Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
KAŽDÝ HRIECH ZRAŇUJE
Z prameňa, káže dp. Juraj Drobný
Z prameňa, piatok 29. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z listu svätého apoštola Pavla
Rimanom.
Bratia,
- Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia,
- viem, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli
- dobro, lebo chcieť dobro, to mi je blízko,
- ale robiť dobro nie.
- Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré
- nechcem.
- No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja,
- ale hriech, ktorý vo mne sídli.
- Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro,
- je mi blízko zlo.
- Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím
- zákonom,
- ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý
- odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom
- zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.
- Ja nešťastný človek,
- kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti?
- Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista,
- nášho Pána.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu,
- veď verím tvojej náuke.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia.
- Daj mi poznať tvoju spravodlivosť.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Buď ku mne milosrdný a poteš ma, ako si
- prisľúbil svojmu služobníkovi.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť,
- lebo tvoj zákon je mojím potešením.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, lebo nimi ma
- oživuješ.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Tvoj som. Zachráň ma, veď dbám na tvoje
- príkazy.
- Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že
- si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na
- západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: „Dážď príde."
- A býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: „Bude
- horúco." A býva. Pokrytci!
- Vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že
- terajší čas posúdiť neviete?
- Prečo sami od seba neusúdite, čo je
- spravodlivé?
- Keď ideš so svojím protipnikom pred vrchnosť, usiluj sa
- s ním vyrovnať cestou, aby ťa nezavliekol k sudcovi,
- lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia.
- Hovorím ti, nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do
- ostatného haliera.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji, opäť
- tvrdá Ježišova výčitka. Pokrytci!
- Ale teraz to nehovorí, eh, farizejom.
- Bedávam zákonníci, farizeji, pokrytci, ale ľuďom okolo seba, ktorých tam má.
- Pokrytci! Vzhľad neba a zeme viete posúdiť.
- Tam hovorí o tom počasi.
- Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? A potom pokračuje.
- Prečo sami od seba neodsudí, ne-ne-nezistíte, ako neviete
- pomenovať, čo je spravodlivé? Ako je to možné?
- A my sa tak zastavíme a povieme si: „No,
- tak..."
- A Ježiš sa stále pýta: „Ako je to možné, že
- nedokážete sami od seba posúdiť, čo je spravodlivé?"
- No a na to, ako keby reagovalo potom to prvé čítanie,
- čo sme
- počuli o tej spravodlivosti,
- ale pomenováva veľmi presne,
- akú spravodlivosť vlastne mal Kristus na mysli.
- Že tu nejde o to mádať dal, čo je ľudská spravodlivosť,
- je správna, ale že tu ide o rozlíšenie
- dobra a zla.
- A apoštol Pavol to tak až, až bolestne
- presne pomenúva. Hovorí:
- „Bratia, viem, že vo mne, v mojom tele,
- nesídli dobro."
- Sa pozrieme, akože čo?
- Včera som bol na spovedi.
- Apoštol Pavol hovorí: „Viem, že v mojom tele nesídli dobro,"
- ale potom vysvetľuje: „Lebo chcieť dobro, to je mi
- blízke,
- ale robiť dobro nie."
- A pokračuje: „Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale
- robím zlo, ktoré nechcem."
- A ešte stále teda zostávame tak jakože dobre, ale čo on považuje za to
- dobré a čo on považuje za to zlo? Apoštol Pavol nenecháva nás na
- pochybách.
- Aj keď nás môže trošičku zneistiť tým, čo
- povie.
- Badám teba, teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko
- zlo.
- Ondudududu.
- Robí ma, pozorujem taký zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a
- robí ma zajacom zákona hriechu,
- ktorý je v mojich údoch.
- A tam to hovorí teda už natvrdo.
- Zlo je hriech.
- A badá apoštol Pavol sám na sebe, tento svätý
- muž Kristom poslaný ohlasovať, a tak ako na
- tom prvom jeruzalemskom sneme si povedali Peter k obrezaným, Pavol
- k neobrezaným, teda ohlasovať vlastne celému svetu
- vtedajšiemu
- Krista zmŕtvychvsta, ukrižovaného a zmŕtvychvstaleho.
- A on hovorí, že proste sa cíti byť s tým
- hriechom, že nie že sa cíti, že to vníma tak, že on vie, čo je
- správne, teda čo sú Božie požiadavky.
- My to voláme Božie prikázania.
- A napriek tomu vníma v sebe, že je akoby skoro
- až nútený konať, čo je nesprávne.
- Ako keby bol otrokom toho hriechu napriek tomu, že Kristus zomrel a vstal z
- mŕtvych. Že je to v nás nejak tak, tak, tak zažraté do
- nás ten hriech,
- že
- to vidíme aj viem, čo mám robiť a just urobím presný opak.
