SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
03.03.2020
12:16 min.
Titulky od AI
Zobrazené 885x

OTČE NÁŠ

Z prameňa, káže dp. Juraj Drobný

Z prameňa, utorok po 1. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1539 slov

Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Toto hovorí Pán: Ako z neba padá dážď a
sneh a nevracia sa späť,


  • Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
  • Toto hovorí Pán: Ako z neba padá dážď a
  • sneh a nevracia sa späť,
  • lež napojí zem a zúrodní ju, aby z nej klíčilo,
  • aby obdarovala rozsievača semenom a dala chlieb
  • hladnému,
  • tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst.
  • Nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko,
  • čo chcem a vydarí sa jeho poslanie.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých
  • tiesní.
  • Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno
  • spoločne. Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a
  • vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých
  • tiesní.
  • Na neho hľadte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie
  • hanbou. Ubožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a
  • vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých
  • tiesní.
  • Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa
  • nakláňa jeho sluch. Tváre Pánove sa odvracia od tých, čo
  • robia zlo a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých
  • tiesní.
  • Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo
  • všetkých tiesní. Pán je pri tých, čo majú srdce
  • skrúšene a zachraňuje zlomených na duchu.
  • Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých
  • tiesní.
  • Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
  • Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
  • Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré
  • vychádza z Božích úst.
  • Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
  • Pán s vami.
  • I s dušou tou.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: "Keď sa
  • modlíte, nehovorte veľa ako pohania.
  • Myslia si, že budú vypočutí pre svoju
  • mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich.
  • Veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
  • Vy sa budete modliť takto.
  • Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa
  • tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo,
  • buď tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.
  • Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám
  • naše viny, ako i my odpúšťame svojim
  • vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale
  • zbav nás zlého."
  • Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš
  • nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte
  • ľuďom, ani váš Otec neodpustí
  • vaše hriechy.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Poznáme, drahí moji, situáciu, v ktorej
  • potom nasledovalo to, čo sme počúvali v dnešnom úryvku
  • evanjelia.
  • Ježišovi najbližší mu hovoria: "Nauč nás modliť sa." Videli ho, ako sa
  • on modlí. Poznali, oni sa, oni sa vedeli modliť, veď chodili
  • do synagógy. Tam sa čítali žalmy, tam sa čítalo, vykladalo
  • Božie slovo. Tak tam sa modlili, tam sa spievalo.
  • Oni to všetko vedeli. Len keď sa Ježiš modlil a keď ho
  • zazreli, niečo tam bolo inak. A oni chceli to inak,
  • aby ich Ježiš naučil. Ono to inak sa nedá tak, že ja vám
  • to teraz budem hovoriť a vy si to prečítate.
  • To inak sa dá len tak, že sa človek modlí. Modliť sa dá naučiť len modlením.
  • A tak im Ježiš teda dáva akúsi mústru, takú nejakú
  • štruktúru, že vy, keď sa budete modliť,
  • tak sa modlite takto.
  • A dodnes v podstate každá jedna moja, každá jedna vaša
  • modlitba by mala ísť podľa tejto štruktúry a mali
  • by sme to robiť denne, znova a znova.
  • Nielen tými slovami, ktoré použil Ježiš, aj vlastnými slovami alebo
  • slovami iných modlitieb, aby sa nám to dostalo do, do krvi,
  • tak sa to
  • povie ľudovo. Prečo?
  • Pretože práve Boh, ktorý nás pozýva k
  • životu a dáva nám seba,
  • chce počuť tú našu modlitbu.
  • A my si povieme ale však aj Ježiš hovorí a aj to poznáme.
  • Veď predsa Boh vie všetko. On vie to, čo potrebujem, tak načo mu to budem ešte
  • hovoriť? On to vie lepšie ako ja. A ja keď mu to budem hovoriť, no tak to
  • ešte aj dobabrem, lebo však ja tam namontujem svoje sebectvo
  • a neviem čo
  • všetko.
  • No Ježiš veľmi dobre vie, prečo chce, aby sme
  • používali túto formu a aby sme sa modlili, aby sme
  • prosili, ďakovali, odprosovali.
  • Nie kvôli Bohu, ktorý to vie, ale kvôli sebe.
  • Aby sme si to v sebe nejakým spôsobom poupratovali, uložili
  • a aby sme seba práve v tom Konfrontačnom, a
  • to neni konfrontačné. Jednoducho z očí voči, takto to pozriem
  • tomu Božiemu, aby sme seba chceli stále
  • viac a viac pripodobňovať tomu Božiemu obrazu.
  • A tak hovorí Ježiš: „Vy, keď sa modlíte,
