SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
08.07.2019
16:28 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1215x

MIESTA BOŽEJ PRÍTOMNOSTI

Z prameňa, káže dp. Ján Buc

Z prameňa, pondelok 14. týždňa v cezročnom období, káže dp. Ján Buc.

Prepis videa

cca 12 min čítania • 2230 slov

Čítanie z knihy Genesis:
Jakub odišiel z Bersaby a putoval do
Charanu.


  • Čítanie z knihy Genesis:
  • Jakub odišiel z Bersaby a putoval do Charanu.
  • Keď došiel na isté miesto a rozhodol sa tam po západe slnka
  • prenocovať, vzal jeden z kameňov, čo tam
  • ležali, položil si ho pod hlavu a zaspal na tom
  • mieste.
  • Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal
  • neba.
  • Videl Božích anjelov, ako po ňom vystupujú a zostupujú
  • a Pána, ako sa opiera o rebrík a hovorí mu:
  • „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Boh
  • Izáka.
  • Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu
  • potomstvu.
  • Tvojho potomstva bude ako prachu na zemi.
  • Rozšíriš sa na západ a na východ, na sever a na
  • juh.
  • V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky
  • pokolenia zeme.
  • Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš a
  • privediem ťa späť do tejto krajiny.
  • Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil."
  • Keď sa Jakub prebudil zo sna, povedal:
  • „Skutočne, Pán je na tomto mieste a ja som o tom
  • nevedel."
  • A s chvením hovoril: „Aké hrozné je toto
  • miesto. Tu je naozaj dom Boží a brána do neba."
  • Keď Jakub ráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod
  • hlavou, postavil ho ako pamätný stĺp a vylial naň
  • olej.
  • A toto miesto nazval Betel.
  • Predtým sa meno volalo, mesto volalo Luza.
  • A Jakub urobil sľub:
  • „Ak bude Boh so mnou, ak ma bude chrániť na ceste, po
  • ktorej idem, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty
  • na zaodiatie,
  • keď sa šťastne vrátim do domu svojho otca,
  • Pán bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil
  • ako pomník, bude Božím domom."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • V tebe mám dôveru, Pane Bože
  • môj.
  • V tebe mám dôveru, Pane Bože môj.
  • Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
  • a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
  • povie Pánovi:
  • „Ty si moje útočište a pevnosť moja.
  • V tebe mám dôveru, Bože môj."
  • V tebe mám dôveru, Pane Bože môj.
  • Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
  • a zo zubného moru.
  • Svojimi krídlami ťa zacloní a
  • uchýliš sa pod jeho perute.
  • V tebe mám dôveru, Pane Bože môj.
  • Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím
  • ho.
  • Ujmem sa ho, lebo pozná moje
  • meno.
  • Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
  • a budem pri ňom v súžení.
  • V tebe mám dôveru, Pane Bože môj.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil
  • smrť a evanjeliom zjavil
  • život.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž.
  • Poklonil sa mu a povedal:
  • „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra. Ale poď,
  • vlož na ňu ruku a ožije."
  • Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
  • Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena,
  • ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok a
  • dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v
  • duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu,
  • ozdraviem."
  • Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal:
