ODPUSTENIE HRIECHOV JE KĽÚČOVÉ

(hravé klavírne hudby)
(Vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Izaiáša. Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne, zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne. Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu a Sárona. Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha. Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejuce sa kolená. Povedzte malomyselným. „Schopte sa! Nebojte sa! Hľa váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás." Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne, lebo na púšti vyrazí voda, potoky na pustatine. Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá pôda na pramene vôd. Na mieste, kde sa rozvaľovali šachary, vyrastie trestie a sítie. Bude tam chodník, cesta. Svätou cestou sa bude volať a nečistý po nej neprejde A bude to cesta priama, takže ani hlúpi na nej nezblúdia. Nebude tam lev a dravá zver na ňu nekročí, ani chýru o nej nebude. Len vykúpení budú chodiť po nej. A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia. S jasotom vojdu na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť. Zmizne boľ a vzdychanie. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Hľa, náš Boh príde a spasí nás Hľa, náš Boh príde a spasí nás Budem počúvať, čo povie Pán Boh. On ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým. Naozaj blízko je spása tým, čo sa ho boja a jeho sláva bude prebývať v našej krajine Hľa, náš Boh príde a spasí nás Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom. Spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Vernosť vyrastie zo zeme. Spravodlivosť zhliadne z neba Hľa, náš Boh príde a spasí nás Veď Pán dá požehnanie a svoje plody vydá naša zem. Pred ním bude kráčať spravodlivosť a po stopách jeho krokov spása Hľa, náš Boh príde a spasí nás. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Hľa, príde Kráľ, Pán zeme. On sám vezme z nás jarmo nášho zajatia Aleluja, aleluja Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa Lukáša Sláva tebe, Pane Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy." Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha? Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať 'odpúšťajú sa ti hriechy' alebo povedať 'vstaň a choď'? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy, povedal ochrnutému: "Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov A všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha. Plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci." Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Neviem, či ste niekedy, drahí moji, neskúsili zrátať, koľkokrát Ježiš v evanjeliu hovorí: "Odpúšťajú sa ti hriechy" a koľkokrát uzdravuje bez toho, že by povedal: "Odpúšťajú sa ti hriechy." Ja som to nepočítal, ale aj z toho bežného vieme, že uzdravuje chromých, všetko za radom. Ale aby občas povedalo, že odpúšťajú sa ti hriechy, tak najviac nám utkvie tento príbeh. Ešte sú nejaké náznaky, ale tento, hej, keď hovorí, že "Nie, ani ja ťa neodsudzujem, choď a viac nehreš." Ale tej nehovorí, že odpúšťajú sa ti hriechy. Hovorí jej: "Ani ja ťa neodsudzujem, hej? Odpúšťajú sa ti hriechy." Prečo to takto zvýrazňujem? Lebo my máme potom pocit, že vlastne to odpúšťanie hriechov nie je také dôležité. Dôležitejšie je to uzdravenie zraku, uzdravenie sluchu, skresenie zmŕtvych, že to všetko je podstatnejšie. A tie hriechy, to tam ten Pán Ježiš len tak prihodilNenechajme sa mýliť, je to presne naopak. To odpustenie hriechov je kľúčové. Hriech, my, ktorí sme Kristovi uverili a ktorí trošku poznáme jeho odkaz nám a to, s čím prišiel. Hriech je jediné skutočné zlo v živote človeka. Všetko ostatné, čo my voláme, že zlo sa hriechom nedá vôbec porovnávať. Hriech je jediné zlo, pretože je jediný, ktorý nás dokáže vytrhnúť z Božích rúk a dať ho niekam inam. Jedine hriech to dokáže. Nič viac. A jediný Boh dokáže túto odtrhnutosť človeka od Boha napraviť tým, že odpúšťa hriech, teda otvára svoju náruč pre hriešnika. My to veľmi dobre vieme. Prežívame teraz Advent, adventnú prípravu. Počuli sme včera "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky." To je výzva tohto týždňa. No a ako sa pripravuje? No tak my vieme, že treba sa pripraviť na dobrú pred-vianočnú svätú spoveď. Treba, treba, treba. Treba predovšetkým si uvedomiť, prečo? Čo je to hriech? Keď sa spýtate niekoho, kto sa trošičku viacej orientuje vo Svätom písme, tak vám povie "No minutie sa cieľa." To je ako keď lukostrelec strieľa. To sa tak vysvetľuje, pustí šíp a ten ide mimo. To slovo hriech znamená práve toto. To znamená, že netrafil si. A čo je cieľ života? No Bohotvára náruč. Trafiť do tej náruče, trafiť sa do tej Božej náruče je zmyslom života človeka. Nie ísť niekde mimo. Hriech je všetko to, čo ma vykloní od tej Božej náruče. Je v princípe možnosť, ako riešiť tento problém dvojaky. Ten jeden. Na to, čo voláme hriech, nalepiť nálepku nie hriech, ale to je kamufláž, to nikdy nebude fungovať. Keď na hriech nalepím, že nie je hriech a budem si myslieť, že to hriech nie je, tak som stále mimo Božích rúk. A stále sa čudujem, prečo mám depresie, prečo, prečo, prečo? No lebo, lebo som sa nechal oklamať týmto svetom. Ten jediný účinný spôsob je priznať, vyznať, odovzdať do Božích rúk a povedať Otče, zhrešil som, Otecko, zhrešil som. A Otecko je ten, ktorý otvára svoju náruč A to je ten kľúč a to je ten základný princíp. Otecko, ktorý otvára tú svoju náruč, pretože miluje, pretože miluje bez akejkoľvek podmienky a miluje prvý. Tak nech je aj ten dnešný deň a tento adventný týždeň našou prípravou na Kristov príchod. Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby sa narodil ako bábätko, lebo tak miloval, nie tak nenávidel, alebo tak si strieľal zo sveta, alebo tak strašil svet, tak miloval svet. Uverme tomu, že sme Bohom milovaní. Uver Ďuro Drobný tomu, že Boh je tvojím Oteckom, že ťa miluje napriek tomu, že ty vidíš v sebe tie nedokonalosti. Uverme, že Boh miluje a vrhneme sa do Jeho náručia. Nech toto je tým kľúčom k našej adventnej príprave na stretnutie sa s Kristom pri slávnosti narodenia. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)…