SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
25.02.2020
11:32 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1008x

NEZABÚDAJME ZABÚDAŤ NA SEBA

Z prameňa, káže dp. Marián Bér

Z prameňa, utorok 7. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1402 slov

Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba.
Bratia moji,
odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ


  • Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba.
  • Bratia moji,
  • odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje?
  • Či nie odtiaľ, z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich
  • údoch?
  • Žiadostiví ste a nemáte.
  • Vraždíte a závidíte a nemôžete nič dosiahnuť.
  • Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo
  • neprosíte.
  • Prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte.
  • Chcete to využiť na svoje náruživosti.
  • Cudzoložníci! Neviete, že priateľstvo s týmto
  • svetom je nepriateľstvo s Bohom?
  • Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa
  • nepriateľom Boha.
  • Alebo si myslíte, že Písmo nadorm-nadarmo hovorí:
  • „Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás
  • prebýva?“ Dáva však väčšiu milosť.
  • Preto hovorí:
  • „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva
  • milosť.“ Podriaďte sa teda Bohu,
  • diablovi sa vzoprite a ujde od vás.
  • Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.
  • Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia,
  • vy, čo máte rozpoltenú myseľ.
  • Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte.
  • Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
  • Pokorte sa pred Pánom a on vás
  • povýši.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa
  • zachová.
  • Hovorím si: Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol
  • odletieť a odpočinúť si, aby som mohol utiecť do diaľa
  • a pobudnúť v samote?
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa
  • zachová.
  • Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a
  • víchricou.
  • Pane, zmeť ich jazyky a rozdeľ.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
  • Bo v meste vidím násilie a hádky, na jeho
  • hradbách dňom i nocou krúžia dokola.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová a nikdy
  • nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
  • Zlož svoju starosť na Pána a on ťa
  • zachová. Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána
  • Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa
  • a ja pre svet. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Chvála Tebe, Pane.
  • Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou.
  • Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich
  • učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do
  • rúk ľudí a zabijú ho, ale zabitý po troch dňoch
  • vstane z mŕtvych.“ Lenže oni
  • nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
  • Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich:
  • „O čom ste sa zhovárali cestou?“ No ale oni
  • mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je
  • väčší.
  • Sadol si, zavolal dvanástich a povedal im: „Kto chce byť
  • prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník
  • všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal
  • ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v
  • mojom mene, mňa prijíma.
  • A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma
  • poslal.“ Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála Tebe, Kriste.
  • Nech sme hodené naše braty.
  • Vidíme, milí bratia a sestry, a poznáme to, že sú
  • rôzne súťaže. Človek alebo preteky.
  • Človek neraz chce dať to maximum, čo v sebe má a
  • byť prvý. Pochopiteľne, že, é, takéto
  • súťaže alebo preteky a rôzne takéto zápolenia sú
  • súčasťou našej spoločnosti. Ale vidíme, že akosi v
  • dnešnom evanjeliu takéto predbiehanie trošku zachytilo aj
  • apoštolov, keď prechádzajú alebo idú s Ježišom
  • a vidíme, že Ježiš hovorí o svojom utrpení a oni sa
  • cestou medzi sebou
  • hádajú, kto z nich je väčší.
  • A vďaka tomuto vlastne dostávame takú, aj
  • apoštoli takú lekciu od Ježiša, že čo je dôležité
  • na takú vstupenku do Božieho kráľovstva.
  • Ježiš vzal dieťa,
  • postavil ho do prostriedku, objal ho a hovorí: „Kto prijme jedno z
  • takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.
  • A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma
  • poslal.“ Dieťa, ktoré je v tomto
  • prípade takým symbolom dôvery, pokory,
  • jednoduchosti. Ježiš práve na toto poukazuje.
  • A takisto vieme z evanjelií z Ježišovho života, že
  • on tiež ukazuje svojím životom práve túto skutočnosť.
