Podporte nás
Archív
Naživo
TERAZ JE ČAS (Jaroslav Dodok)
Jaroslav Dodok sa od svojich 13-tich rokov venuje marketingu. Založil vlastnú reklamnú agentúru. Venuje sa aj práci s mladými, pomáha im hľadať a rozvíjať ich talenty a dary. Má rád kávu, veľa číta a cestuje.
Prepis videa
.
-Mám vás pekne pozvať na poradu.
-Áno. -Tak poďte na poradu.
- .
- -Mám vás pekne pozvať na poradu. -Áno. -Tak poďte na poradu.
- Aký máme plán na dnešok, aby sme si povedali, že...
- -Dobre. V prvom rade som rád, že sme tu už konečne viacerí.
- Že sa nám to podarilo.
- -Potom dáme obedík? -Potom dáme obedík.
- Potom dáme... Potom dáme obedík. Ja by som už dal aj teraz, ale...
- V pohode. Nie, potom dáme obedík a potom vlastne môžme dať kávu.
- -Mňa počas základnej školy samotné vyučovanie
- až tak nechytilo za srdce a skôr som sa na vyučovaní nudil,
- pretože som chcel zažiť viac toho, čo sa učíme v praxi, vyskúšať si to,
- objaviť to, dotknúť sa toho. A tak som začal hľadať príležitosti,
- ktorým by som sa mohol venovať. No a ako mladý človek,
- ktorý trávil veľa času na internete, tak som našiel jednu príležitosť,
- kde hľadali redaktora pre regionálny spravodajský portál
- a pre mňa to bol jeden z takých snov.
- Že chcel som tvoriť nejaký obsah, robiť reportáže
- zo zaujímavých podujatí, stretávať inšpiratívne osobnosti,
- lebo som predpokladal, že tak by som sa mohol
- niečo dozvedieť ja. No a zareagoval som na tú ponuku.
- Zavolal som tom a opýtal som sa, že či teda naozaj hľadajú posilu.
- A keď sme sa v priebehu niekoľkominútového telefonátu
- už dohodli, že by som nastúpil a začal pre nich pracovať,
- tak som sa jej opýtal takú kľúčovú otázku, že:
- "Nevadí, že mám 13 rokov?" A v tom momente nastalo
- také 15 sekundové ticho na jednej aj druhej strane toho telefónu,
- pretože ja som nevedel, čo mám povedať a ona už vôbec nie.
- No a nakoniec sme sa zhodli na tom, že pošlem životopis.
- No v 13 rokoch človek nevie, čo to životopis je,
- tak som niečo stiahol z Profesie a vymenil som fotku, meno,
- myslím, že adresu som nechal rovnakú, ako bol vzor,
- a poslal som to tam, že asi to je už stratená príležitosť.
- A po niekoľkých dňoch, týždňoch sa mi ale ozvala s tým,
- že by mala záujem o tú spoluprácu a bola to prvá pracovná skúsenosť,
- kde som mohol naozaj spoznávať iných ľudí,
- učiť sa od nich a prinášať témy, ktoré mňa zaujímali.
- Postupom času som túžil nielen vidieť tie problémy,
- ktoré som stretal vo svojom okolí, ale hľadať na ne riešenia.
- To znamená, že keď som videl, že v spoločnosti niečo nefunguje,
- a ako redaktor som spoznával tie organizácie, dobré myšlienky,
- dobré projekty, tak som zistil, že sú krásne,
- ale ľudia o nich nevedia. Že mnohé firmy majú
- zmysluplné služby a produkty, ale ľudia si ich nemôžu kúpiť,
- lebo o nich nepočuli. Že sú tu rôzne organizácie neziskové,
- ktoré robia dobrú prácu, ale nikto si ich nevšimne.
- A tak som v spolupráci s nejakými aktívnymi ďalšími mladými ľuďmi
- začal vytvárať tím marketingovej agentúry Mavio Media,
- s ktorou sme začali pomáhať začínajúcim podnikateľom,
- začínajúcim neziskovkám a šíriť o nich posolstvo,
- pripravovať im nejaké promo videá, kampane,
- a pomáhať im prezentovať sa vo svetle.
- -Akurát pár dní dozadu som rozmýšľal nad tým,
- že Jaro je človek, za ktorého by som reálne dal ruku do ohňa,
- lebo vlastne plní to, čo sľúbi, veľmi dobre sa s ním spolupracuje.
- A okrem toho je veľmi dobrý kamarát, ktorému človek
- môže povedať tajomstvá a Jaro ich nepustí von.
- Čiže Jaro je človek, ktorý žije veľmi hlbokú integritu
- a myslím si, že aj veľmi hlbokú intimitu s Bohom,
- že je to reálne vidno, že neni len nejaký farizej,
- ktorý niečo hovorí a nedodržiava to, ale práve naopak,
- Jaro veľmi vychádza zo skrytosti, zo svojej kmôrky,
- z toho, čo žije v modlitbe a z toho potom vychádza.
