KAŽDÝ DEŇ ZVAŽUJEME, ČO MÁ VÄČŠIU VÁHU

(piano)
(vodné zvuky Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán. Ja ich poznám a ony idú za mnou Aleluja, aleluja Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša Sláva tebe, Pane Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: "Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate moré i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa nim stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami. Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, toho už viaže. Hlupáci a slepci! Čo je viac? Zlato či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, toho už viaže. Slepci! Čože je viac? Dar či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom. A kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý je v ňom. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí." Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Milí bratia a sestry, skúsim začať tak zo života. Keď dnes ideme nakupovať do obchodu a nakupujeme veci, ktoré treba vážiť, napríklad mäsové výrobky alebo ovocie a zeleninu, tak vlastne používajú sa na to digitálne nástroje. Či už nám to odvážia pri pulte, pri pokladni alebo máme tie samoobslužné váhy, tak princíp je vždy rovnaký. Tovar sa položí, odváži digitálne, prístroj pípne, vyjde lístok, my môžme ísť Ale kedysi, zvlášť vy starší si to budete pamätať, dokonca si to pamätám ešte ja z detstva, že u nás v našom mestečku doma sme išli do takého obchodu, že Zelovoc, tak sa to volalo a tam boli také klasické váhy. Aj na trhu to bolo. Že váhy, kde boli vlastne dve misky alebo dve plochy napravo, naľavo a v strede taká obrovská ručička. A na nich bolo tak krásne vidieť, ako to váženie prebieha, ten princíp, ako to funguje. Položil sa tovar a na druhú misku sa prikladali závažia, koľko bolo treba, až ručička sa pohla, potom sa to všetko sčítalo a to bola váha tovaru. To bolo toľko, koľko bolo treba zaplatiť. Ten princíp váženia, vyvažovanie. Zelovoc môže byť dobrou ilustráciou, ale v podstate toto sa deje v našom každodennom živote, na tej osobnej úrovni, že každý deň vyvažujeme a rozmýšľame, čo má väčšiu váhu, čomu dať prednosť. Lebo každý deň nemôžeme robiť všetko. Musíme si vyberať a voliť, čomu sa budeme venovať, čo uprednostníme, čomu dáme viac času, akú to má hodnotu. Každý deň vlastne vyvažujeme a rozmýšľame, ako tráviť čas, čo uprednostniť, čo robiť, čo odložiť, čomu dať väčšiu váhu A táto otázka nemá len ten subjektívny rozmer. Teda že podľa mňa, akú to má váhu a akú preferenciu tomu dám. Ale táto otázka má aj ten úplne objektívny zmysel a rozmer a treba si ju klásť v tom objektívnom pohľade. Akú majú veci váhu? Lebo je tu nejaký poriadok, Boží poriadok a vlastne my to prekrútime ak niečomu, čo je maličké, dáme príliš veľkú váhu, zmanipulujeme to. Dnes sme počuli v evanjeliu veľmi ostré výčitky Pána Ježiša voči zákonníkom a farizejom. Pán Ježiš sa do nich akoby pustil a dokonca toto bola len prvá polovica. V evanjeliu je ešte druhá akoby pokračovanie tých výčitiek. Ale medzi tými, ktoré sme počuli, dnes bola aj jedna, ktorá vlastne hovorila, že farizeji to nesprávne a zmanipulovane vyvážili alebo teda nevyvážili, že niečomu, čo má menšiu hodnotu, dali príliš veľkú a tú veľkú si nevšimli. Tam to bolo spomenuté vo slovách Pána Ježiša o chráme a chrámovom zlate. O oltári a dare, ktorý je na oltári Čo je viac? Zlato či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Farári a zákonníci uprednostňovali zlato. Čože je viac? Dar či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Čo je väčšia hodnota? Tieto slová Pána Ježiša nás pozývajú k poctivosti a pravdivosti, k správnemu rozlišovaniu, aby sme to nemanipulovali. Viete, v tom zelovoci, keď niekto položil ruku alebo prst na jednu misku váh a držali ju, tak na druhú stranu ste mohli prikladať, koľko ste chceli závaží a ručička sa nepohla. To je tá manipulácia, ktorú aj my niekedy robíme. Niečoho sa držíme, lebo to chceme akoby uprednostniťByť poctivý a pravdivý, aj keď by nás to malo niečo stáť, aj keby to bolo nepríjemné, aj keď by to malo bolieť. Radšej povedať, že áno, musím s tým bojovať a zápasiť a nie je mi to príjemné, ale priznať pravdu, ako sa tváriť falošne. To sa týka nášho vzťahu s Bohom. Možno ide o nejaké učenie Božie, učenie Cirkvi alebo nejaké prikázanie, ktoré nám je ťažké alebo nesympatické. Bojujeme s ním a tak by sme to chceli odľahčiť. No veď to je-- to je nič, to neni dôležité. A zase iné, čo nám ide, v čom sme doma, s čím nemáme problém, to budeme pretláčať všade hovoriť a možno aj iných do toho nútiť a zdôrazňovať to. To sa týka našich vzťahov s blížnymi. Zoberte, keď máme s niekym konflikt alebo problém a chceme to niekomu porozprávať o tom našom nedorozumení, aké je ťažké tam byť objektívny a niečo neodľahčiť, niečo nepriťažiť, dať tým veciam takú váhu, akú majú. Veľmi nás to pokúša, zmanipulovať to, prevážiť to tak podľa seba, ako nám to vyhovuje. Keď to povieme inými slovami, Pán Ježiš nás, ako vtedy farizeov a zákoníkov, pozýva, aby sme veci videli v Božom svetle, dali im správnu váhu. A aj život dnešného svätca svätého Augustína môže byť vynikajúcim príkladom. Augustín svoje mladé roky prežil všelijako. V jednom jeho životopise sa tak uvádza veľmi krásne, že mladosť prežil nepokojne, ako v názoroch, tak aj v mravoch. Veľmi sa mi páči toto vyjadrenie, také láskavé, jemné, lebo nás by tak strašne zaujímalo, že čo ten Augustín tak robil, čo to páchal v tej svojej mladosti. Tak sa na to odvolávame. Toto vyjadrenie je také krásne antibulvárne. Mladosť prežil nepokojne v názoroch aj v mravoch, ale potom prežil Augustín hlboké obrátenie. A keď potom o tom vo vyznaniach píše, o svojej životnej ceste, on tam vlastne hovorí takéto slová: „Bohu, krása, taká dávna a taká nová. Neskoro som Ťa začal milovať. Ošklivo som sa vrhal na krásne veci tohto sveta, ktoré by neboli, keby nebolo Teba." Toto je práve tá Augustínova skúsenosť. Držalo ma ďaleko od Teba to, čoho by nebolo, keby to nebolo v Tebe. Že on vlastne nesprávne to vyvážil, zmanipuloval, vrhal sa na krásne veci tohto sveta a neuvedomil si, že by ich nebolo, keby nebolo Boha, ktorý je pôvodcom všetkého. Augustín to spoznal tento svoj omyl a v tom vlastne spočívalo jeho obrátenie a nový život, obrovské svedectvo a služba, ktorú zanechal Cirkvi a z ktorej žijeme a čerpáme aj my dodnes Bratia, sestry, nech je pre nás Evanjelium výzvou a Augustín príkladom, aby sme aj my veciam nášho života dali správnu váhu, aby sme nemanipulovali a nedávali veľkú váhu tomu, čo ju nemá a naopak. Amen…