Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
NEHOVORME, KONAJME AKO JEŽIŠ
Z prameňa, káže dp. Juraj DrobnýZ prameňa, utorok po 4. veľkonočnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením,
ktoré nastalo za Štefana,
- Čítanie zo skutkov apoštolov.
- Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana,
- došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie,
- ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom.
- No niektorí z nich boli Cyperčania a Cirénčania.
- A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a
- zvestovali im Pána Ježiša.
- Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo
- sa k Pánovi.
- Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi
- a vyslali do Antiochie Barnabáša.
- Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a
- povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si
- zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný
- Ducha Svätého a viery.
- A k Pánovi sa pridal veľký zástup.
- Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla.
- Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie.
- Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný
- zástup.
- V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Chváľte Pána všetky národy.
- Chváľte Pána všetky národy.
- Základy má na posvätných vrchoch.
- Brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba.
- Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.
- Chváľte Pána všetky národy.
- Rahaba Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú.
- Filištínci, Týrčania a Etiópčania, tí všetci sa tam
- zrodili a o Sione sa bude hovoriť ten i tamten sa na
- ňom narodil a sám Najvyšší mu dal pevné základy.
- Chváľte Pána všetky národy.
- Pán zaznačí do knihy národov títo sa tam zrodili a
- spievajú ako pri tanci. V tebe sú všetky moje pramene.
- Chváľte Pána všetky národy.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán.
- Ja ich poznám a ony idú za mnou. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- V Jeruzaleme boli práve sviatky posvätenia
- chrámu. Bola zima.
- Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
- Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš
- držať v neistote? Ak si Mesiáš, povedz nám to
- otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám
- povedal a neveríte.
- Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca.
- No ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
- Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a
- ony idú za mnou.
- Ja im dávam večný život.
- Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
- Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých
- a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
- Ja
- a Otec sme jedno.“
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Ďakujeme, drahí moji.
- Neprestávame ďakovať. Teda tak by to malo byť.
- Poviem to inak. Neprestávajme ďakovať
- za to, čo Boh neustále pre nás robí.
- To, čo ste mňa počuli a nielen mňa, ale aj vy sami si na to občas
- spomeniete. Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna.
- Tá Božia láska.
- My niekedy v tom každodennom živote sa snažíme
- vnímať Božiu prítomnosť a Božie konanie, ale my
- poznáme naše konanie.
- Ja poznám, ako konám ja, každý sám za seba.
- A my vieme, že to naše konanie je také, raz robím to,
- potom robím to. A keď robím jedno, tak sa mi nedá robiť druhé.
- Hej a že tak myslíš na mňa? Modlíš sa za mňa? Áno, modlím.
- Myslím na teba.
- Kedy si si naposledy spomenul? Jaj, no minulej týždeň.
- Hej, že toto je naše konanie, že
- nedokážeme trvalo naplno niečo, a
- tak nejak pripisujeme túto vlastnosť aj Bohu.
- Nie že by sme to v hlave robili, lebo my vieme, že
- Boh miluje nepretržite a každého a naplno.
- Boh miluje mňa, ako keby som iba ja existoval a nikto iný.
- To my vieme, to máme v tých našich hlavách.
- Ale predsa len tá každodenná skúsenosť je taká, že
- niekto, kto ma má rád, aj na mňa pozabudne, aj
- nie vždy sa zachová celkom korektne voči mne.
- No a tak potom my si myslíme, že aj Pán Boh tak koná a že my ho musíme
- tak budiť ako učeníci Ježiša na loďke.
- Zobuď sa, zobuď sa!
- On stále je v plnej pozornosti a
- neustále sme v tej jeho dlani. Nemáme sa čoho báť.
- No len hovorím. Takže my si to musíme pripomenúť, a preto
- hovorím v úvode dnešnej tejto, v úvode tohto prihovoru, že
- ďakujme.
- Neprestávajme ďakovať a pripomínajme
- si neustále v priebehu dňa
- jednotlivé momenty, za ktoré by sme mali ďakovať.
- Prečo, hm, takýmto spôsobom vyzývam a tak až, až
- nástoľčivo nás vyzývam k tej vďačnosti?
- Eh, videli sme dnes Ježiša. Bol, prechádzal sa v Šalamúnovom
- stĺporadí a prišli za ním, eh, Židia
- a mu hovoria: „Tak dokedy nás chceš držať v napätí?
- Si Mesiáš alebo nie?
- Si ten, ktorého, a už teraz poviem, Boh posiela ako
- svojho jednorođeného syna, lebo tak miloval svet.
- To oni ešte to nemohli vedieť, ale my už to dneska vieme.
- Alebo si niekto iný?
- Hej? Povedz!"
- A my by sme čakali, že na priamu otázku alebo priamu
- výzvu, že si Mesiáš, Ježiš povie: „Áno, som Mesiáš." Hej,
- však bol, nie?
- A Ježiš hovorí:
- „Veď som vám to povedal„ a teraz všetci: „A kedy?