- -Tak tieto schody pre mňa tak symbolizujú obdobie puberty,
- na ktoré si spomínam, pretože práve cez tieto schody
- som prechádzal či už na stretká, ktoré boli na fare,
- alebo na sväté omše. A pre mňa to bolo také symbolické práve v tom,
- že sa tu lámali práve tie partie, z ktorých som prichádzal
- a do ktorých som vstupoval. Že na jednej časti schodiska, dole,
- ma čakali práve kamoši, ktorí boli zo školy, z ulice
- a snažili sa ma vždy ťahať do nejakých zakázaných vecí,
- alebo skúšať hranice a čo to dá. A naopak hore bola druhá partia,
- druhá skupina ľudí, ktorá, som mal pocit,
- že mala hlbší zmysel svojho života, že na nich som videl,
- že žijú živú vieru. Že naozaj tie ich stretká,
- či už miništrantské, či animátorské, majú nejaký zmysel.
- Že tí ľudia sú oveľa radostnejší a že tú vieru, ktorú žijú,
- že naozaj to s nimi niečo robí a že ich životy vyzerajú byť iné.
- Tak ako každý mladý človek, myslím, že aj ja som zo začiatku
- vnímal vieru ako nejakú povinnosť, a teda hlavne do kostola,
- na sväté omše ma tak motivovali rodičia chodiť.
- A spomínam si práve na také vtipné okamihy,
- kedy ma mamina chcela povzbudiť a povedala mi: "Jarko, ak nepôjdeš
- na tú nedeľnú svätú omšu, tak nebude nedeľný obed."
- A keďže ja som mal veľmi rád rezne, šalát, tak som si povedal,
- že za tú obetu to stojí, a tak som išiel na tú svätú omšu.
- A postupne som ale prišiel na to, že to nemusí byť len o povinnosti.
- Že keď som tu už bol a nachádzal som tu tých ľudí,
- nachádzal som tu pokoj, tak sa začala formovať
- aj taká moja osobná živá viera. A potom to už nebolo o rodičoch
- a o tom dare viery, za ktorý som im dnes vďačný,
- a už to bolo o mojom každodennom rozhodnutí
- vkročiť do živého vzťahu s Ježišom a hľadať tú svoju cestu viery
- a svoju cestu do cirkvi a do nášho spoločenstva.
- Tak toto je kostolík, do ktorého som chodieval.
- A presne na tom mieste som miništroval ešte ako mladý chalan
- a tu hore som potom trávil taký ten čas puberty,
- tak vás tam zoberiem.
- Na tomto chóruse som trávil čas možno z takých dvoch dôvodov.
- Ten prvý bol ten, že som sa tu vedel dobre zašiť,
- a možno si ma nevšimli veriaci, a postupne som zistil,
- že keď som tu zostal po nejakej svätej omši
- niekoľko minút sám, tak som tu nachádzal pokoj,
- aký svet nepozná. A zrazu z miesta stretnutí,
- zo školy, z rôzneho zhonu, problémov a tlakov,
- ktoré som mal, som prišiel sem, kde som zažíval pokoj, ticho,
- a práve v tom tichu som vnímal Božiu blízkosť,
- jeho prítomnosť a to, že akékoľvek moje problémy alebo ťažkosti,
- ktoré si nesiem, on pozná, vie ich pochopiť
- a dokonca ich dokáže riešiť. A tak sa mi potom stávalo,
- že som prichádzal na svätú omšu o 5, 10, 15 minút skôr,
- aby som sa s ním mohol stretnúť
- a tak som začal budovať svoj vzťah s Ježišom.
- -Nech sa páči, čo vám ponúknem? -Dobrý. Jedno kapučínko vás poprosím
- a pohár čistej vody k tomu. -Dobre, donesiem. -Ďakujem krásne.
- Servus. -Čau. -Ahoj. Páči.
- Skade ideš? -Z roboty, ako inak.
- -A ako si šiel? Kolobežkou? -Hej.
- -Do Corune. A stade zase asi vlakom do Madridu.
- A stade pôjdeš vlakom do Porta. -Aha, tak. -Hej?
- Máš nejaký teraz podcast, ktorý počúvaš, alebo nejaký kanál,
- ktorý pozeráš, taký inšpiratívny? -Inšpiratívny? Momentálne nie,
- ale mohol by si mi dať nejakú inšpiráciu, keď tak.
- -Aha. Vieš čo, určite Godzone daily, pokiaľ to ešte teraz vychádza.
- Minule som videl také zaujímavé videá
- zo služby dobrovoľníkov, napríklad. -Okej.
- -Z toho, ako prebieha evanjelizácia počas turné
- alebo počas konferencie, takže podľa mňa to stojí za to.
- Alebo potom nejaké knihy, skôr.
- Po tej prvej skúsenosti s tichom som hľadal priestor,
- kde by som sa mohol tak pravidelne stíšiť na viac dní, a takou prvou
- intenzívnou skúsenosťou bolo práve to, že som šiel do Čiech
- do cisterciánskeho kláštora Nový Dvůr,
- kde som bol 10 dní sám so sebou, možno so svojimi myšlienkami
- a so svojím vnútrom. A bol to pre mňa tak silný zážitok,
- pretože som spoznal seba a novým spôsobom aj Pána Boha,
- že som začal tak na pravidelnej báze každé dva, tri mesiace
- vyhľadávať ticho aj tu na Slovensku, napríklad v pustovni pri Fiľakove,
- kde sa dá prísť stíšiť, len byť a rozmýšľať nad sebou.
- A možno tie prvé dni sú náročné, lebo sa vám hlave v tom tichu
- miešajú myšlienky, to, čo by ste mali robiť,
- či ste spravili dobré rozhodnutia, čo od vás ľudia možno očakávajú.
- A potom, po tom prvom, druhom dni zrazu prichádza taký pokoj,
- zrazu dokážem čítať Božie slovo, viem sa ponoriť do modlitby
- a pýtať sa Pána Boha, čo je naozaj dôležité v mojom živote,
- čomu by som mal venovať svoj čas.
- Čau, ahoj. Čau. -Čau.
- Inak, vieš, čo bolo dobré? Prišiel teraz za mnou starosta, že:
- "Ahoj, bol som tu pred štyrmi rokmi, bol som na vašom seminári
- a funguje to, som starosta." -Fakt? -"Prišiel som znovu."
- -Fakt? -A ty, že: "Mega!" Pomôžem ti nejako?
- -No prezentáciu mi sprav. Akože, vieš, ja tu mám body...
- -Počúvaj, nemôžeš všetko povedať. Ale to je smiešne, lebo podľa mňa
- každý z nás si hovorí, že šak ten druhý to povie.
- Asi nikto zas nič nepovie. A teraz, ale ja som posledný,
- ja musím potom povedať zvyšok, čo vy nepoviete.
- Tým, že sa obaja venujeme marketingu,
- tak sme sa stretli vo viacerých projektoch viackrát spolu, hej,
- že on ma pozval do spolupráce, alebo ja jeho. Či už to boli nejaké
- kampane nejakých kandidátov, ten projekt Kresťan v politike,
- kde sme spolu tiež. Mne sa na Jarovi páči to,
- že sa snaží robiť veci, ktoré majú zmysel a že je to človek,
- ktorý nerád akoby míňa svoj čas na veci, ktoré sú nezmyselné
- a veľmi rýchlo škrtá veci, ktoré neprinášajú nič dobré,
- alebo sú zbytočné. A snaží sa naozaj dobre využívať to, čo má.
- Ja som v ňom našiel veľmi rýchlo človeka, ktorý ide na hlbinu,
- ktorý hľadá úprimnosť a pravdu a ktorému nejde o to,
- aby bol slávny alebo úspešný, ale ktorému ide o dobro.
- -Prvé dni na slovensko-ukrajinských hraniciach
- boli pre mňa dosť náročné, pretože som videl prichádzať
- veľké skupiny ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny
- a častokrát prichádzajú úplne vystrašení.
- Aj keď moja motivácia bola prísť pomôcť možno na niekoľko dní,
- na začiatku rozdávať teplý čaj ľuďom, ktorí večer mrznú,
- tak som tu zostal niekoľko týždňov.
- A keď sme si prechádzali aj s ďalšími dobrovoľníkmi,
- ako vyzerá tá pomoc na hraniciach, tak sme zistili,
- že častokrát prichádzajú matky s deťmi,
- ktoré potrebujú sa niekde najesť, možno ľudia, ktorí potrebujú,
- starší, núdzovo prespať niekde na jednu noc,
- a tak sme spolu s ďalšími organizáciami a dobrovoľníkmi
- začali vytvárať taký hotspot, ako miesto prijatia,
- práve tu v Michalovciach, ktorý môžete vidieť za mnou,
- kde ľudia nájdu núdzové ubytovanie, nájdu základnú psychologickú
- alebo zdravotnú starostlivosť, vďaka čomu dokážeme utečencov prijať
- a nasmerovať ich neskôr aj na nejaké ubytovanie,
- či už krátkodobé, alebo dlhodobé.
- Keď som prišiel na hranice, tak aj ja sám seba som sa pýtal,
- prečo sa to vlastne deje a aký to má zmysel.
- A to, čo som v tom momente prežil, bola iba taká hlboká bázeň a pokora
- pred tým, že nemám odpovede na všetky otázky ani v mojom živote,
- ani v životoch ľudí, ktorí prichádzajú k nám na hranice.
- A vtedy som si uvedomil, že aj keď ľudia,
- ktorí k nám prichádzali, stratili bývanie, prácu a živobytie,
- možno svojich priateľov a vzťahy, tak to, čo nemuseli stratiť
- je práve tá viera a nádej, ktorá ich môže držať nad tým celým.
- A uvedomil som si,
- že je to úplne rovnako aj v mojom živote,
- že zažívam situácie, momenty, na ktoré nemám riešenia,
- nedokážem v tých situáciách nič spraviť,
- ale keď dám priestor Bohu, aby ma vierou a nádejou
- preniesol cez to celé, tak to v ten daný moment má zmysel.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service
- (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
