SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
07.08.2020
20:53 min.
Titulky od AI
Zobrazené 674x

PO PREČÍTANÍ EVANJELIA

Z prameňa, káže Mons. Jozef Haľko

Z prameňa, svätého Kajetána, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 10 min čítania • 1913 slov

(hudba)
Čítanie z knihy proroka Nahuma.
Hľa,


  • (hudba)
  • Čítanie z knihy proroka Nahuma.
  • Hľa,
  • na vrchoch sú nohy posla, ktorý zvestuje pokoj.
  • Júda, sláv svoje sviatky a plň svoje
  • sľuby, lebo až nepôjde cez teba Beliál,
  • veď celkom zahynul.
  • Pán obnov-obnoví Jakubovu dôstojnosť ako
  • dôstojnosť Izraela, lebo zbojníci ich spustošili a
  • polámali ich výhonky.
  • Beda ti, krvavé mesto, si samý podvod, plné
  • koristi. Neprestávaš rabovať. Prieskanie
  • biča, rachot kolies, kone svárajú,
  • vozy hrkocú. Jazdci útočia, meče sa mihajú,
  • kopie blýskajú.
  • Množstvo zabitých, hromada tiel.
  • Niet konca mŕtvolám, potkýnajú sa o telá.
  • Vrhnem na teba špinu a potupou ťa zahrniem.
  • Urobím z teba výstrahu. Potom každý, kto ťa
  • uvidí, odskočí od teba a povie:
  • „Spustošené je Ninive. Kto by ho ľutoval?"
  • Kde ti mám hľadať tešiteľa?
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • (hudba)
  • (sangita) Zľutuj sa, Pane,
  • nad svojimi služobníkmi.
  • Zľutuj sa, Pane,
  • nad tvojimi služobníkmi.
  • Blízko je deník záhuby.
  • Ich osud sa urýchľuje.
  • Lebo Pán sa ujme práva svojho ľudu
  • a zľutuje sa nad svojimi
  • služobníkmi.
  • Zľutuj sa, Pane,
  • nad svojimi služobníkmi.
  • Pozrite teraz,
  • že ja jediný som
  • a niet Boha okrem mňa.
  • Ja usmrcujem aj oživujem,
  • zraňujem i uzdravujem.
  • Zľutuj sa, Pane,
  • nad svojimi služobníkmi.
  • Keď nabrúsim svoj nablýskaný
  • meč
  • a moja ruka chopí sa práva,
  • pomstím sa svojim nepriateľom
  • a odplatím tým, čo ma nenávidia.
  • Zľutuj sa, Pane,
  • nad svojimi služobníkmi.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Blahoslavený
  • prenasledovaný pre spravodlivosť,
  • lebo ich je nebeské kráľovstvo.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
  • Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech
  • zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
  • Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto
  • stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
  • Veď čo osloží človekovi, keby aj celý svet
  • získal a svojej duši by uškodil? Alebo za
  • čo vymení človek svoju dušu?
  • Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi
  • a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
  • Veru hovorím vám:
  • niektorí z tých, čo tu stoja, neokusia smrť, kým neuvidia
  • Syna človeka, ako prichádza vo svojom
  • kráľovstve."
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Milí bratia a sestry,
  • so železnou pravidelnosťou vždy, keď prečítame Sväté
  • Evanjelium,
  • tak povieme: „Počuli sme slovo Pánovo."
  • Na to počujeme odpoveď: „Chvála tebe,
  • Kriste."
  • Medzitým ten, ktorý prečítal evanjelium alebo v
  • niektorých prípadoch, keď to zanesie biskupovi pri
  • slávnostných svätých omšiach,
  • Evanjeliár alebo samotný text Evanjelia
  • po bozhka s tichou modlitbou. Slová Svätého
  • Evanjelia nech zmyjú naše previnenia.
  • Pokračujeme vo výklade
  • slov, gest a symbolov svätej omše a
  • dnes sa budeme zaoberať týmito štyrmi vecami.
  • Pán s vami. Pardon.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste,
  • Božk Evanjelia a tichá modlitba s
  • prosbou o zmytie našich
  • previnení. Počuli sme,
  • povie kňaz po prečítaní Evanjelia.
  • A je to aj otázka na nás. Naozaj sme
  • počuli slovo Pánovo? Je to otázka pre naše
  • svedomie. Sústredili sme sa? Keby sa nás
  • bezprostredne po prečítaní Evanjelia niekto opýtal, to, čo
  • si počul, mi povieš, o čom to bolo?
  • Takže počuli je aj konštatovanie,
  • pretože niekto to evanjelium prečítal a my sme ho
  • počúvali.
  • A povie: Počuli sme slovo Pánovo. Kiežby sme si mohli povedať
  • Áno, počuli nielen ušami, ale aj
  • srdcom sme ho vnímali.
  • Tá formulácia je v množnom čísle. Počuli sme,
  • lebo evanjelium počúvame ako spoločenstvo,
  • ako Cirkev, ako bratia a sestry.
  • Môžme sa vnímať ako tie zástupy napríklad pri Genezaretskom