  • „Dúfaj, dcéra,
  • tvoja viera ťa uzdravila."
  • A žena bola od tej hodiny zdravá.
  • Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl
  • pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal:
  • „Odíďte,
  • dievča neumrelo, ale spí."
  • Oni ho vysmiali.
  • Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil
  • dievča za ruku a ono vstalo.
  • A chýr o tom sa rozniesol po celom kraji.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Svätý otec pred
  • [odkašle si] nedávnom vydal posynodálnu exhortáciu Christus
  • Vivit pre mladých a o mladých, o viere mladých.
  • A niektoré veci sú tam naozaj také úžasné, jak len Svätý Otec vie
  • povedať a jedna, ktorá sa ma tak veľmi dotkla, bolo,
  • keď som čítal,
  • že, že on pozerá na mladých, že sú mladé a krásne stromy,
  • ktoré smerujú čoraz vyššie a vyššie, že je to pre neho
  • ako pieseň nádeje, že, že je to naozaj, kde on vyjadruje také
  • povzbudenie z mladej generácie. Ale hovorí tam také dve veci potom,
  • ktoré môžu byť nebezpečné. A on hovorí, že, že po
  • búrke,
  • [odkašle si] pardon, po búrke môžu tie stromy byť popadané na
  • zem.
  • A druhú vec hovorí, že á sú, je tu veľa
  • pozvaní budovať á to rastenie alebo tie stromy
  • bez koreňov. A toto niekedy sa stane.
  • Ešte možno máme v tej pamäti, keď Tatry nám zvalcovala kalamita.
  • Bolo to naozaj niečo hrozné a tie stromy nemali až také silné korene,
  • aby ustáli ten nápor vetra. A teraz my potrebujeme sa
  • pýtať sami seba, že, že aké sú tie naše korene.
  • Sme naozaj stromy, ktoré sú nádherné a sú takou nádejou,
  • povzbudením pre ostatných. Alebo môj koreň je možno
  • taký plytký a potom, keď príde niečo ťažšie na mňa,
  • jak možno tá kalamita v
  • živote, tak zrazu ja spadnem a potom ostanem
  • ležať, lebo už
  • čo ma potom dvihne, hej? A to je otázka na každého z nás.
  • Jaká je moja viera? Ako som včlenený, vrastený do
  • Krista? Dnes Jakub ah videl otvorené
  • nebo. Počul ten Boží prísľub, ktorý mu hovorí, že, že budem
  • stále s tebou, že nemusíš sa báť. A on potom Boh hovorí, že ak toto všetko
  • sa mi stane, ak ja budem mať úspešnú cestu,
  • ak sa vrátim a budem mať
  • chlieb, ak budem mať o-odev, vrátim sa tu a toto naozaj
  • bude dom Boží. A on to prežil. Prežil to prisľúbenie, ktoré mu
  • Boh povedal: „Ja som s tebou." A myslím, že my
  • potrebujeme neustále, lebo tie naše korene a rast
  • záleží od toho, nakoľko naozaj prijmeme tej Božej milosti
  • a ko-nakoľko budeme žiť v Božej prítomnosti.
  • Cez víkend bolo á v Levoči skoro štyristotisíc ľudí.
  • Prečo?
  • Pretože potrebovali zažiť Božiu prítomnosť.
  • Pretože vedia, že toto miesto je špeciálnym miestom
  • na stretnutie s Bohom, na stretnutie s našou matkou nebeskou,
  • Pannou
  • Máriou. Toto je miesto, ktoré vyhľadalo toľko ľudí preto, aby sa
  • posilnili vo viere, aby mohli vo- vyrásť, aby posilnili sa v
  • raste toho, do čoho nás Boh volá. A tých takých Božích
  • miest podľa mňa je veľa. Keď som bol v Jeruzaleme ah na
  • mieste, kde Ježiš zomrel a potom vstal z mŕtvych,
  • kde je hrob, tak až ma
  • prenikala tá taká, také, také posvetno.
  • Niečo, čo je tam nezabudnuteľné. Pre mňa je, keď som bol v Efeze,
  • v na mieste, kde hovoria, že Panna Mária žila a potom aj
  • zomrela. Keď som vošiel do toho malého kostolíka,
  • som nechcel vyjsť
  • odtiaľ. Zrazu mi bolo tak dobre tam.
  • Ale to aj ľudia u nás vo Východnej povedia, že „Jéj, pán farár,
  • my len prídeme do
  • kostola a už zrazu máme tak lepšie, že pokoj v srdci, že tu sa tak
  • nadýchneme." A presne toto je to, že to je miesto, kde je Božia
  • prítomnosť. To je ten tunel do neba, to je ten rebrík do neba, v
  • ktorom my môžme á nájsť také posilnenie pre naše
  • životy. Lenže ah nedávno som čítal, že aké
  • veľké znečistenie ovzdušia máme teraz.
  • Hej, že je to naozaj také alarmujúce a
  • chvalabohu, že už sa to deje po celom
  • svete, že ľudia to začínajú vnímať a vedia,
  • že preto musíme niečo
  • urobiť pre, pre nás, ale aj pre ďalšie generácie.
  • Lenže to prostredie nie je zašpinené len
  • nie-niečím, čo sa vypúšťa do povetria, ale keď sa pozrieme duchovne, tak
  • môžeme vidieť, že aj duchovné ovzdušie je
  • zašpinené. A to je presne to, kde my potrebujeme vnímať to
  • očistenie. Ja si myslím, že tie pútné miesta, tie miesta,
  • ja neviem, kde svätí žili, kde sú pochovaní, tak sú presne takým
  • á rebríkom, takým tunelom, takou bránou do neba, kde je to
  • duchovné ovzdušie očistené a ľudia zrazu oveľa ľahšie
  • môžu zažiť Božiu prítomnosť. Lenže ja som presvedčený,
  • že my to môžeme mať aj doma. My to môžeme mať vo svojej komórke,
  • kde sa modlíme, ale na to, aby sme to prežili, potrebujeme urobiť, že
  • odpratáme to také zašpinenie toho duchovného
  • ovzdušia v tom, že si uvi-uvedomíme, že čo hľadáme, že
  • za kým prichádzame, že vypneme všetky možné rušičky.
  • A vtedy môžeme naozaj zažiť Božiu prítomnosť, lebo Pán Boh je stále s
  • nami. A potom je veľmi dobre počuť to, čo on nám hovorí, že „Ja som stále s
  • tebou, ja ti pomôžem. Ja som ten, ktorý ide, kráča s tebou po tej
  • ceste" a potom zrazu toto všetko spôsobuje, že moja
  • viera môže rásť.
  • Viera v Boha, ktorý je živý, ktorý koná, ktorý so mnou
  • kráča. Dnes v evanjeliu sme počuli o dvoch ľuďoch
  • viery.
  • Ten chlapík prichádza za Ježišom a hovorí mu:
  • „Ježiš, moja dcéra už je mŕtva,
  • ale keď ty prídeš, položíš na ňu ruku, tak môže
  • nabrať nový život, môže znova byť vzkriesená k
  • životu." Viete, aká to je viera? Že, že on neostal len padnutý
  • jak strom, ktorý prejde kalamitou, lebo bola to kalamita pre jeho
  • život. Bolo to pre neho niečo ťažké.
  • Najhoršie pre rodičov je asi, keď ich deti zomrú a zrazu ten chlap to
  • prežil. Ale on kdesi vidí blikať to svetlo nádeje,
  • lebo vie,
  • že Ježiš nie je až tak ďaleko. Prichádza za ním a hovorí, že „prosím,
  • ona zomrela, ale ty si ten, ktorý si Pánom života a smrti.
  • Poď, urob niečo". A Ježiš ide, zoberie učeníkov a ide tam.
  • A po tej ceste žena viery, ah dlho chorá, už nemá možno
  • nádej v lekároch, všetko možné vyskúšala.
  • Hovorí: „Stačí, že len obrúby jeho rúcha sa chytím a,
  • a už budem
  • uzdravená." A stalo sa jej to. Jej viera.
  • Viete, zrazu ona videla to ovzdušie.
  • Nakoľko my vidíme to, to, to, tú Božiu prítomnosť?
  • Nakoľko je očistené to naše duchovné ovzdušie?
  • Alebo žijeme len v nejakých našich úsilíach, v našom nejakom
  • bojovaní o všetko a nevyužijeme potenciál Ježiša, ktorý je s
  • nami a ktorý nám hovorí, že „ja vám ponúkam tú pomocnú ruku.
  • Ja chcem byť ten, ktorý vás bude dvíhať.
  • Ja chcem byť ten, ktorý bude dávať život do vášho rastenia a
  • vy
  • sa stanete potom takými majákmi nádeje".
  • Svätý Ignác Briančaninov hovorí, že-
  • Poukazuje na príklad veľkých atlétov viery, svätých mníchov,
  • ktorých viera viedla k zrieknutiu sa všetkého kvôli
  • Kristovi. Dostali veľkú, dosiahli veľkú dokonalosť.
  • Stali sa pre mnohých majákmi, ktoré ukazujú
  • bezpečnú cestu do prístavu.
  • Čo nám pomôže v tom, aby aj my sme boli takými majákmi
  • pre ostatných? Viete, keď nás ľudia stretnú ako veriacich,
  • tak budú vedieť,
  • že, že títo ľudia majú toľko nádeje v sebe,
  • že, že čokoľvek sa deje, tak
  • oni idú neustále, pretože majú pri sebe Boha.
  • Žijú v jeho prítomnosti. Tá Božia priazeň je na nich a pre nich
  • toto
  • bude svetlom nádeje, že, že ten svet nie je v katastrofickom stave
  • alebo nemáme len nejaké katastrofické scenáre, lebo Boh je tu,
  • ktorý nás pozval k životu a ktorý nás pozýva do večnosti.
  • Toto je tá nádej, v ktorej my máme žiť.
  • A možno také štyri veci, ktoré nám môžu
  • pomôcť v tom raste viery. Prvá je, že my potrebujeme neustále
  • rásť a ja si uvedomujem, že priateľstvo je pre rast vo
  • viere nevyhnutne dôležité. Svätý Otec v tej exhortácii
  • hovorí, že priateľstvo je dar života a Boží
  • dar. Prostredníctvom priateľov nás Pán
  • očisťuje a pomáha nám dozrievať. Ak máme priateľov, s
  • ktorými sa nebavíme len o počasí, o dobrom jedle, o dovolenke
  • a o ja neviem čom všetkom, ale povieme, že čo Ježiš, čo
  • Boh robí v našom živote a zrazu vieme povedať, pomenovať tie veci,
  • tak, tak, tak toto je obrovské povzbudenie jedného
  • pre
  • druhého. Druhá je, druhá vec je to, že potrebujeme neustále byť v tej
  • výžive. Neustále. Keď nepolejem na fare kvety,
  • tak je to na nich vidno. A teraz v tom teple veľmi rýchlo.
  • Preto musím byť dobrý a starostlivý. Hej, ten, ktorý sa stará.
  • A potom sú krásne, potom kvitnú a mám z toho radosť.
  • Alebo aj ľudia, ktorí to vidia. Ale keď nebudem polievať moje vnútro, tak
  • vyschne. Jednoducho budeme potom takí len vysušení,
  • scvrknutí
  • a nebude v nás ten život, ktorý by sme mali mať.
  • A to je práve, práve svätá omša, sviatosti, Božie slovo,
  • spoločenstvo, to je to živenie viery v nás.
  • Tretia vec je orezávanie. Ja si uvedomujem, že veľmi veľa
  • vecí na svojom živote potrebujem stále orezávať, lebo sú
  • suché, neprinášajú ovocie a len akokeby brali
  • energiu
  • z môjho života. A teraz hľadať to, že čo je to zbytočné, čo
  • nepatrí do môjho života, čo je také, čo na, je naviac.
  • A teraz toto orežem a zrazu všetko to, tá energia
  • potom môže ísť naozaj do toho, čo je podstatné a dôležité.
  • A posledná vec je to, že potom, ak toto prejdeme, tak prinesieme
  • ovocie viery. Prinesieme ovocie, ktoré je chutné a
  • staneme sa tými stromami, tými majákmi nádeje pre
  • ostatných. Tak nám prajem, aby tá viera tých dvoch ľudí z
  • Evaniria nebola len nejakou teoretickou skúsenosťou s
  • Ježišom v histórii a aby to bolo niečo, do čoho ja vstupujem.
  • Ten istý Ježiš je tu dnes s nami. Ten istý Ježiš je tu dnes s
  • nami. Ten istý Ježiš bude zajtra s tebou.
  • Ten istý Ježiš ťa bude sprevádzať celý život, lebo nám povedal, že ja vás
  • neopustím, nezanechám. Ja budem s vami po všetky dni až do
  • skončenia sveta. Nevystúpme z tej, z tejto prítomnosti.
  • Toto pomáha, aby sme rástli.
  • Pane Ježišu, ďakujeme, že si s nami.
  • Ďakujeme za tvoju prítomnosť, blízkosť v našich životoch.
  • Daj, aby my sme neustále v nej žili, aby sme z
  • nej neodchádzali, ale aby tvoja prítomnosť
  • vyživovala naše vnútro a naozaj sme boli svetlom v tomto
  • svete. Veď ty si Boh, ktorý žije a kráľuje na
  • veky vekov.
  • Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri