O JEDNOTE

(piano)
(vodné šumy Čítanie zo Skutkov apoštolov. Pavol hovoril starším eféskej cirkvi. "Dávajte pozor na seba a na celé stádo, ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti. Ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve. Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: blaženejšie je dávať ako prijímať." Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. Všetci sa dali do veľkého pláču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným. Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným. Prejav, Bože, svoju moc. Upevni, Bože, čo si v nás vykonal. Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary. Spievajme nášmu Pánovi hlad-- hlasom radostným. Spievajte Bohu zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. Hrajteže Bohu, čo sa nesie na odvekých nebesiach východu. Hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas. Uznajte Božiu moc. Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky. Zvelebený buď, Bože. Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným. Aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda. Posveň nás pravdou. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa. "Svetý Otče, zachovaj im ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posvieť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde." Počuli sme Slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Tak. Máme priestor na niekoľko myšlienok, tak si uvedomíte, o čo tu vlastne ide. Pán Ježiš vo večeradle, modlí sa a vidíme dve také veľké veci, za ktoré prosí. Za jednotu medzi apoštolmi a tými, ktorí budú nasledovať Pána Ježiša, jeho, a potom za to, aby boli posvätení pravdou. Lúči sa, nazývame túto stať Evanjelia podľa Jána aj ako veľkňazskú modlitbu. Niektorí to nazývajú aj, že je to Jánov Otče náš. On nemá Otče náš, ale má túto nádhernú modlitbu. A keď budete dávať pozor, tak uvidíte, že aj vo svätej omši potom máme častokrát z nej tie časti, ktoré sú také o jednotu, o pokoj a také podstatné veci, za ktoré Pán Ježiš sa modlí a my to tak od neho preberáme, lebo to sú veľmi dôležité záležitosti pre človeka. Môžeme si teda vybrať všeličo, ale ja som sa tak zamyslel nad jednotou. Prosí Pán Ježiš o tú jednotu, aby sme boli jedno s ním, tak ako on je jedno s Otcom. Čo to vlastne je?Keď pozrieme do prahistorie, keď pozrieme na Adama a Evu, tak boli naplnení dobrotivým Bohom, že vytvárali s ním úzke spojenie tak, ako sa dalo, takú jednotu. Nemali prekážky, nebol tam hriech. Mali milosť posväcujúcu. Dorozumievali sa možno myšlienkami, cítili sa šťastní, nádherní, Bohom milovaní, ľúbení. Bolo v tom niečo nádherné, nádherný stav. To im závidel diabol. Samotný názov dia-bol, však? To je ten, ktorý sa vrhá medzi Boha a ľudí a oddeľuje. A my môžeme tak poznamenať alebo teda popísať to, čo sa stalo, že vlastne diabol vylúpil človeka, okradol ho o to podstatné, o tú milosť posväcujúcu. Zrazu mal hriech človek, lebo on sa dal olúpiť. Tí prví ľudia súhlasili s tým. Im nahovoril diabol, že môžu byť ako Boh a oni v tej pýche, áno, zapáčilo sa im to a tak súhlasili. A to, čo bolo zakázané, jedli. Jedli tam to ovocie, takže zrazu boli otvorený systém, olúpení v hriechu, stratili milosť posväcujúcu. Biblia to nazýva, že sa ocitli nahí, takí rozbití. Takže človekovi niečo chýba. A keď vidíte tento svet, tak tu každý v úvodzovkách kričí, každá vec, každý výrobok. Naplň sa mojím duchom. To, čo nesiem. A chce nás to naplniť, doplniť a mnohé veci, aj zlý duch takto má pripravené a pús ma, pús ma. A človek sa stava. Je ťažko popísať človeka, pretože nie sme dokončený systém. Sme otvorený systém. Neustále sa stavame tým, čo pustíme do seba A tak potom vidíme, že niekto žiari, je svätý alebo niekto je v depresii a je nejaký rozbitý, možno tvrdý, výbušný. To, čo pustil do seba, akého ducha? No a vidíme, že ten zlý duch neustále pôsobí, že on neskončil, a to, že delí, to môžeme veľmi dobre vidieť na tomto svete. To, čo tu prebieha, ak si to všimneme, z tohto uhla vidíme, ako delí bloky, našu zemeguliu, národy rozdelili jedni proti druhým. Tam vidíme, ako sa to delí. Teraz aj tie vojny, čo sú, však? Ale potom sa ide ďalej. Vidíme, aký rozbitý je aj náš národ, že tá pýcha v tých skupinách a proste jedni proti druhým. Ale ideme ešte nižšie. Poďme do miest a dedín. Aj tam sme rozbití. Poďme do rodín. Aké nepokoje, hádky, všeličo tam vznikne. Poďme aj do seba. Aj my sme rozbití, lebo všelijaké žiadostivosti a všelijaké výbuchy. Nevieme to spracovať. To robí diabol, zlý duch. Samozrejme, sú tam aj iné faktory, ale môžeme ozaj aj takto vidieť za tým pôsobenie zlého A keď pozrieme na Ducha Svätého, tak vidíme, že on zase scelňuje človeka, potom jedného druhého v rodine, rodinu dáva dokopy, potom aj tú farnosť, tú dedinu a potom aj povedzme ten národ by chcel dať dokopy, aj ten svet. To je pôsobenie Ducha Svätého A my, kým si to neuvedomíme a budeme naskakovať na pyšného, zdorovitého, odbojného ducha, tak nebude pokoj, nebude pokoj. A práve aj preto sa modlime tak aj často, aby tých mocných, ktorí rozhodujú o národoch, o tom, čo sa deje, aby mali pokorného ducha. Veľmi sa mi páčilo také podobenstvo. Ten, alebo teda taká udalosť, taká vízia. Anton nie Paduánsky, ale pustovník. Ten, ktorý žil tam v Egypte veľmi dávno, že mal také videnie, videl našu zem a že na nej bolo toľko pascí, čo diabol nastavil, že jednoducho nedalo sa nepadnúť. Buď do väčšie alebo menšie. A človek zrazu bol taký, že ten zlý duch toľko ponastavoval všelijakých takých situácií, pascí, že, že nebolo možné sa tomu vyhnúť A že on tak vykrikoval v tom videní. A čo teraz robiť A že dostal takú odpoveď, jediné slovo pokora. Pokorou už sa dá tak nejako vyhnúť. A pokora je pravda. Pravda o sebe, o živote, o ľuďoch. Nakoľko môžme, aj pravda o Bohu. Aj Pán Ježiš hovorí "Ja som pravda, ja som cesta, pravda a život." A v tej druhej časti, keď prosí o posvätenie pravdou, vlastne ide o to, aby sme sa dali naplniť ním, aby sme sa ponížili, nedali tam svoje ego, svoje hriechy, lebo vtedy tá jednota, ako sa dá budovať, keď sme plní seba a svojich všelijakých namyslených vecí a že sme stred vesmíru a len my to vieme. A keď to zmýšľa jeden druhý v národe jednom, druhom, treťom, keď je tam pýcha, tak sme v moci zlého, lebo neprijímame pravdu. Tak, Pane Ježišu, urob s nami veľké veci, aby sme sa aj pokorili, aj hľadali pravdu a aby sme sa dali Duchu Svätému zjednotiť najprv v sebe a potom aj videli, že vlastne druhí sú bratia a sestry A o to ide aj Svätému Otcom, ktorý hlása, presadzuje myšlienku fraternitati, bratia všetci, ak chceme túto zem niekde dotiahnuť do lepšieho konca, do lepších vízií, tak si to musíme uvedomiť. A čím skôr, tým lepšie. Pochválený bude Ježiš Kristus Navěky, amen. (outro muziky…