MÁRIA JE POŽEHNANÁ A BLAHOSLAVENÁ

(piano)
(hromadné zahraničné pesničky Aleluja, aleluja. Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si uverila, že sa splní, čo ti povedal Pán. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v Hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasa v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Ale od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno. A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú, mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Drahí bratia a sestry, dnes máme teda sviatok návštevy Panny Márie u Alžbety, u svojej príbuznej. Táto zá-- táto veľmi známa scéna, ktorú poznáme aj z opakovania tohto evanjelia, ktoré na dnešný sviatok zaznieva, veľmi dobre zapadá do Lukášovho evanjelia, ktoré, ako vieme, je evanjelium cesty, kde Ježiš je často na cestách a on ako vtelené Božie slovo ohlasuje Božie kráľovstvo. A vidíme, že už v lone matky Panny Márie je na ceste k príbuzným. Potom neskôr, keď sa narodí, je na ceste do Jeruzalema. Je na ceste. Hmm, potom aj ako dvanásťročný so svojimi rodičmi. A tak Ježiša častokrát vnímame na ceste. A dneska je práve jeho matka, ktorá nesie tento veľký dar pod svojím srdcom na ceste k svojej príbuznej. Máme tu výmenu radosti dvoch požehnaných žien. My aj v dnešnom svete voláme matky, ktoré očakávajú dieťa ako požehnané, pretože požehnanie úzko súvisí so životom. A pretože dar života je ten veľký dar, tak práve aj matka, ktorá očakáva dieťa, je označovaná ako požehnaná. Preto aj to zvolanie, ktoré tak často potom opakujeme v tej krásnej modlitbe Zdárva sa Mária zaznieva a je to dvojité požehnanie, ktoré vyriekne táto Alžbeta tiež v požehnanom stave. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Máriu označuje ako požehnanú, ale zároveň aj ako blahoslavenú. Je to veľké vyznačenie pre Máriu, ktorá sa otvorila pôsobeniu Boha a ona ako požehnaná teraz prichádza navštíviť svoju príbuznú, ktorá je tiež v očakávaní. Vy ženy, ktoré ste čakali dieťa, vy ste vedeli najviac povedať, ako sa mení život človeka, ktorý očakáva toho nového človeka, ktorého nosí pod srdcom. A práve Alžbeta je opisovaná ako tá, ktorá v pokročilom veku prirodzeným spôsobom počne dieťa so svojím manželom. Mária ju presahuje. Očakáva dieťa nie tak bežným spôsobom, pretože jej dieťa, Boží syn, prichádza do tohto sveta zázračným spôsobom. A ona mladšia sa vyberie na cestu, určite pohnútá aj Duchom Svätým, ako sme v úvodnej modlitbe spomínali, prichádza, aby slúžila. Človek, ktorý je v požehnaní a požehnaný, tak je plný radosti. Táto radosť sa jasne zračí zo stretnutia týchto dvoch žien.Je to vyjadrenie, ktoré akoby odkláňa potom pozornosť človeka od seba smerom k Bohu. Teda človek vie v tejto radosti aj presne určiť stred tej našej radosti, odkiaľ pochádza zdroj tohto požehnania a my vidíme, že je v Bohu. To isté hovorí potom Mária v tom nádhernom chválospeve Magnificat, velebi moja duša Pána, kde chváli Boha pre jeho milosrdenstvo. Takže je to jednak radosť, ktorá plynie z tohto požehnania. A koľko radosť je v rodinách, keď sa čaká dieťa. Hoci teda sú aj prípady, kedy nie veľmi s radosťou je očakávané dieťa a matka, ktorá neprijíma s radosťou a neprijíma dieťa, ktoré je na ceste, tak dieťa bude po celý život pociťovať neprijatie. Toto je už dneska v celku dobre v odbornej literatúre popísané, a preto život, ktorý je na ceste možno už len prijať. S radosťou, v očakávaní a v otvorení sa pre tento život. To, že Božie slovo nám hovorí, že plod pod srdcom ženy je už dieťa. O tom hovorí aj samotná Alžbeta, lebo len čo zaznel pozdrav, tvoj pozdrav v mojich ušiach. Radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lode teda nie nejaký shluk buniek, ale už dieťa, ktoré je na ceste. A tak vidíme, že tento sviatok veľmi napomáha úcte k životu, radosti zo života, ktorý dneska tak upadá. Európa vymiera a dokonca tento taký trošku pomýlený svet označuje tehotenstvo ženy za parazitovanie nového jedinca na tele matky. Je to niečo hrozné, keď sa takto označí tá vznešená úloha mamy, ktorá v požehnanom stave očakáva nového jedinca. A ľudia hľadajú dôvody, prečo neprijímať neživot, prečo nepo-- netvoriť novú uhlíkovú stopu a rôzne dôvody, ktoré v tejto kultúre smrti nakoniec vyhovujú akoby tomu egoistickému a individualistickému duchu našej doby. Máme tu však úžasný príklad človeka, dvoch žien, ktoré sú v očakávaní nového života a sú plné radosti, ale zároveň to nezostáva len pri radosti. Ale ide to aj smerom k službe. Mária očakáva Krista a tohto Krista, prináša svojej príbuznej a ide jej slúžiť. Ona je mladšia, silnejšia a prichádza slúžiť svojej staršej príbuznej, o ktorej tiež počuje, že očakáva dar dieťaťa. A tak ona sa vyberie na dlhú cestu. Udalosti ohľadom počatia Ježiša sa odohrali v Galilei a tak prekonáva skoro sto dvadsať kilometrov cesty, aby prichádzala sem do Judska, do tohto hornatého kraja, ktorý sa dnes situuje poblíž Jeruzalema Nachádza sa v širšom okolí Jeruzalema, Vain Karim. Toto mestečko, kde prichádza Mária, aby slúžila tejto príbuznej, zostala u nej tri mesiace. Prichádza ako tá, ktorá nesie ten úžasný poklad vo svojom srdci. Ako archa zmluvy. Tak ju dokonca aj v lojaltárskych litániách označujeme. A práve na to odkazujú slová Alžbety: "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?" Sú to veľmi podobné slová, ktoré povedal Dávid, keď sa priblížila Archa: "Čím som si zaslúžil, aby Archa môjho Pána prišla ku mne?" A tak Mária prichádza v radosti slúžiť. Otvorme sa tomuto pôsobeniu Boha, ktorý prichádza znova a znova aj do nášho sveta cez dar dieťaťa. Známy indický mysliteľ Tagore hovorí, že každé dieťa, ktoré je na ceste k životu a počaté dieťa, je náznakom toho, že Boh nestráca nádej vo svojom ľudstve. Zároveň sa otvorme tej možnosti slúžiť, keď prijímame Krista v slove, v sviatostiach, máme ho vo svojom srdci. Choďte v mene Božom, zaznie aj na konci tejto sv. omše, aby sme toho Krista priniesli tým druhým, aby sme im ochotne slúžili Možno usmiali sa na tých, ktorí sú smutní, podali pomocnú ruku tým, ktorí ju potrebujú. Popýtali sa možno na pomoc pre tých, ktorí sú v uzadí alebo v ťažkostiach. Nech teda aj dnešný sviatok, ktorý je plný radosti z požehnania, ktoré spôsobil Boh a týka sa to predovšetkým príchodu Ježiša Krista, kde jeho Matka prichádza slúžiť svojej príbuznej, pomôže aj nám takto slúžiť druhým a toho Krista prináša do tohto sveta, ktorý potrebuje zažiť radosť, požehnanie z nového života, požehnanie z Krista, ktorý prichádza do nášho života. Nie nadarmo, ale nato, aby sme ho tomuto svetu tiež ukázali a s jeho pomocou druhým slúžili. Nech sa tak stane. Pochválený buď Ježiš Kristus Amen. (outro muzika)…