NAUČME SA PRIJÍMAŤ BOŽIE MILOSRDENSTVO

(hravé klavírne hudby)
(Vodné zvuky Čítanie z knihy Jozue. Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy. Až prídete na breh Jordána, ostaňte stáť." A Jozue povedal synom Izraela: „Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha." A pokračoval: „Podľa tohoto poznáte, že je uprostred vás živý Boh, ktorý pred vami vyženie Kanaánčanov. Archa zmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán. Len čo sa kňazi, ktorí ponesú archu Pána Boha celej zeme, dotknú nohami vôd Jordána, vody, čo budú níže nich, odtečú a tie, čo pritekajú zhora, ostanú stáť ako hrádza." Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán. Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním. Keď došli k Jordánu a ich nohy sa dotkli vody a koryto Jordána bývalo cez celú žatvu plné až po okraj vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili na jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré sa volá Adam a leží pri Sartane. Tie, čo boli poniže, odtiekli k moru Araba, čiže k Slanému moru, až úplne zmizli. Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána, kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Aleluja, aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja, aleluja. Keď Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho Judea sa stala jeho svätyňou. Izrael je ho kráľovstvom. Aleluja, aleluja, aleluja. More to videlo a utekalo. Jordán sa naspäť obrátil. Vrchy poskakovali ako barance, pahorky ako jahňatá. Aleluja, aleluja, aleluja. Čo ti je more, že utekáš a tebe Jordán, že sa naspäť obraciaš? Vrchy, prečo poskakujete ako barance a vy pahorky ako jahňatá? Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma svojím ustanoveniam. Aleluja, aleluja Pán s vami I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale sedemdesiat sedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžeň desaťtisíc talentov. A pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho a jeho ženu aj deti všetko, čo mal a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. A Pán sa nad sluhom zľutoval. Prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: Vráť, čo mi dlhuješ! Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a dlžobu ti splatím. On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh neplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? A rozhnevaný Pán ho vydal mučiteľom, kým neplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galilei a prešiel do judejského kraja za Jordán. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Milovaní bratia a sestry! Možno aj vy máte niekedy tie chvíle, na ktorú sa Peter pýtal Ježiša. Koľko mám odpustiť svojmu bratovi? Kedy príde ten moment, keď si poviem, že už stačilo a dosť bolo milosrdenstva? Dosť bolo takej tej dobroty a už teraz treba nechať priechod spravodlivosti a nech zmetie každého, koho potrebuje zmiesť. Kedy konečne môžem, mám právo buchnúť a vysypať zo seba možno tútu-- ten hnev, ktorý sa vo mne hromadíA Ježiš nám odpovedá nie sedem, ale sedemdesiat sedem ráz. Dokonca niektoré preklady hovoria sedemdesiat krát sedem, čiže no skúste si to počítať a myslím, že Peter rýchlo prestal počítať. A hovorí Ježiš veľmi silno o odpustení. Odpustenie neznamená pozor, že si máme nechať znova a znova ubližovať. Ak je tu niekto, kto nám znova a znova ubližuje, môžeme a máme sa chrániť pred tým ubližovaním. Odpustiť znamená, že niekto do môjho srdca nalial niečo ťažké, horkosť, zlobu a ja si tú horkosť nechcem držať v srdci. To nie je vec toho človeka, to je moja vlastná vec. Neodpustiť znamená vypiť jed a dúfať, že naňho zomrie ten druhý. Ale ja si držím v sebe jed a ja potrebujem odpustiť. Ja potrebujem pustiť ten, môžeme povedať ten ventil na spodu srdca, ktorým to vytečie von. A ja môžem byť od toho slobodný a nemám v sebe držať tú zlobu a nemám čakať na ten čas, kedy konečne už padne, už- už toho bude dosť a ja to môžem vyliať na druhých a popáliť ich tým jedom. Nie, toto nie je voľba pre kresťanov. Voľba je odpúšťať, zbavovať sa horkosti, púšťať ju preč. A môžete oprávnené povedať, ale keď je to také ťažké pri tom všetkom, čo sme si zažili v živote, keď je také ťažké púšťať to preč a držať sa v dobre, keď vidíme, koľko zla je okolo nás, kde mám na to brať silu A na to nám odpovedá dnešné podobenstvo. Veľmi silné podobenstvo, ktoré hovorí sluha mal odpustiť, pretože jemu bolo odpustené. Ja sa niekedy tak zamyslím nad tým, že Pane Bože, ako to so mnou vydržíš? Pri tom všetkom, čo každý deň nezvládam a keď sa to nahromadí za týždeň, za mesiac, jak to so mnou môžeš vydržať? A Pán Boh to vydrží a stále mi dáva ďalšiu šancu. Alebo dobre, keď sa necítite až tak hriešni, pozrime sa okolo seba. Koľko ľudí Boha úplne ignoruje, koľkí ho odmietajú? Koľkí sa vyslovene ruhajú? A Pán Boh je nad tým a dáva slnku svietiť nad zlých a dobrých, spravodlivých aj nespravodlivých. Pán Boh je tak plný dobroty, že- že aj tieto ťažké hriechy, ktoré ľudia voči nemu páchajú a urážajú ho. On vo svojej dobrotivosti prehliada a dokáže ich odpustiť, pretože tých istých ľudí, ktorí ho urážajú, chce zachrániť. Ak si pripomenieme veľké Božie zjavenie aj cirkvou uznané za posledné možno storočia, ktoré sa veľmi rozšírili v cirkvi, v úcte, tak je to Božie milosrdenstvo, sestra Faustína alebo niekoľko storočí pred tým Božské srdce Ježišovo, Margita, Mária Alenkok Obidve tieto veľké zjavenia nám pripomínajú nie to, že Boh sa na nás hnevá a konečne nás potrestá, ale to, že Jeho milosrdenstvo je nekonečné a nebojme sa utiekať k Nemu a prosiť Ho o odpustenie, pretože On odpustí tým, čo ho prosia. Akurát keď sa zatvrdíme a vôbec jeho odpustenie nechceme, nemôže nám dať nasilu to, čo my sami odmietame. A keď je Boh k nám takto dobrý a ak On mne odpustil a odpustil tisíckrát moje zlyhania, ono to už potom nie je až také ťažké pozrieť sa a povedať si, že tak veľké milosrdenstvo sa na mňa vylialo, že aspoň kúsok z neho môžem posunúť aj ďalej na tých okolo mňa, ktorí možno voči mne sa prehrešili menej, ako ja sa prehreším voči Bohu. A predsa mi odpustil. Nebeský Otče plný milosrdenstva, ktorý nám zjavuješ svoju tvár v Ježišovi Kristovi. Prosíme Tя, aby sme prijímali Tvoje milosrdenstvo a vďaka nemu vedeli vypúšťať horkosť zo svojho srdca, vedeli odpúšťať aj druhým tak, ako nás do toho dnes voláš Amen (outro muzika)…