MODLIME SA TAK ČASTO, AKO SA DÁ

(piano intro)
(Vodné šumenie Čítanie zo Skutkov apoštolov. "Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu a nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. Veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utržili, prinášali a kládli apoštolom k nohám a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ. Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ. Zaodeľ sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ. Tak upevnil zemegruh, že sa nezachveje. Pevný je tvoj trón oddávna. Ty si od vekov. Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ. Veľmi, veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá. Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy. Pán kraľuje, veleboú sa zaodeľ. Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja. Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal Nikodémovi: "Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce, počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z ducha." Nikodém sa ho opýtal: "Ako sa to môže stať?" Ježiš mu odvetil: "Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti, hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život." Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Hneď v úvode tohto prvého čítania, drahí moji, čo robili apoštoli? Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Predtým samozrejme nie, lebo predtým on im síce hovoril, že musí prísť do Jeruzalema a tam ho chytia a tam ho zabijú, ale že teda na tretí deň vstane z mŕtvych. Niektorí potom hovoria, akože tri, hovoríte, že tri dni? Veď, veď bol sotva jeden deň. No v piatok ho pochovali, v sobotu bol pochovaný a v nedeľu vstal. No tak mne to furt vychádza na tri prsty, ale nie teda dvadsaťštyrihodinové dni, samozrejme. Takže o tomto, čo zažili apoštoli, čoho boli svedkami, že je ukrižovaný, je, je úplne mŕtvy. S tým sa už nedá nič robiť. A on odrazu žije a žije iným spôsobom ako dovtedy. On im to neustále ukazuje počas toho času od zmŕtvychvstania až do nanebovstúpenia. Niektoré z tých ukázaní máme vo Svetom písme zachytené, ale tak isto svätopisci píšu, ale že všetko sme nezapísali, len proste to, čo potrebujete, aby ste mohli uveriť, tak jednoducho prichádza cez zavreté dvere. Počúvali sme to, aký je dneska deň? Utorkok. Počúvali sme to v nedeľu, nedeľu Božieho milosrdenstva. Ježiš cez zavreté dvere, bol tam už aj Tomáš vtedy, äá jedol, ale, ale mal rany. A teraz, keď si to človek tak dá dohromady, že musel byť iný. To je iné, ako keď Lazara vzkriesil z mŕtvych. Lazar potom aj tak musel zomrieť, ale toto je iné. Je to Ježiš, je to jeho telo, ale my to voláme, že oslávené. Nikto z nás tomu nerozumie, že čo presne to znamená, ale je to obrovská nádej. Lebo tak ako Ježišovo oslávené telo už trvá a bude trvať, tak aj my, keď sa s ním stretneme, keď nás pozve do večnosti, tak isto budeme vstávať s tými oslávenými telami. Obrovská radosť, obrovská nádej. A o tomto apoštoli hovorili, ako hovorí Sväté písmo, veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní. A my sme si to hovorím, pripomínali hej, na Veľkonočnú nedeľu, na druhú Veľkonočnú nedeľu, kedy sme uzavreli oktávu a kde sme teda slávili Nedeľu Božieho milosrdenstva A tu by som chcel nám pripomenúť jednu vec, ktorú vy všetci dobre poznáte. Poznáme ju všetci, a to jeSviatok Božieho milosrdenstva, ktorý sme slávili, nie jediný, ktorým si pripomíname obrovské Božie milosrdenstvo. Kedy Ježiš hovorí Faustíne, je čas môjho milosrdenstva. Každý, kto prijme milosrdenstvo, ide v Ježišových šľapajách vlastne k tej bráne. Ale kto ho odmieta, kto odmieta moje milosrdenstvo, hovorí Ježiš. Nechcem to povedať nejak veľmi kruto, ale v podstate, ako keby bude sa musieť postaviť pred Božiu spravodlivosť. A je naozaj veľmi strašné upadnúť do rúk živého Boha, ktorý je spravodlivý, pretože kto z nás sa obháji? Kto? Ja viem, že máme tú tendenciu, že ja nie som až taký zlý. Kto z nás sa obháji pred Bohom? A Ježiš hovorí: "Ja už som to spravil za vás. Neriešte. Prímite to moje milosrdenstvo a pripomínajte si ho." A tak by som nám chcel pripomenúť dnes tú jednoduchú krásnu modlitbu, ktorú nám Pán Ježiš zveruje prostredníctvom svätej sestry Faustíny. Korunku myslím, že všetci poznáte. Myslím, že všetci viete, ale pripomeniem vám, že nám teda aj sebe, že čo sestra Faustína, keď niekto zomieral, čo sa modlila? Korunku. Keď niekto, keď je zle, keď je nejaký naozaj, že prichádza človek už do tých hraničných situácií. Korunka, ruženec samozrejme, ale korunka, to mi moja obvodná hovorila, vám som to už spomínal, že vieš, ten ruženec, to to má dvadsaťpäť minút, ale korunku máš za sedem a pol minúty šup, šup, šup. To musíš, to sa môžeš hocikedy pomodliť. Ruženec, si musíte nájsť trošičku času. Takže taká moja výzva pre nás všetkých v súvislosti so sviatkom, ktorý sme pred dvoma dňami prežili. Držme v rukách ruženec, modlime sa ruženec, ale tak často, ako sa dá. Modlime sa korunku, ktorou si pripomíname neskutočné Božie milosrdenstvo a ktorou sa ho snažíme prijať sami pre seba a ohlásiť ho ostatným. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (piano…