KEĎ JE NIEČOHO PRÍLIŠ, MÔŽE TO AŽ ŠKODIŤ

(hravý piano podkres)
(vodné šumenie Čítanie z knihy Tobiáš. Keď som ja Tobi v noci na Letnice pochovával mŕtveho, umyl som sa. Prišiel som domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo. Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a vyvolal beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili, ale čím viac ma natierali liekmi, tým viac sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol. Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia nado mnou žalostili. Dva roky ma živil Achikar, kým neodišiel do Elimaidy. V tom čase moja žena Anna za mzdu vykonávala ženské práce. Spracúvala vlnu a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Siedmeho dňa v mesiaci dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej za látku aj kozliatko. Keď kozla prišlo ku mne, začalo bliačať. Ja som si ju zavolal a povedal som jej, odkiaľ je to kozla, aby nebolo ukradnuté. Vráť ho jeho majiteľovi. Veď my nesmieme jesť nič ukradnuté. Ona mi povedala: "Dostala som ho ako dar mimo zárobku." Ale ja som jej neveril a povedal som jej, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi povedala: "A kde sú tvoje almužny? Kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš." Počuli sme Božie slovo Všetci spolu: Bohu vďaka. Srdce spravodlivého je pevné. Dôveruje v Pána. Všetci spoločne: Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána. Blážený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. Jeho potomstvo bude mocné na zemi. Pokolenie spravodlivých bude požehnané. Všetci spoločne: Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána. Nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána. Bezpečné je jeho srdca. Nebojí sa, kým nepokorí svojich nepriateľov. Všetci spoločne: Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána. Rozdeľuje a dáva chudobným. Jeho dobročinnosť potrvá naveky a jeho moc a sláva budú stále rásť. Všetci spoločne: Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána. Aleluja. Všetci spoločne: Aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania. Všetci spoločne: Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. K Ježišovi poslali niekoľko farizeov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho. Nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?" Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: "Čo ma pokúšate? Prineste mi denár, nech sa naň pozriem." A oni priniesli. Spýtal sa ich: "Čij je tento obraz a nápis?" Oni mu odpovedali: "Cisárov." A Ježiš im povedal: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi a čo je Božie Bohu." I obdivovali ho. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Milí bratia a sestry, celkom obdivujem, keď niekto dokáže dobre variť. A väčšinou to tak býva, že ten, kto dokáže dobre variť, dokáže aj jedlo veľmi správne analyzovať alebo rozlíšiť v ňom jednotlivé súčasti a jednotlivé chute, ktoré sa tam miešajú. Možno bežný človek vie rozlíšiť, že je to presolené, ale človek, ktorý má na to cit a je to obdivuhodné, dokáže rozlíšiť, čo tam chýba, čoho je tam príliš, čo tam preráža a treba to nabudúce spraviť inak. Je to jednoducho cit toho človeka, jeho schopnosť. Veľmi podobný príklad by sme našli možno aj v oblasti hudby. Keď počujeme hrať orchester, my vnímame celkový zvuk, efekt. Ale odborník vie presne, čo tam je slabé, čo tam je príliš silné. Vie rozlíšiť, ako sa tam miešajú jednotlivé farby a tóny. V tomto týždni čítame na pokračovanie zo Svätého Písma knihu Tobiáš. Je to starozákonná kniha, ktorá rozpráva príbeh a v tom príbehu knihy Tobiáš sa miešajú mnohé myšlienky, témy a vytvárajú jeden krásny celok. Je tam zachytený krásny rodinný život.Otec Tobi, ktorý sa stará a dáva základ pre život svojho syna Tobiáša. Je tam krásna téma manželstva, ktoré má byť čisté a premodlené. Je tam téma duchovného života a vernosti Bohu, keďže Tóbi a jeho rodina sa snaží zachovávať vernosť Bohu a zákonu aj v podmienkach zajatia, keď