- Kde to povedal? Čo povedal?“ Ale Ježiš potom
- pokračuje: „Ľudia, pozerajte na mňa,
- čo robím.
- Pozerajte, hej?
- Rozprávam, niečo vysvetľujem, ale ako sa
- správam k ľuďom, ako sa správam k chudobným,
- ako sa správam k chorým,
- ako sa správam k tým, ktorí niečo potrebujú a
- naozaj potrebujú veľa mnohokrát.
- Pozerajte na skutky, ktoré konám,“ hovorí Ježiš, „a
- podľa nich rozsúďte, či som alebo nie som
- Mesiáš.“ Ale už Ježiš nedáva túto možnosť.
- On hovorí: „Tie skutky svedčia, že som.
- To sú Božie skutky. To, čo robím.“ A my
- zase v tom našom vnímaní takom selektívnom to
- vnímame. Aha, Božie skutky. Ježiš hovorí, že koná Božie skutky.
- No však my ich poznáme, veď rozmnožil chleby, nie? Boží skutok.
- Alebo chodil po vode. Boží skutok. Učil šiborku na mori.
- Boží skutok. Vzkriesil Lazára. Boží skutok, hej?
- A my odrazu si tie Božie skutky v tom našom videní
- akosi spojíme so zázrakmi.
- Ale Ježiš nehovorí o zázrakoch.
- On hovorí o celom svojom živote, teda aj o
- zázrakoch, ale aj o tom úsmeve, aj o
- napomenutí, o všetkom.
- No a prečo to takýmto spôsobom rozvláčne vysvetľujem?
- Lebo
- my sme dnes Ježiš.
- My sme Kristovo tajomné telo, cirkev.
- A ľudia sa právom pýtajú: „Ty, ktorý sa nazývaš
- kresťan,
- čo to znamená byť kresťanom? Si naozaj kresťan?“ „No som,
- však som pokrstený, nie?
- Aj na, aj na birmovke som bol,“ niektorí politici
- povedia, hej?
- „Som.“ „No ukáž.“
- Drahí moji, našou úlohou a Svätý Otec to, ak si
- pamätáte,
- keď sa ho ten poľský študent pýta: „Svätý Otče, mám toľko ateistov okolo
- seba.
- Ako im mám o Ježišovi hovoriť?“ „Nič im nehovor,
- nič im nehovor.
- Ty nič ne-ne-nedosiahneš. Ži,“ hovorí
- Svätý Otec, ale nielen tomu poľskému študentovi,
- nám všetkým. „Ži.
- Ži, ako žil Kristus.“ To sa nedá. No my
- vieme, že sa to nedá. Aj Pán Ježiš hovorí, že sa to nedá.
- Dokonca hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Takže,
- drahí moji,
- pozerajme s obrovskou vďačnosťou na Krista
- každý deň znova a znova. Na Krista, ktorý je v Božom slove,
- na Krista, ktorý je v cirkvom spoločenstve,
- na Krista, ktorý je v
- Eucharistii. Stretajme sa s ním v tých
- oblastiach, v ktorých môžeme. V spoločenstve aspoň prostredníctvom
- telefónu.
- Ja neviem ako, dneska je to zložité, ale aj keď niekam ideme,
- idem si niečo kúpiť do potrieb, idem zemiaky potrebujem,
- aj tam už je spoločenstvo.
- Nech, nech ľudia vidia, že som
- Kristov,
- že žijem, ako žil Kristus. Teda nie, že budem tu nejakých ľudí
- vzkriesiť teraz.
- Ak Boh uzná za vhodné,
- hej, aj to môže byť, ale predovšetkým ten každodenný život,
- tie maličkosti, drobnosti, ktoré idú jedna za druhou.
- Také, že nezavrčím na tú manželku alebo na toho
- manžela, ale
- že
- prehltnem, keď niečo nie je v poriadku.
- Usmejem sa, poviem: „Ďakujem, drahá, ďakujem, drahý.“ Deti
- voči rodičom, že: „Jajda, zas čo tá mama odo mňa?
- Však ja som minulý týždeň vysával. Prečo mám ja teraz vysávať?
- Ďakujem, mama, ďakujem, otec.“ Ďakovať,
- ďakovať, ďakovať. Prostredníctvom vďačnosti
- byť stále
- v tom svojom každodennom konaní, nie v rozprávaní, stále viac
- podobný Kristovi. Aby tak, ako hovoril Svätý Otec tomu poľskému
- študentovi, ľudia sa začali pozerať.
- „Ja som ti tu teraz vynadal a ty si mi to
- nevrátil. Prečo?“ „Lebo ťa milujem.“
- „Prečo? Veď som ti nič dobré neurobil.“ „Lebo ťa
- miluje Boh.
- Si Božie dieťa.“
- „Tomu nerozumiem.“ „Nemusíš.
- Božia láska je nepochopiteľná, ale reálna a
- bez nej je tento svet peklom.“ Nech Božia
- láska cez každého jedného z nás vstupuje do tohto
- sveta a premieňa ho na také malé nebo.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky amen.
- [hudba]






