežijeme v palácoch, ale
- naším palácom môže byť dobre zabehaný spôsob života, kde sme už
- spokojní so všetkým. Nikto a nič nech ma neruší.
- Mám, čo potrebujem. Nestarám sa do iných a iní nech sa
- nestarajú do mňa.
- Som uzavretý v určitom svojom paláci.
- Palácom môže byť pohodlie,
- ktoré
- možno eh,
- v ktorom žijem, nie ochota kráčať k niečomu novému,
- k novým
- výzvam, k tomu, čo ma Pán pozú-pozýva.
- Môže to byť to, keď sa uzatváram možno aj do tých názorov,
- eh,
- ktoré prichádzajú jednoducho vonka cez tie rôzne médiá.
- Všeobecné názory,
- strach alebo ohľady iných. To je tiež určitý taký palác,
- do ktorého sa môžem
- uzavrieť
- a tým pádom kým nevyjdem von, nepoznám Ježiša.
- Vyjsť zo svojho paláca znamená ísť úprimne hľadať
- a počúvať Ježiša, ktorý ku mne hovorí aj cez situácie
- každého dňa,
- cez ľudí, ktorých stretávam, cez, eh,
- cez to, čo prežívam. A to niekedy stojí aj určitú námahu
- vychádzať von.
- Ale keď sa vrátime k Herodesovi,
- tak
- tá jeho túžba vidieť Ježiša sa nakoniec tak trochu aj splní.
- Evanjelista Lukáš nám neskôr v závere Evanjelia,
- keď opisuje Ježišovo odsúdenie na smrť, tak spomína
- takú epizódu, že Pilát, ktorý sa dozvedel, že Ježiš pochádzal z
- Galilei, tak ho posielal k Herodesovi, ktorý bol v tom čase v
- Jeruzaleme.
- A Herodes sa vtedy zaradoval, že mohol Ježiša vidieť.
- Splnila sa mu teda túžba. Dokonca Ježiša mal vo svojom
- vlastnom paláci.
- Boh ako keby vyšiel v ústrety aj tejto jeho túžbe.
- Ale jeho očakávanie sa nenaplnilo.
- Herodes totiž ani netúžil tak vidieť Ježiša,
- ako nech-c-túžil vidieť, kým je Ježiš,
- ako to, či urobí niečo pre neho, či urobí nejaký zázrak v jeho
- prospech.
- Ale Ježiš, ako vieme, v tom momente mlčí.
- Lebo kde nie je ochota počúvať jeho slovo,
- Ježiš nerobí divy len preto, aby zabával.
- A tak v tom momente jeho najsilnejším posolstvom
- zostáva mlčanie.
- Herodesovi teda nepomohlo ani vidieť Ježiša.
- Nespoznal ho, lebo od neho očakával len to splnenie
- vlastných
- túžob, predstáv, snov.
- A tu vnímam taký druhý podnet pre naše zamyslenie možno dnes.
- My sa tiež môžeme ocitnúť v tej pozícii Herodesa, ktorý
- žiada
- splnenie svojich túžob.
- A možno sa nám dostáva od Boha iba mlčanie.
- Možno ak v tých našich stretnutiach s Pánom to mlčanie zakusujeme,
- je to asi výzva opustiť
- to naše naliehanie na to, aby Pán nejakým zázračným spôsobom
- zmenil niečo v našom živote.
- Ochota opustiť tie naše vlastné predstavy
- a ochota začať počúvať.
- Keď niekto mlčí, možno nás chce pozvať, aby sme ho začali konečne
- počúvať, lebo aj keby hovoril, nedokázali by sme to.
- Možno sme pozvaní opustiť tie predstavy Boha ako
- divotvorcu,
- ktorý zasahuje v náš prospech v každom probléme tak, ako by sme to my
- chceli.
- A otvoriť sa pomaly pre plnenie jeho vôle.
- Určité svetlo v tomto zmysle nám ponúka aj samotné evanjelium.
- Ak by sme si prečítali totiž to, čo predchádza dnešnému úryvku a to,
- čo po ňom
- nasleduje, tak by sme videli Ježiša, ktorý
- rozposiela apoštolov.
- Ohlasovať,
- uzdravovať a potom návrat týchto apoštolov, ktorí sa vrátili s
- radosťou. Možno keď budete mať dnes chvíľku času,
- skúste si prejsť
- ten začiatok deviatej kapitoly Evanjelia podľa Lukáša
- a tam vidíme, že apoštoli počúvajú, čo Ježiš hovorí.
- Poslúchajú to, uskutočňujú to
- a to ich potom napĺňa radosťou.
- To je tá cesta k poznaniu.
- Takže dnes nám
- postava Herodesa chce ponúknuť lekciu.
- Ak chceme poznať Ježiša a poznať biblicky,
- znamená prežívať to spoločenstvo s ním.
- Nezostávajme v palácoch uzavretosti do seba.
- Neočakávajme od Boha iba zázraky.
- Skúsme sa vydať skôr tou cestou apoštolov,
- ktorí kráčali za Ježišom. Počúvali ho
- a to počuté slovo uskutočňovali.
- To nás naplní nielen poznaním
- o Ježišovi, ale to nás naplní aj skutočnou vnútornou
- radosťou. Amen.
- (melodická záverová hudba)