  • Na viacerých, alebo keď si spomenieme na viaceré miesta-
  • Kedy Ježiš povedzme uzdravil niekoho alebo urobil niečo.
  • Vieme, že sú miesta v evanjeliách, kedy vieme, že Ježiša
  • chceli zobrať a urobiť ho kráľom, teda že aby
  • prežíval takú svetskú slávu alebo práve toto, tak Ježiš vždy
  • sa utiahol do ticha, do samoty, kde tento skutok
  • lásky alebo úkon lásky, ktorý preukázal človeku,
  • tak vlastne prekonzultoval alebo
  • odovzdal modlitbe v rozhovore s Otcom, odovzdal Otcovi.
  • A tak isto máme v evanjeliách práve tú zmienku, ako keď
  • diabol prichádza ku Kristovi a pokúša ho, tak jedno z tých pokúšení je
  • práve to pokúšenie: „Dám ti všetku slávu, moc, bohatstva“ a
  • podobne. A Ježiš nám vtedy ukazuje práve tú
  • komunikáciu s
  • diablom, so satanom. „Odiď, satan!“ Práve
  • toto jednoduché vyjadrenie, ale veľmi striktné „Odiď, satan“,
  • tým nám Ježiš ukazuje práve to, čo, ako aj vyznávame
  • Ježišu tichý a pokorný srdcom, hovoríme: „Pretvor naše srdcia
  • podľa svojho srdca.“ Teda Ježiš svojím životom v
  • evanjeliách ukazuje, že naozaj, é,
  • nie je ten, nie je niekym, kto prišiel, aby
  • bol oslavovaný alebo aby bol nejako na výslní, alebo
  • aby bol prvý, ale prichádza, aby nám ukázal svojím životom
  • to, čo hovorí práve v tom dnešnom evanjeliu,
  • že kto chce
  • byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník
  • všetkých.
  • Samozrejme, ale zas nemôžme povedať, že by také súťaženie bolo
  • zlé. Pochopiteľne, že môže byť aj dobré súťaženie,
  • a to aj v tom duchovnom živote, možno aj v svätosti,
  • ohľadom svätosti. Len je veľmi dôležité a podstatné,
  • že nemá byť v tom zahŕnutá práve, alebo nemá to
  • byť v duchu pýchy alebo nadradenosti, že čo som ja
  • dokázal, pozrite sa, aký som, ale v duchu lásky.
  • V životopise svätého
  • Larského farára Jána Mária Vianneya sa spomína taká
  • pasáž, že ako
  • kaplán nastúpil do farnosti k jednému kňazovi a s
  • týmto kňazom sa vo farnosti pretekali, kto viac
  • bude milovať Pána Boha. No nie je to krásne?
  • To je krásne pretekanie alebo krásne súťaženie, v ktorom
  • človek môže rásť v láske, v láske k Bohu,
  • rastie v láske k Bohu a toto potom vlastne dokáže odovzdávať a môže
  • odovzdávať a rásť aj v láske k blížnym.
  • Vidíme v dnešnom evanjeliu, že apoštoli akýmsi spôsobom
  • ešte potrebovali prejsť určitú cestu práve v tomto
  • sebazdokonaľovaní.
  • A vďaka tomu vieme aj potom na iných miestach, že Ježiš nám hovorí,
  • čo je tou vstupenkou do Božieho kráľovstva, že
  • tí, ktorí sú prvými, budú poslednými a poslední budú
  • prvými. Že ten, kto neraz zabúda na seba, kto sa
  • stáva, dá sa povedať, na oko takým posledným, tak ten
  • sa stáva v Božom kráľovstve prvým.
  • A toto vlastne je taká situácia alebo sú situácie, kedy aj
  • nám dávajú možno niekedy zabrať, ale je to dôležité,
  • práve to zabúdanie na seba a rast v láske k Bohu a k
  • blížnym. Také narastanie v tejto láske k Bohu a
  • blížnym. A to možno prežívate aj vy, neraz
  • milí bratia a sestry vo svojom živote, možno starší,
  • ktorí trebárs zabúdate na seba, prosíte,
  • modlíte sa za svoje deti, za svojich blízkych, za pokoj vo
  • svete, na rôzne iné úmysly, možno obetujete utrpenia,
  • kríže, bolesti na tieto úmysly. Tým, že človek zabúda na seba,
  • možno sa mu neraz nedostane nejakého uznania alebo povzbudzujúceho slova,
  • možno ani od tých najbližších, za ktorých sa možno celé roky
  • modlíte.
  • Ale to je práve to dôležité, že Boh to vidí.
  • Človek vtedy zabúda na seba a myslí skôr na tých druhých, od ktorých sa mu
  • možno ani nedostane uznania. Ale Boh to vidí.
  • Možno práve aj v iných alebo v zamestnaní alebo v škole, že
  • človek je neraz možno taký zaznaný alebo,
  • hm, je ním tak opovrhnuté práve tým, že v
  • spoločnosti sa vyznáva ako ten, ktorý je veriaci a teraz možno ho tak
  • aj priatelia alebo známi,
  • é, tak opovržlivo hovoria: „Čo ty ešte veríš?“ Alebo: „Veríš cirkvi
  • alebo kňazom, alebo chodíš do kostola?“ a podobne.
  • A niekedy nás to zvádza, že naozaj nedostávať sa na to
  • takpovediac posledné miesto, zabúdať na seba práve možno aj vďaka
  • tomuto.
  • Ale aj to Boh vidí, a to je práve to neraz, čo počúvame v tom
  • dnešnom evanjeliu, ako apoštoli potrebovali prejsť touto
  • cestou.
  • Môžme aj my vlastne sa tak v tomto utvrdiť, é, v
  • takomto možno zabudnutí alebo zabúdaní na seba, práve pre
  • rast v láske k Bohu, k blížnym a vlastne
  • kráčať za tým cieľom, ktorý nás volá na
  • túto cestu, ktorý nám ukazuje tú cestu a tým
  • cieľom je Kristus. Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri