OBRAZ VTLAČENÝ DO NÁŠHO SRDCA

(piano)
(dvere otvorenie (hra organu Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja Blahoslavená si, Panna Mária, matka Bolesná. Ty matka milosti, ty nádej sveta a patronka naša, vyslyš svoje deti, ktoré volajú k tebe Aleluja, aleluja Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn." Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka." A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milí bratia a sestry, predpokladám, že si dnes pozriete účastní a ponorený do slávenia aj priamy prenos zo Šaštína, kde hlavným celebrantom bude štátny sekretár kardinál Parolin a kde budeme spolu všetci sláviť tiež slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Rád by som vás teda v Šaštíne pozval pozrieť sa na dve sochy. Na jednu, ktorú pravdepodobne uvidíte v záberoch exteriérových a na jednu, ktorú, keďže je dnu v chráme, pravdepodobne neuvidíte. Tá exteriérová socha je socha Panny Márie, ako drží mŕtveho Ježiša v rukách. A ešte máme v živej pamäti, ako padajúci strom túto sochu zničil, pokazil, poškodil, ešte presnejšie poškodil. Ale tá socha je obnovená. Úplne krásne znovu tam stojí a nikto by si nemyslel, že ešte pred niekoľkými mm mesiacmi alebo rokmi bola poškodená. Je to symbolické, že bola tu vôľa a bola tu sila tú sochu znovu opraviť a tým aj dať najavo, že pre nás výjav Matky Božej s mŕtvym synom v náručí je veľmi blízky a veľmi dôležitý. A preto aj opraviť sochu, ktorá to znázorňuje, bolo veľmi dôležité a naliehavé. Dôležité je ale nezostať len pri vonkajškových prejavoch, pri sochách, obrazoch, ale prijať Pannu Máriu hlbšie. Nielen obraz vonkajškový, ale obraz vtlačený do nášho srdca. A to je tá druhá socha v chráme, kde pod pietou je socha svätého Jána Evanjelistu, ktorého text sme práve prečítali. Tí, ktorí chodievate do Šaštína, si ho určite viete predstaviť a jeho gesto je veľmi výrečné. A ak som povedal, že je dôležité Pannu Máriu vnímať nielen ako vonkajšie obrazy, ale ako obraz, ktorý sa chce vtlačiť do nášho srdca, tak práve autor sochy znázornil evanjelistu Jána, ako drží ruku na svojom srdci, na svojej hrudi, a to veľmi hlboko rezonuje s poslednými slovami práve prečítaného evanjelia. Od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Hlbší jazykový, významový a kontextuálny rozbor tejto vety nám naznačuje, že svätý apoštol Ján si ju vzal k sebe v zmysle, že ju prijal za svoju. Nebolo to len miestne, organizačné, ale aj vzťahové vyjadrenie, že si ju vzal k sebe, vzal ju za svoju, a preto drží ruku na hrudi, aby ten obraz Panny Márie nebol len vonkajškový, ale vtlačil sa aj do jeho srdca Vzal si ju k sebe, prijal ju za svoju. A my sme dnes tiež moderní ľudia žijúci v roku 2023. V tomto septembri, tento pätnásty september, sme veľmi aktuálne a naliehavo pozvaní prijať Pannu Máriu do svojho srdca. Veď nám to hovorí Ježiš, pozrite sa, vaša matkaA koho máme hlbšie vtlačeného do nášho srdca? Koho viac nesieme v sebe? Kto viac ovplyvnil, akí sme, ak nie naša matka? Ako nás chce dnes formovať, obohatiť naša matka, sedembolestná Panna Mária. Tak predovšetkým o nej čítame, že stála pod krížom, že prijala kríž a hľadela na kríž, na ktorom zomeral jej syn Ježiš Kristus. O nej nám Ježiš hovorí, pozrite sa, vaša matka, matka, ktorá stojí pod krížom, matka, ktorá mi pomáha niesť kríž, matka, ktorá prežíva plnosť, teda sedem svojich bolestí. Panna Mária nám hovorí týmto obrazom Neutekajte spod krížov, lebo sa to vlastne ani nedá. Nebudete žiť v realite, ak budete utekať spod vašich krížov, pretože tie kríže vás ešte ťažšie znovu a znovu dobehnú, kým nebudete niesť ten kríž ako kríž môjho syna. Kým ten kríž nevezmete ako môj syn, kým z krížových ciest vášho života nespravíte vnútorným rozhodnutím srdca obetu. Panna Mária vidí svojho syna, ktorý sa obetuje. Panna Mária určite myslí na Simeonove slová, že aj jej dušu prenikne meč, pretože nič hlbšie nepreniká srdce matky ako utrpenie jej dieťaťa. To je prvý obraz. Neutekajte spod vašich krížov, pretože vás dobehnú ešte ťažšie v tom, že ste spod nich utiekli. Môj syn vám ponúka motiváciu niesť kríže z lásky a urobiť z nich obetu. Ale je tu ešte čosi a veľmi úzko to súvisí s tým prvým. Na aké slová ešte myslela Panna Mária, keď videla svojho syna na kríži, zosmiešneného ako pseudokrála korunovaného trnim, so strhnutými šatami? Pred niekoľkými chvíľami ešte mal na sebe purpurový plášť, keď ho vojaci zosmiešňovali v tej takzvanej hra-hre na kráľa, keď sa mohli pohrať s odsudencom a zosmiešniť ho. A Ježiš predsa naozaj kraľuje na tróne kríža a tam vstáva z mŕtvych. Zárodok zmartvychvstania je už v slovách: "Otče odpustím, lebo nevedia, čo robia. Matka milosrdenstva vidí svojho milosrdného syna, ako sa uprostred bolesti, ukrutných bolesti duše i tela modlí za tých, ktorí mu tieto bolesti spôsobili. Ježiš je kráľ. Ježiš je plný nezávislej, nepodmienenej lásky ešte aj k tým, ktorých krutosť, zradu a zlomyselnosť aktuálne znáša. Aj to je obraz Matky v Ježišovi, a teda obraz, ktorý sa chce vpečatiť aj do nás. Žite milosrdnú, odpúšťajúcu lásku, ktorá chce toho druhého pretvoriť tak, aby nakoniec aj on našiel milosť zmŕtvychvstania vo svojom živote. A takto objavujeme v našej sedembolestnej matke ženu nádeje. Prežívame veľmi turbulentné obdobie nášho spoločenského a iste aj osobného života a Panna Mária nás učí a aj v týchto náročných chvíľach, keď sme svedkami agresivity, keď sme svedkami nelásky, keď sme svedkami útokov ľudí jedného na druhých, Panna Mária nám hovorí, za tým všetkým stále pozerajte na môjho milosrdného syna, aby vás táto agresivita, zloba, nenávisť, odsudzovanie nezasiahli vnútorne. Aby sa tieto obrazy nevpečatili do vášho srdca, pozerajte, hovorí Panna Mária, ako ja. Cez to všetko, cez to všetko vyďte za tým všetkým, hľaďte ako na maják, ako na os môjho syna, ktorý sa modlí, ktorý miluje v každej chvíli, ktorý miluje vždy, všade a za každých okolností Čiže ak chceme zostať imúnny pred tlakom odsudzovania nenávisti, potrebujeme mať pevný vzťažný bod a tým vzťažňom je kríž. Tým pevným kotvišťom a prístavom je náš Pán Ježiš Kristus, ktorý sa modlí s láskou na kríži za tých, ktorí ho neláskavo na ten kríž pribili. A keď teda budeme prijímať Ježiša ako nalámaný chlieb v Eucharistii, tak ho tiež poprosme aj pri duchovnom svätom prijímaní. Pane, napriek všetkému, čo sa deje okolo nás, ako Ježiš sa uprostred nenávisti modlil, aj my, aby sme sa dokázali uprostred nenávisti, odsudzovania, agresivity verbálnej aj faktickej aj telesnej. Aby sme aj my sa dokázali uprostred toho modliť a jadro, zlaté zrno lásky si v sebe zachovali neporušené. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Navždy. Amen.…