- To je moja osobná skúsenosť je presne tá istá ako Pavlova.
- A teda nie som taký svätý ako, ale hej,
- myslím, že máme všetci túto istú skúsenosť,
- že ten hriech je nám tak blízko,
- že aj viem, že by som
- mal ísť pozrieť rodičov,
- lebo ctí otca svojho i matku svoju.
- Dávno som tam nebol alebo, alebo moji už teda nežijú, ale keby.
- A aj tak
- ideš robiť niečo iné. A to si poviete ale veď to neni hriech.
- No ctí otca svojho i matku svoju, nie?
- Nezabiješ, hej? Aj človek vie, že by si mal ľahnúť skôr.
- Aj má ten čas ľahnúť si skôr, lebo vie, že vstáva o piatej.
- A napriek tomu si pozrie nejaký film, hej?
- Na DVDičku a už je jedna hodina ráno
- a teraz jejda ráno bude musieť vstávať o piatej.
- A niektorí si povedia však mne to stačí.
- Hej, keď, keď to stačí človeku áno, ale keď nestačí?
- Piate Božie prikázanie nezabiješ. Chrániť si život.
- A tak to je to v nás. My tak isto ako v Pavlovi, je to aj v nás.
- Len apoštol Pavol nám pripomína, aby sme sa netvárali, že nie je, lebo to
- je vlastne dnes také aj medzi nami, čo
- sme v Krista uverili občas. Však ja, aké ja môžem mať
- hriechy? Veď, veď ja som nikoho nezabil. Ja, ja.
- No mám.
- Každý z nás.
- A teraz otázka znie čo s tými hriechmi našimi,
- mojimi, teda v tomto konkrétnom prípade, že čo s tým?
- Lebo aj apoštol Pavol to rieši a on sa z toho nevie dostať von.
- Až potom tou poslednou vetou nám vysvetľuje, že o čo vlastne ide, aj keď
- možno ju nie celkom rozumieme. Tou poslednou vetou z dnešného
- čítania prvého. Ja nešťastný človek, kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?
- A teraz tá posledná veta. Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša
- Krista, nášho Pána. To nám príde, že Pavol nech sa
- pomýlil. Najskôr sa stále sťažuje, že hriech, hriech, hriech a teraz povie,
- že nech
- je Bohu vďaka. No za tie hriechy? No nie.
- Apoštol Pavol jednoducho jasne hovorí, že s hriechom
- si neporadíme. Jediný, kto si s ním vie poradiť, je Kristus.
- Takže na neho sa máme obracať. Ale vrátim sa teda, že
- ako riešiť ten náš hriech. No a dnešná doba nám ponúka, dnešná
- doba, doba nám vždy ponúkala niekoľko možností,
- čo s
- tým hriechom urobiť.
- Jedna možnosť je,
- ah, priznať.
- Najskôr musí vedieť, čo je hriech.
- Vedome katechizmus, hej, malé deti, keď sme boli my, dneska sa to učia možno
- trošku inak, ale vedome dobrovoľné prestúpenie Božieho
- prikázania.
- Božie prikázania poznáme. Milovať Boha, milovať blížneho ako seba samého.
- Tomu nie celkom rozumieme, preto
- sme chodili po siedmich cirkvách.
- Tam sme videli všeličo, že ako ľudia vnímali tento hlavný
- príkaz a ako ho vníma svet dvadsiateho prvého storočia.
- Milovať blížneho ako seba samého a milovať Boha.
- Proste tie interpretácie sú všelijaké. No a tak máme na pomoc Desatoro.
- Máme na pomoc Otče náš. Si prejdem celý Otče náš a si prejdem celé
- Desatoro a odrazu vidím, že toto áno, toto nie.
- A ak chcem robiť to, čo je v rozpore s Desatorom
- a si poviem, že veď Pán Boh povedal Pán Ježiš povedal,
- že
- milovať,
- tak potom asi to nie je láska. Asi je to niečo iné, keď je to v rozpore s
- Desatorom, alebo keď je to v rozpore s modlitbou Otče
- náš.
- Toto viem, hej. A teraz čo s tým ale?
- Čo s tým hriechom?
- Tak teda tá jedna možnosť, ku ktorej nás Kristus vyzýva, je
- priznať si
- ho. A tak ako apoštol Pavol to hovorí nielen
- samotný hriech
- ako čin, ale aj, aj to svoje nastavenie konať
- zlo napriek tomu, že viem, že mám konať dobro a
- viem rozpoznať to dobro. Napriek tomu ma to ťahá
- konať to zlo, ktoré v tom, v tomto prípade, ale vždy je to
- hriech.
- Takže jedna možnosť, čo nás Kristus vyzýva priznať s bolesťou,
- odvrhnúť a obrátiť sa k Bohu, pokánie, hej?
- Druhá možnosť, inak prečo, prečo to takto roz-rozťahujem dlho?
- Pretože hriech je vždy zlo. No a hriech je v podstate jediné skutočné
- zlo a hriech vždy nejakým spôsobom ubližuje
- mne, ubližuje ľuďom okolo. Nemusí všetkým naraz,
- ale ubližuje. To je jedno, či ho robím úplne vedome,
- alebo som ani nevedel, že to je hriech.
- Vždy je to zlo, ktoré ublíži. Zoberme si,
- čo
- hráme sa chlapci futbal, kopnem loptu, rozbije sa okno.
- Nechcel som. Neurobil som to vedome,
- ale okno je rozbité. Hej? Hodiť loptu do okna
- je hriech. Keď to poviem takto, akože
- schematicky, keď to chcem ako príklad použiť.
- Keď to urobím vedome, ale môžem to urobiť aj nie celkom
- vedome, ale vždy to spôsobí škodu.
- Okno je rozbité, treba ho dať zaskliť.
- Vždy je tá škoda, nech je ten hriech akýkoľvek, či ho veľmi
- poz-rozpoznávam alebo ho veľmi nerozpoznávam, vždy
- spôsobí škodu. Mne, ktorý som zhrešil,
- priestoru, človeku, ľuďom okolo, medzi ktorými žijem.
- Vždy je to tak. Preto teda
- riešime ten hriech. A napokon by nás nepustil do neba.
- Čiže preto riešime ten hriech. Ide o život môj, o život nás.
- Takže prvá možnosť, tú, ktorú by sme mali všetci používať a
- ktorú by sme mali sa k nej stále obracať, je vyznať, s bolesťou
- odhodiť hriech, teda sa vyspovedať, s bolesťou oľutovať a
- obrátiť sa, vrátiť sa Bohu do náručia. To je tá možnosť.
- Dneska ale a nielen dneska, aj v minulosti sa nám ponúkali aj iné
- možnosti.
- No tá populárna dnes je
- tvrdiť, že veď to hriech nie je.
- Áno, hriechy existujú, to my veriaci tak vieme, ale, ale toto
- zrovna veď hrie-- veď to tak všetci robia, hej?
- A nemusíme myslieť len na šieste Božie prikázanie a
- spolužitie pred uzavretím sviatostného manželstva.
- Piate. To je jedno, ktoré prikázanie si vezmete.
- Vždy to tak je.
- Proste áno, beriem prikázania, ale veď toto, toto až tak.
- Ale veď toto, Pane Bože, snáď tak nemyslíš.
- No myslí.
- Čiže zľahčovať hriech,
- to je druhé riešenie. Ale nás ničí.
- No a to riešenie, ktoré sa nám dneska najviac núka,
- to zľahčovanie, teda to
- máme aj prostredníctvom legislatívy.
- Proste máme v našom zákonodarstve
- evidentné hriechy, ktoré ale naša legislatíva nepovažuje
- za hriech. Ale teda tam sa nehovorí o hriechu,
- nepovažuje za zlo,
- nepovažuje za po-prekročenie zákona, keď sa to
- spraví. No ale to neznamená, že to okno sa nerozbije.
- Aj tak sa rozbije, aj keď nám zákon povie, že nie, okno je
- rozbité, hej? Nezabiješ, nezosmilníš a tak ďalej.
- Aj keď zákon povie, že Boh je ten, ktorý určuje.
- No a ten posledný spôsob, ktorý teda, ktorý vychádza
- z toho, čo som hovoril pred chvíľkou, je tvrdiť, že hriech
- neexistuje.
- To, to je, to sú ľudské konvencie. To sú nejaké
- stereotypné vnímania, ktorých sa treba zbaviť.
- Toto je najnebezpečnejšie, drahí moji.
- A to okno bude vždy rozbité. Nenechajme sa,
- nenechajme sa pomýliť. Nenechajme sa takýmto spôsobom
- odviesť od cesty pokánia. Hriech vždy
- bude hriechom. Každý hriech je zlo.
- Jedine hriech je zlo. Každý hriech
- spôsobuje škodu tomu, kto ho pácha,
- a svetu, v ktorom žijeme. Toho sa držme a
- spoznávajme naše hriechy. Prosme Ducha Svätého,
- aby nás z nich osvedčil,
- aby nás z nich usvedčil, z tých našich hriechov.
- Odhadzujme ich s bolestnou ľútosťou vo sviatosti
- zmierenia. Neustále, každý deň znova a znova sa obracajme k
- Bohu. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky vekov.
- [hudba]