sú v Ninive. Je tam zobrazená téma uzdravenia. Keď Tóbi oslepol a vďaka archanjelovi Rafaelovi opäť dostal zrak, bol uzdravený. Je tam krásna téma almužny, teda skutkov milosrdenstva, kedy Tóbi aj napriek prenasledovaniu za to, že mu chcú za to ublížiť, neúnavne pochováva mŕtvych a tak preukazuje im milosrdenstvo, rovnako aj voči chudobným, ktorých volá k svojmu stolu. Je tam mnoho krásných a silných tém, ktoré sa prepájajú, kombinujú, ale zrazu v dnešnom čítaní z knihy Tobiáš sme počuli o niečom, čo preráža, čo je tam príliš silné. A vlastne to je až potom škodlivé. Že to vlastne sa stane obťažujúcim. Na počiatku to bolo dobré, ale keď je niečoho príliš, môže to až škodiť. Ako v jedle dobrá prísada, ale keď je tam toho príliš, zrazu to pokazí celú chuť. Čo je to príliš? U Tóbiho. Tóbi sa zobrazuje ako človek verný Bohu, verný zákonu, až starostlivý a precízny do detailu. Robí to, čo najlepšie. A táto jeho črta vernosti a precíznosti prerastie postupne až do úzkostlivosti. A to už zrazu nie je chuť, ale istá pachuť. Počuli sme dnes práve to rozprávanie, ako Tóbi, eh, oslepol vplyvom nešťastnej udalosti a že vlastne hľadal lekárov, ale bolo to ešte horšie. A keďže bol slepý, tak bol odkázaný na pomoc iných. Že ho živil achikár dva roky a potom vlastne bolo tam naznačené, že bol odkázaný aj na starostlivosť svojej manželky, ktorá tkala látky a tie predávala zákazníkom. Tí jej zaplatili a vlastne, že Tóbi ako muž bol odkázaný na zárobok svojej ženy a že raz takto žena skončila jednu zákazku, odovzdala látku zákazníkom, dostala za to zaplatenú dohodnutú mzdu, ale že dostala navyše od zákazníkov aj kozliatko a priviedla ho samozrejme domov, ako teda nejaký bonus, ako niečo navyše. A Tóbi, keď počul to kozliatko bláčať, hneď prvá myšlienka, hneď tým začal, aby to nebolo ukradnuté Či to je naozaj naše? Už tu sa ukazuje to príliš. Nedôveruje svojej manželke, že aj ona by mohla byť čestná a že to dostala naozaj legálne a je to v poriadku. Tá jeho vernosť, úzkostlivosť, my nesmieme nič, len čo je prísne naše. Jeho spravodlivosť, čestnosť, vernosť prerástla až do úzkostlivosti. A keď manželka vysvetluje, ale buď pokojný, veď ja som to dostala navyše, je to v poriadku. On jej nedôveruje ani napriek jej svedectvu. A potom je tam zachytené, že Tóbi sa za to vlastne aj hanbil. Kebyže dorozprávame ten príbeh dnešný, tak vlastne manželka mu na záver tak veľmi tvrdo odpovedá, mu tak výčitku vmietne do očí, kde sú tvoje almužny, kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš. Áno, je to tvrdé voči slepému Tóbimu, ale zas na druhej strane to aj akoby nastavuje zrkadlo, že u neho je naozaj niečo už príliš, že to prerástlo, že to obťažuje, že to vlastne kriví jeho život a dokonca aj ich vzájomný rodinný život. Bratia, sestry, teraz môžeme nechať bokom našich blížnych bratov a sestry, ktorí naozaj trpia istými úzkostnými stavmi A je to vlastne porucha. Je to ich stav, ktorý vyžaduje aj odbornú pomoc a nemali by sa tomu zdráhať, lebo iná cesta k šťastnému a pokojnému životu nie je, ako vyhľadať odbornú pomoc. Ale my môžeme tak duchovne uvažovať nad úzkostlivosťou v našom duchovnom živote, že niekedy máme možno presvedčenie, že pokročíme na ceste k svätosti, keď to v nás, v našom živote zošnurujeme do extrému, že vlastne pokročíme vtedy, keď akoby dáme ešte väčší výkon, keď ešte niečo detailnejšie, extrémnejšie a silnejšie spravíme, či už modlitbu, dobré skutky a niekedy to naozaj môžeme ťahať do extrému, až to nie je zdravé. Ale opäť to už nie je chuť, ale to je pachuť, ktorá preráža a vlastne škodí. Nezabudnime, že cesta k svätosti je predovšetkým cesta lásky. Tóbi je takou výstrahou, že aj v tých dobrých skutkoch, aj v milosrdenstve sa dá prehnať až do nerozumného extrému. Ale cesta k Bohu je cesta pravej, rozvážnej a vyváženej lásky. A je to predovšetkým o dôvere, že nezakladáme si na sebe, na našom výkone, ale pociťujeme a prežívame do hĺbky to, ako nás Boh miluje a nesie bližšie k Nemu Amen…