NACHÁDZAŤ NÁDEJ V CHOROBE

(hravá klavicová hudba)
(Vodné šumenie Čítanie z knihy Numeri. V tých dňoch Balám zdvihol oči a videl Izraelitov, ako táboria podľa kmeňov. Vtedy zostúpil naňho Duch Boží a on predniesol svoju pieseň. Hovorí Balám, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom. Hovorí ten, čo načúva Božie slová, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči. Aké krásne sú tvoje stany, Jakub, tvoje príbytky, Izrael. Tiahnu sa do diaľav ako údolia, ako zavlažené záhrady pozdĺž rieky. Ako aloj, ktoré zasadil Pán a ako cédre pri vode. Voda tečie z jeho vedier a jeho semeno má bohatú vlahu. Jeho kráľ bude väčší než Agag a slávne bude jeho kráľovstvo. A ďalej povedal: Hovorí Balám, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom. Hovorí ten, čo načúva Božie slová. Ten, čo pozná náuku Najvyššieho, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči. Vidím ho, ale nie teraz hľadím na neho, no nie zblízka. Hviezda vychádza z Jakuba. Žezlo sa dvíha z Izraela Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch. Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve. Veď si, Pane, dobrotivý. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch. Pán je dobrý a spravodlivý. Ukazuje cestu hriešnikom. Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poučia o svojich cestách. Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu. Aleluja, aleluja. (pauza Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc?" Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? Ale ak povieme od ľudí, máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme." A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Slová Svätého Evanjelia nezmylú naše previnenia. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma na svojich chodníkoch. Bratia a sestry, tento žalm je veľmi povzbudzujúci pre naše životy, pre ten život, ktorý prežívame vo svojom srdci a je veľakrát aj bolestný, pretože prežívame choroby a môžeme povedať, že nikto z nás nie je od choroby oslobodený. Niekto možno povie, že niekto zomrel, že nemal žiaden zápis v karte alebo že nebol chorý, ale možno práve preto, že nechodil k lekárovi, tak nemal žiadnu chorobu alebo chorobu, o ktorej sa nevedelo. Aj keď sa možnože starší niekedy stretnete, tak rozprávate o svojich chorobách, o svojich ťažkostiach a možno už len to, že sa porozprávate, nachádzate v tom nádej. Nádej nám dáva Boh v našich skúškach a práve aj v našich chorobách. Blížia sa Vianoce a budeme počuť alebo možno aj spievať takú známu pieseň vinšovačku, Šťastie, zdravie, pokoj svätý a veľakrát skutočne povieme, že zdravie je na prvom mieste, že len aby sme boli všetci zdraví alebo len aby boli všetky moje deti zdravé. A je to skutočne tomu tak. Ale na druhej strane aj v tejto pesničke je to naznačené, že na prvom mieste je to šťastie, šťastie, zdravie, pokoj svätý. Teda aj napriek tomu, že možno nemôžeme povedať, že som úplne zdravý alebo môžeme povedať, že som chorý, tak môžem prežívať šťastie. A máme okolo seba veľmi veľa ľudí a myslím, že mnohí aj z vás, ktorí nás sledujete, patríte medzi tých, ktorí prežívate veľké choroby vo svojom živote a možno veľké bolesti a aj napriek tomu prežívate šťastie, lebo t튝astie je darom od Boha aj napriek chorobám, ktoré prežívame. A naopak, máme okolo seba veľmi veľa zdravých ľudí, ktorí sú nešťastní. Choroba patrí k nášmu životu, aj mnohí misionári kvôli chorobám zomreli. Nedávno sme boli v africkej krajine, v Beníne, kde prví misionári, boli sme na cintoríne a všimli sme si, že nikto z nich sa nedožil viac ako päťdesiat rokov. Dokonca mnohí zomreli už cestou do Afriky, ktorá trvala loďou niekoľko mesiacov. Teda v tejto krajine dostali choroby a prežívali ťažkosti a všetci pomreli, niektorí za päť rokov a najviac sa dožili desať rokov. Samozrejme, tá situácia je už teraz lepšia. V sobotu som sa zúčastnil peknej oslavy v Skačanoch, kde si ľudia, farnosť a rodina pripomenuli sto rokov nedožitých misionára Jozefa Kližana, ktorý pôsobil v Indonézii mnohé roky a ktorý takisto ukončil svoj život v mladom veku, pretože dostal maláriu a jednoducho aj napriek tej chorobe, ktorú mal, tak sa vracal aj do rodných Skačian a prišiel aj (chrápne)
naspäť do Indonézie.…