Tit.
25.01.2023
12:17 min.
Zobrazené 2295x

NOVÝ PLÁN (Peter Rohal)

Peter Rohal je učiteľ fyziky. So svojou manželkou sa rozhodli pre adopciu detí. O výchove detí, radostiach aj spoločných bojoch ho môžete počuť hovoriť v tomto krátkom dokumentárnom filme.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1384 slov

.
-Na prvý kontakt s vierou
si pamätám, keď ma mama ešte,


  • .
  • -Na prvý kontakt s vierou si pamätám, keď ma mama ešte,
  • po tom ako padol socializmus, zobrala ku kapucínom do kostola.
  • A v podstate tam som sa prvýkrát stretol s tým,  
  • že som bol v kostole. No a potom nás pani katechétka
  • zobrala ku nám do kostola a tam som videl, že sa miništruje  
  • a niečo sa tam deje, tak som to chcel robiť aj ja.
  • A v podstate, dostal som sa do toho spoločenstva.
  • To bol taký veľmi silný moment, že v tom spoločenstve
  • vlastne som hľadal toho Pána Boha   a tam som ho nachádzal.
  • Tak Pán Boh si ma našiel. No nie každého si našiel,
  • ale tak to vnímam, že Pán Boh si ma našiel.
  • Keď som bol bez záväzkov, tak som to skôr tak vnímal,
  • že mám veľa času a môžem sa venovať veľmi veľa aktivitám.
  • Aj duchovným, takú púť zorganizovať,
  • byť tam prítomný, taká akcia duchovná,
  • podobne iná služba.
  • Keď prišla rodina, prišli deti, tak už to robíme s nimi.
  • -Prvý nápad si vôbec, práve, že som včera nad tým rozmýšľala,  
  • že prvý nápad si nepamätám. Vôbec neviem,
  • že koho to prvého napadlo a ako k tomu došlo. Nepamätám si.  
  • Ty si pamätáš? -Ja si pamätám, že rok predtým,  
  • že o čom sme hovorili, a rok na to. Si pamätáš, čo rok predtým,
  • že čo sme hovorili? -Nie. -Že rok predtým
  • nás v takom rovnakom čase napadlo,   že si spravíme vodičák.
  • Lebo sme nemali. A sme tak túžili,   že pre to spoločenstvo aj,
  • že keď niekto by sadol za volant,   že by ten vodičák vlastne mal.
  • A tak sme spravili vodičák. A v tom roku vlastne,
  • jak sme spravili vodičák, to bolo tak v jeseni niekedy,
  • v októbri, alebo niekedy tak, nás napadlo,
  • že či by sme do toho teda nešli,   do tej prípravy.
  • My sme predtým sa zúčastnili takého stretnutia
  • bezdetných párov na Donovaloch. A tam sme tiež mali taký moment,
  • že tam tiež hovorili o tých adopciách.
  • -Áno, ale však o adopciách ako takých
  • sme počuli, aj sme poznali, že čo je to adopcia,
  • ale nikdy sme to spolu nejak veľmi   nepreberali alebo neriešili.
  • -Je to časť fyziky, ktorá skúma...
  • Tak určite ma fyzika ovplyvnila, alebo tak správne deformovala teda,
  • že vnímam veci v každodennom živote a snažím sa chápať,
  • prečo tie veci aj tak fungujú, ako fungujú.
  • To sa snažím podať aj tým druhým,   mojim žiakom.
  • Veda vie priviesť k Pánu Bohu, ale veda nie je viera,
  • ja ju nevnímam ako niečo,
  • čo mi má dokázať existenciu Pána Boha.
  • Skôr mi má ukázať, aký ten Pán Boh je veľký.
  • Takže, zvoní nám, končíme hodinu.   Ďakujem vám za pozornosť,
  • teším sa na vás nabudúce. Prajem pekný deň, majte sa.
  • -Dovidenia, všetko dobré! ŠTUDENTI: Dovidenia.
  • -Tata!
  • -Dobre. -A helmu mám kde? -No? A helmu máš kde?
  • -V skrinke. -No, tak rýchlo zobrať. Šups!
  • -Ja to mám nakrivo. -No, to máš teda.
  • -No lebo to musíš dať rovno. -Tak dám. Tak, super.
  • Pomôž mi. Super.
  • Dobre. Tak.
  • Super.
  • -Na Bielu sobotu takto sedeli u nás,  psychologička,
  • sme spisovali záverečnú správu,   kde sme vlastne písali,
  • že aké dieťa by sme chceli. To je jak vyberanie rožkov,
  • je to hrozné, alebo auta, ale že teda, že aké požiadavky,  
  • alebo tak, že čo by sme si predstavovali,
  • že aké deti by sme chceli. -My sme tam dali také,
  • že jedno až dve deti sme pôvodne mali.
  • Etnicitu sme neriešili. -Už je taký veľký.
  • -Juraj Martin, no. -Juraj Martin, no. Dve pekné mená.  
  • -No. -A ty si kto? -Ja som Dominik.
  • -Keď sme boli podpisovať na úrade teda tú správu,
  • že sme v tom zozname tých čakateľov,  tak nám povedali, pozerali sa, že:
  • "Jáj, vy nemáte etnicitu a dve deti,  no tak to bude rýchlo.
  • Že: "Do Vianoc určite sa vám ozveme."  
  • Netušili sme, že z Vianoc bude leto,  a že za dva mesiace sa nám ozvú.  
  • Takže veľmi rýchlo sme sa dostali na rad.
  • Ale v podstate išlo to rýchlo aj preto, že sme tam mali
  • teda tých súrodencov, no a skoro sa trafili do počtu, no.
  • -Tak namiesto dvoch boli nakoniec traja.