  • hovorte...“ a potom hovorí „Otče
  • náš“. To máme tu u Matúša. Máme v
  • inom úryvku evanjelia zase len „Otče, ktorý si na nebesiach“, to
  • náš je tam ale zahrnuté. Otče náš.
  • Potom pokračuje ďalej, ale ja zostanem len tu. Otče.
  • Boh,
  • ktorý tu vždy bol. Boh, ktorého, ako hovorí
  • Aristoteles,
  • je možné spoznať asi takým spôsobom, keď človek používa
  • rozum, že ak niečo také ako Boh existuje, to, čo chápeme
  • slovom Boh, tak to môže byť maximálne jedno a to je
  • tak všetko, čo o tom vieme
  • zistiť.
  • To hovorí teda ľudský rozum, teda Aristoteles zhruba tristo rokov pred
  • Ježišovým narodením.
  • Potom Židia, ktorí už teda počúvajú cez
  • prorokov, kto je Boh, Mojžiš a tak ďalej a tak ďalej.
  • Krutý, žiarlivý, teda krutý nie, žiarlivý, prísny
  • a tak ďalej a tak ďalej. A teraz boj sa Boha.
  • A potom na druhej strane aj v Starom zákone máme miluj Boha
  • a tak ďalej a Boh je a tak ďalej a tak ďalej.
  • To sa Židom plietlo.
  • Aj nám sa to ešte dneska pletie, hoci už dneska vieme to, čo Ježiš povedal,
  • že vy,
  • keď sa modlíte, hovorte. Pletie sa nám to.
  • A ostatné náboženstvá a ostatní ľudia,
  • tí, tí v tom mali totálny chaos.
  • A Ježiš hovorí nie, nie, nie, všetky tie vaše obrazy, ktoré máte,
  • všetky tie
  • vaše predstavy,
  • eh, mohli sa viac či menej približovať k tomu,
  • kto
  • vlastne Boh v skutočnosti je. Ale ja vám to teraz hovorím, že
  • Boh je Abba,
  • Otecko.
  • Čiže nie strašidlo, nie niekto nedostupný, nie
  • niekto, kto sa o mňa nezaujíma. Otecko
  • iný, ako ste vy, lebo vy ste zlí, hovorí Ježiš, hoci viete
  • dávať dobré dary svojim deťom. Ale vy ste zlí. Otecko je iný.
  • On je dobrý, dáva dobré dary, dáva Ducha Svätého tým,
  • ktorí ho prosia, čiže Otecko.
  • A zabudnúť na to, na tie naše možno nie dobré skúsenosti s
  • našimi pozemskými otcami. Skutočný Otecko, to je
  • Boh.
  • Otecko, ktorému môžem sa hodiť do náručia.
  • Ja viem, že taký, koľko to mám? Ani neviem,
  • osemdesiatšesť či koľko, osemdesiaťsedem kilový.
  • Keby som sa hodil na niekoho z vás, tak vás dolámem, no.
  • Ale on je Otecko, ktorý chytí tak ako vy, oteckovia to
  • poznáte. Maminy niekedy v karedo pozerajú.
  • Zoberiete to svoje dcérku alebo syna alebo vnúčatko a teraz ho
  • vyhodíte do vzduchu. To dieťa vreští, ale nie od strachu, ale od
  • radosti a od nadšenia. Normálny zdravý človek si povie: „Ha, však
  • to by som sa bál, keby mňa niekto chytil.
  • Však sa zabijem, dolámem sa, nechytí ma.“ Dieťa to nerieši, lebo
  • Otecko a aj maminy niektoré to vedia.
  • Maminka, Otecko, toto je Boh, hovorí
  • Ježiš. A to druhé slovo náš, že nie môj,
  • aj môj, náš. A kto je to náš? Čo je to
  • náš? Čo to znamená náš? To znamená môj.
  • To znamená Paľov. To znamená,
  • neviem, kto všetko teraz pozeráte.
  • Nebudem vás menovať, nevidím vás teraz, ale aj tí, čo nepozerajú
  • a aj tí, ktorí hovoria iným jazykom ako ja,
  • napríklad
  • rómsky alebo maďarsky, alebo kiswahili,
  • alebo francúzsky alebo nemecky,
  • to všetko alebo asi arabsky hovoria.
  • To všetko je to náš Otecko môj.
  • A keď ja mám Boha za Otecka, aj oni majú Boha, oni mnohokrát aj o
  • tom nevedia, ale aj ich je.
  • Tak ja sa k nim mám správať ako k súrodencům.
  • No tak my na Slovensku sme zvyknutí sa správať k súrodencům dosť zle niekedy.
  • Nie takto, nie tým spôsobom, čo poznáme z každodenného života.
  • Ale na druhej strane máme nádherné vzťahy so súrodencami.
  • Tieto si berme ako vzor. Takto sa správajme
  • k tým, ktorých Boh, ktorým Boh je Otecko
  • všetkým,
  • pretože on dáva vychádzať slnko na dobrých i zlých, na
  • spravodlivých a nespravodlivých pršať.
  • Toto všetko je len v prvých dvoch a mohli by sme ešte dlho, dlho, dlho
  • rozprávať o prvých dvoch slovách modlitby.
  • Ony potom pokračujú ďalej a Ježiš potom, keď ukončí modlitbu,
  • hovorí o tom odpúšťaní.
  • To je takisto súčasť a vlastne to sú to tie vzťahy medzi nami.
  • Ak chcete, aby vám Boh odpustil hriechy, musíte odpustiť aj vy.
  • No ale najskôr teda si musíme priznať, že tie hriechy máme, lebo inak však čo
  • nám má čo Boh odpúšťať? Máme hriechy,
  • že nám ľudia ubližujú,
  • aj my sme ublížili. A je treba chcieť to vidieť.
  • A toto pôstne obdobie nám chce pomôcť tak trošičku
  • rozšíriť náš pohľad. Tie klapky, čo máme na očiach dať preč, šupiny, čo
  • tam máme dať preč, nech vidíme jasne
  • svoj život v porovnaní s Božím. A tak sa ukážu hriechy,
  • svoj život
  • a životy ostatných. A aby sme dokázali povedať prepáč,
  • ublížil som ti.
  • A keď niekto príde za mnou, áno, odpúšťam ti.
  • A potom sa obrátiť k Otcovi. Otče, tak ako som ja odpustil,
  • odpusti aj ty mne. Všetci sme tvoje deti.
  • Ty si náš Otecko a pozývaš nás k životu.
  • A zmyslom toho života je ísť k tebe, pretože iba u teba je radosť,
  • pokoj a skutočné šťastie. Pochválený buď Ježiš
  • Kristus.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri