NÁŠ BOH JE BOHOM ŽIVOTA

(hravá klavicová hudba)
(vodné šumenie Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a ta bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač." Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mladenec, hovorím ti, vstaň." Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť a Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud." A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Tak pár myšlienok. Drahí bratia a sestry, pozrite, že keby sme spájali hociktoré miesta vo Svätom písme, tak by sme vždy zistili, že Boh je na strane života. Je to také veľmi zaujímavé a veľmi dôležité. Je to až taký duchovný zákon, že keď hocikde by sme vstúpili, tak náš Boh je Bohom života. No a aj tie jeho predsavzatia alebo príkazania, ktoré počujeme, nezabiješ, nezosmerníš, nepokradneš, neprehovoríš krivé svedectvo. To všetko chráni práve ten život. A ten, kto je kresťan, tak hlási sa k ideám nášho Pána, Boha pána Ježiša, takže tak isto je na strane života, a preto je aj proti rôznym tým formám moderným, ktoré zabíjajú život. Vlastne o to asi ide aj teraz, keď ideme do tých čias, kedy budeme aj voliť a keď budeme sa rozhodovať, musíme byť na strane života No a vidíme príklad jeden. Kedy Pán Ježiš uzdravil, lepšie povedané vzkriesil mládenca najimského, jediného jedináčika. Matka plače, syn je tam mŕtvy na tých márach už je vdova, nemá nikoho. A Pánu Ježišovi sa ulutostilo a tak jednoducho hovorím ti, vstaň. Čo sa to vlastne stalo? Stalo sa to, že pri smrti dochádza k oddeleniu tela a duše. A Pán Ježiš dokázal tú dušu vrátiť do tela My vieme, že naša duša je nesmrteľná. Nie je večná, lebo nebola od mínus časov do-- bude ale do plus časov. Nekonečný je len Boh a aj ten je nad časom. Ale my sme boli všetci stvorení v jednom momente a Boh dal dušu. Naša duša je nesmrteľná, naša duša je moje ja. Už nikdy nezanikne moje ja. A viem, že raz ešte naspäť dostane telo pri vzkriesení tela No a Pán Ježiš urobil tento zázrak, že dokázal túto dušu vrátiť naspäť. Urobil to potom aj v prípade Lazara, aj v prípade svojom, keď vošiel do tela a vstal z mŕtvych. Len tá situácia je zaujímavá aj z toho pohľadu a keď to pospojíme ešte aj tie iné udalosti, tak vidíme, že Pán Ježiš nielen uzdravuje telo, ale mu ide aj o to, aby sme neobsiahli večnú smrť. Že môžeme povedať, že Pán Ježiš aj zachraňuje od večnej smrti. Čo by to bolo? No, je to taký stav našej duše, že mám v sebe prvky smrti, že by som nežil večne, že nemám milosť posväcujúcu Hneď vzniká ďalšia otázka. Teda čo je to ten večný život? Alebo tá milosť posväcujúca? Alebo čo bude žiť večne vo mne, aby som mal večný život? A je to na rozmýšľanie aj na hlbokú meditáciu. Ale môžeme si všimnúť, že človek, ktorý má, nazvali sme to tak zaujímavo, že milosť posväcujúcu. Ale môžeme povedať, ktorý má jeho duša, v ktorej je Božia energia, niečo z Boha. Keby som tu mal diamant a srdce, tak priložím a kto to má ten Boží život, tak ten žije večne. A možno keď chodíme aj, alebo máte svoje vnúčence, svoje deti a ja tak ako chodíme, však že ako keby ľudia niektorí ani neverili, že či je ten večný život a či je tá večná smrť. A vidíte, Pán Boh nás štyri krát poistil, aby sme večne žiliJa to tak hovorím nadnesene trošičku, ale pravdivo, že je tu krst, tak vtedy získavam ten večný život. Som uchránený od večnej smrti. Keď poruším tú zmluvu a zhreším smrteľným hriechom, ktorý spôsobuje smrť mojej duše, tak je tu svätá spoveď. Keď by som nevladal hovoriť a som v takom stave, príjmem pomazanie chorých, tak opäť sa mi vráti ta milosť posväcujúca. A dokonca štvrtýkrát som poistený, keby už nebol ani kňaz nablízku, keby som si vzbudil nadprirodzenú dokonalú ľútosť, spreca vzatím, že sa vyspovedám, keď bude možnosť, opäť získavam večný život, milosť posväcujúcu. To najcennejšie, to, čo mi dáva život, to, čo treba chrániť. A možno, že mnohí, práve tí mladí, ale nielen oni, sú v takom stave, že tie matky plačú, pretože nie je to v poriadku s ich deťmi, s ich synmi, lebo majú práve túto smrť, túto duchovnú smrť. Nie sú schopní jasať v Bohu, nie sú schopní byť natešení z neho. Nemajú tú milosť posväcujúcu, to najcennejšie, tú perlu, ktorá má byť v našej duši. Ale aj tu sa dá niečo robiť. Iste prosiť a prinášať aj zástupné pokánie a nejakým spôsobom hľadať príčinu, prečo takto v úvodzovkách ochorel ten dotyčný človek a nejak mu pomôcť, lebo musí prísť príčina Pán Ježiš povedal: "Zmeňte zmýšľanie. Všetko začína zmenou zmýšľania." A treba nájsť ten bod prístupu do duše toho človeka. A možno to ani hneď nejde, lebo niekto povie: "Tak sa modlím za toho svojho a furt sa nemení a som úplne z toho vedľa smutná." Ale zbierame pre takýchto ľudí aj milosti, aj zásluhy, aj zástupné pokánie, aby aspoň na konci života nejakým spôsobom sa odvrátil od cesty smrti a prišiel na cestu života. Tak chráňme si tú milosť posväcujúcu, lebo to je to najkrajšie pred Bohom. Keď to máme, to nám zasluhuje večný život. To je dar od Boha, ktorý si musíme aj chrániť, aj pestovať. A je to ešte by som povedal, strašnejšie, než tá fyzická smrť, o ktorej sme počuli. Pán Ježiš môže uzdraviť aj telo, aj dušu. Veľakrát sme o tom počuli, aj keď povedal: "Si zdravý, choď, ale viac nehreš." V jednom prípade: "Aby nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie." Tak, chráňme si to. Pochválený buď Ježiš Kristus Večne. Amen.…