  • A ja si pamätám ten moment, lebo ja som bol
  • na miništrantskom tábore Tymian, čiže sme neboli spolu vtedy,
  • a najprv volali mne, ale ja som nezdvihol, lebo som mal,
  • myslím, že som bol na raňajkách,   a manželka mi volá vyplakaná, že:  
  • "Jéj, volali, že majú deti!" A že: "Čo teraz?"
  • No, povedal som: "No, ideme do toho. No čo?"
  • Dobre. Máš kľúče, Nika? -Ja tu mám kľúče.
  • -Poď, poď. Hop, hop, ideme. No poď.
  • -Tata! -Pst! -Tata!
  • -Pst! -Tata! -No poď, ideme hore pešo. Poď!
  • -Tata! -No nepišti, nepišti.
  • My sme sa zrazu objavili s tromi deťmi. Nikto nič nevedel,  
  • lebo to aj do poslednej chvíle nebolo možno dobré, v úvodzovkách,  
  • vešať niekomu na hlavu, lebo sa hocičo mohlo stať.
  • Mohlo sa niečo udiať. -Vedela to naša rodina najbližšia  
  • a vedelo to naše spoločenstvo Stretko.
  • Akože, čo máme rodinné spoločenstvo,  čo sme možno šesť rodín,
  • alebo koľko, tak tí to vedeli, nikto iný to nevedel vlastne.
  • Takže keď sme prišli napríklad prvýkrát na svätú omšu do kostola,  
  • tak akože nejak, nie, že okukávali, ale pozerali, že čo.
  • A potom jedna pani hovorí, že: "To som si myslela,
  • že sa o niekoho staráte, že to máte bratove, alebo tak.
  • Že susedove." No, tak. -Niekto nás tu oslovil, že:
  • "Čo to máte za deti? Že to strážite niekomu?"
  • "Nie, že to sú naše." Takže to bolo taká ako zmena,
  • aj my sme si zvykali, že zrazu máme tri deti a ideme.
  • -Uzavrel som to, ešte jeden zelený. -Áno, zelený tam dáš.
  • Super, Jurko. -Jeden zelený máš.   Už máš iba dvoch a vyhráš.
  • Tým, že nabehli viac tých povinností,  
  • alebo tým, že zmena toho času, tak nebolo to to,
  • že si užívame čas sami pre seba,   ale venujeme sa v podstate deťom.
  • Toto niekedy je veľmi náročné a často sa aj dostaneme
  • skrz niektoré veci do konfliktu, ktorý potom riešime,
  • ktorý s tým prichádza. V tomto sa to asi tak zmenilo?
  • Ako by sme to povedali, že možno by sme prijali
  • viacej času pre seba, kde by sme mohli si veci vyriešiť  
  • alebo vydiskutovať v kľude, hej? -To sa hovorí, nie?
  • Že po siedmich rokoch manželstva príde prvý kríza,
  • po neviem koľkých druhá kríza a tak.  U nás, my sme v podstate
  • nemali žiadny moment, na ktorom by sme sa dokázali
  • v podstate nejak špeciálne pohádať dovtedy, hej?
  • Lebo nebolo čo riešiť. Tak odvtedy sa hádame dosť často.  
  • -Poď, poď, poď. -Oci, ešte aj ja! -Pozor, drž sa!  
  • Ale zase stále dodržiavame pravidlo,  že rýchlo vzplanieme
  • a vieme aj rýchlo vychladnúť, no.  
  • -Aby sme boli zdraví. Aby babka s dedkom...
  • Teda babka s babkou... Teda babka s Peťom.
  • Budeme tam i my na oslave.
  • Lebo oni budú mať narodeniny.
  • A ja im musím v škôlke dneska spraviť darček.
  • Aby sme... NEZROZUMITEĽNE HOVORÍ
  • -Pane Ježišu, ďakujeme ti za tento deň.
  • -Ide ocko. -Pane Ježišu, ďakujeme ti za dnešný deň,
  • za to, že sme mohli byť v práci, v škole.
  • Aj za to, že sme mohli byť takto spolu,
  • a prosíme ťa, aby sme si dobre oddýchli,
  • a prosíme ťa špeciálne za všetkých chorých,  
  • za ich uzdravenie. Amen.
  • -No ja som odmalička mala tak naplánovaný život,
  • že to tak musí byť, že človek skončí základnú školu,  
  • strednú školu, skončí vysokú, vydá sa, jedno dieťa, dve, tri deti,
  • a že akože žiadne také, že prestoje medzi tým,
  • alebo niečo podobné. Tak trošku sa nám to zmenilo,
  • teda po tú svadbu to išlo v pohode, to sme ešte zvládli,
  • ale potom už sme vlastne 10 rokov čakali.
  • Na 10. výročie, skoro, svadby prišli deti.
  • Takže mali sme asi inú predstavu zo začiatku, no.
  • -No áno, no chceli sme vlastné deti,  no ale Pán Boh to rozhodol inak.
  • Keď prišli deti, to tak vnímam skôr cez tú službu,  
  • že ora et labora, s tými deťmi, a snáď to Pán Boh tak chápe,
  • že tak nestíhame viac.
  • Zložíme veci, dobre?
  • Čo tam je napísané na tom vešiaku,   Jurko?
  • -Jurko Rohal. -Komu dáš? Či len pre seba?
  • -Tu máš. Dva sú tvoje. -Dva sú až moje?
  • Ty mi až dva chceš dať? -Áno. -No dobre.
  • -Čokoládové. -Dobre, tak.
  • Super. No ukáž. Jéjha, Jurino.
  • -Pozri na toto. -Dobre. Čo tam je? Ukáž.
  • No nazdar! To by ocko nemal jesť.
  • Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ   Altop Service
  • (c) TV LUX 2025
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO