JEŽIŠ VYJADRUJE SVOJ SÚCIT

(hravý piano verš)
(vodné šúpanie Čítanie z prvého listu Svätého Apoštola Jána. Milovaní. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Velebiť budem Pána v každom čase. Velebiť budem Pána v každom čase. Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša. Nech že to počujú pokorní a nech sa tešia. Velebiť budem Pána v každom čase Velebite so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy Velebiť budem Pána v každom čase. Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nezčervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. Velebiť budem Pána v každom čase. Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich. Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. Šťastný človek, čo sa utieka k nemu. Velebiť budem Pána v každom čase. Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, veď bohabojní núdzu nemajú. Boháči sa nabiedia a nahladujú. Ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. Velebiť budem Pána v každom čase. Aleluja, aleluja. Aleluja Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas Aleluja, Aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Keď sa Ježiš blížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznal, čo ti prináša pokoj. Ale teraz je to skryté tvojím očiam, lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ta a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznal čas svojho navštívenia." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. (susime Milí bracia a sestry, počuli sme o tom, že Pán Ježiš plakal, plakal nad Jeruzalemom a myslím si, že ho neobviníme z toho, že by bol Ježiš akýsi uplakaný. A predsa nám môže byť veľmi vzácne, že ho stretneme aj v situáciách, kedy plače, kedy vyjadruje aj vnútorný súcit v situácii, ktorá je ťažká. Spomeňme si napríklad na smrť jeho priateľa Lazára. Keď Ježiš prišiel na to miesto, kde bol Lazár pochovaný a kázal odvaliť kameň, tak zaslzil. Sú to slova o tom, aký veľký súcit prežíval pri smrti svojho priateľa. A tu je to opäť iná situácia, kedy sa Ježiš blíži k Jeruzalemu a plače nad týmto mestom. Vieme však, že on nie je uplakaným človekom. Dokáže mať súcit, ale jeho plač je chvíľou, za ktorou nasleduje potom skutočne účinné konanie. Nad Jeruzalemom nielen plakal, ale v tomto Jeruzaleme aj obetoval svoj život. A to je príklad, ktorý nám dáva. Aj my v niektorých situáciach vyjadrujeme možno svoju bolesť, svoj súcit aj slzami navonok, plačom, ale aj ten má mať určitú mieru a určité smerovanie. Veď ako zase Ježiš vo chvíľach jeho utrpenia napomína Jeruzalemskej ženy, nad ktorými pred tým plakal, ale hovorí im: „Neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi synmi.Aké je dôležité, aby sme aj vo chvíľach možno citového smútku dokázali správne nasmerovať aj svoje myšlienky tak, ako to dokázal on, keď nielen nad Jeruzalemom plakal, ale v Jeruzaleme sa obetoval za život každého človeka. Tak by sme mohli vidieť aj svätú Alžbetu, ktorá ľudsky bola veľmi súcitná. Veď sa to potom prejavovalo jej skutkami. Neplakala iba nad biedou ľudí, ktorí žili v jej, v jej krajine, ale dokázala im účinne pomáhať spôsobom, ktorý môžeme stále a stále obdivovať. Až do konca čias. Svätá Alžbeta bude pre nás veľkým vzorom a veľmi príťažlivou svätou. Veď sú jej zasvätené aj mnohé chrámy. A nielen tu v Bratislave, ale napríklad aj katedrála v Košiciach. A tak je pre nás ustavičným príkladom, aby sme pri súcite, ktorý prežívame v rozličných situáciách, hľadiac na biedu druhého človeka alebo dokonca až tohoto sveta, aby sme aj chápali ako také Božie vnuknutie, čo my môžeme urobiť, či už rozličné konkrétne skutky, alebo v niektorých situáciách modlitbu, ktorú môžeme obetovať za druhých ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Nech teda tá dnešná spomienka, ktorá vždy pripadá na štátny sviatok boja proti komunizmu, nech je to príležitosťou, aby sme aj sami chápali, ako také Božie vnuknutie, čo my môžeme urobiť proti biede tohoto sveta. Zvlášť je to možno aj dnes veľkou výzvou aj pre tých, ktorí na prvom mieste si tento sviatok pripomínajú. Tí, ktorí majú aj zodpovednosť za našu krajinu. Čo aj v dnešnej situácii robiť, kedy určite každý by plakal nad tým, že sa stávame v čomsi chudobnejšími, v čomsi biednejšími, no zároveň nás to môže aj posilňovať. Akým spôsobom pomáhať tým, ktorí sú núdzni? Tým, ktorí sú biedni? Aby sme dokázali mať správny súcit, dokonca až plač a zároveň aj správne skutky, odvahu nasledovať to, k čomu nás Boh povoláva. Každý na tom mieste, kde sa nachádzame. A takto chceme prijať celej našej spoločnosti, aj tým, ktorí ju vedú, aj nám všetkým, ktorí v nej žijeme. Aby sme vedeli mať súcit a aby sme vedeli mať správne myšlienky, slová a skutky tam, kde je to potrebné, pretože nás tam posiela sám Boh a možno aj s príkladom a pomocou svätej Alžbety (outro muzika)…