  • jazere, ktoré tak sústredene počúvali Ježiša,
  • že aj zabudli na materiálne jedlo, ktoré im potom Ježiš
  • poskytol, ale zároveň s veľkým duchovným
  • posolstvom.
  • Keď sme teda počuli spoločne to
  • zjednocujúce
  • Božie slovo, ktoré z nás vytvára spoločenstvo, Ježišovo
  • slovo, Slovo Pánovo, ktoré z nás robí bratov a
  • sestry, tak je to živá situácia,
  • do ktoré,j cez ktorú medzi nás vstupuje
  • živý Kristus.
  • No a preto hovoríme, že sme počuli Slovo
  • Pánovo.
  • Pre toto hovoríme na konci každého evanjelia, vždy
  • zásadne a za každých okolností. Nikdy sa to
  • nemení,
  • lebo to nie je úryvok z krásnej literatúry, kde
  • autor aj hlavný hrdina, ak to opisuje starobylé
  • udalosti, sú spravidla mŕtvi.
  • Tuto čítame text, kde aj autor Duch Svätý,
  • aj hlavný hrdina protagonista týchto príbehov
  • Ježiš Kristus je živý, víťazný a
  • zmŕtvychvstalý. Je to živé slovo, slovo života,
  • účinné a premieňajúce.
  • Uviedol by som príklad,
  • ee, svätca
  • raného kresťanstva svätého Antona Pustovníka.
  • Napríklad on raz bol v chráme a počul slová
  • tiež z Evanjelia svätého Matúša z devätnástej
  • kapitoly. Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš.
  • Rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.
  • Potom príď a nasleduj ma. Tieto slová v ňom
  • tak hlboko zarezonovali, že naozaj predal všetko, čo
  • mal, a odišiel do púšte, aby sa tam modlil.
  • Ale v tej púšti práve preto, že bol mužom modlitby, mužom modlitby,
  • mohol
  • mnohým ľuďom, ktorí za ním prichádzali, poskytnúť veľkú duchovnú
  • útechu.
  • U svätého Augustína, ktorý bol veľmi inšpirovaný
  • práve spomínaným svätým Antonom Pustovníkom, on
  • zase počul slová z Listu Rimanom. Áno, nie je to
  • evanjelium. Je to list svätého apoštola Pavla,
  • ktorý ale o Ježišovi
  • hovorí: "Oblečte si Pána Ježiša Krista a o
  • telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí." Opäť, toto
  • bol bod zvratu v Augustínovom živote.
  • Čiže počuli sme, počuli sme
  • slovo Pánovo. Dovolili sme, aby Slovo Pánovo
  • zasiahlo naše srdce a nás upriamilo na lásku.
  • Tá konverzia lásky, tá sústavná konverzia k
  • láske, ktorá sa vyžaduje každý deň, počúvame?
  • Počuli sme slovo Pánovo s takouto
  • otvorenosťou?
  • A keďže to chceme robiť, samozrejme, odpovedáme
  • všetci spoločne. Chvála tebe,
  • Kriste. Na slová Počuli sme slovo Pánovo
  • odpovedáme všetci spoločne a každý aj za
  • seba. Chvála tebe, Kriste.
  • Tým vlastne vyznávame, že stotožňujeme
  • slová Pána, počuli sme slovo Pánovo,
  • s Kristom, že On je Pán.
  • Osobnou a adresnou chválou Ježišovi.
  • Ovocím vypočutia Pánovho slova je
  • chvála. Chváliť Pána a rozpoznať
  • a chváliť Ježiša ako Pána.
  • Spomeňme si na svätého apoštola Tomáša, ktorý
  • sa stal z neveriaceho Tomáša veriacim Tomášom
  • s najkrajším vyznaním Ježiša Krista, keď povedal: "Pán
  • môj a Boh môj, chvála tebe, Kriste,"
  • to "tebe", to osobné, adresné, ja
  • osobne tebe, Kriste Ježišu, môj Spasiteľ a
  • Vykupiteľ hovorím, nech je ti chvála.
  • Chválim ťa.
  • U svätého Lukáša. V jeho evanjeliu čítame napríklad,
  • ako pastieri
  • po tom, ako sa vrátili, oslavovali a
  • chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo
  • povedané. Už pri Ježišovom narodení chválili Boha.
  • Chválili Boha za toho, ktorý prišiel, za to dieťa
  • Ježiša Krista. Chvála tebe, Kriste.
  • Aj v Skutkoch apoštolov o živote prvej
  • komunity, prvej kresťanskej komunity čítame,
  • že "Den, čo deň
  • svorne zotrvávali v chráme, lámali chlieb a chválili
  • Boha. A Pán každý deň rozmnožoval tých,
  • čo mali byť spasení."
  • Keď odpovedáme slová Chvála tebe, Kriste,
  • keď veriaci odpovedajú touto vetou, tak vidia, ako
  • kňaz dvíha evanjelium a bozkáva ho.
  • Alebo pri slávnostných svätých omšiach, ako som už
  • povedal, ten, kto prečítal evanjelium, diakon alebo kňaz,
  • ho môže odniesť biskupovi a biskup ho
  • pobozká.
  • Čo znamená toto gesto? Ono nejakým spôsobom
  • dopĺňa, vysvetľuje a prehlbuje to, čo sme
  • povedali.
  • Bozk Evanjelia je tichou modlitbou, keď niečo bozkávam,
  • vtedy mlčím.
  • Mlčím, aby hovoril Boh. Lebo kniha
  • Evanjelia je sám Kristus. On je Slovo,
  • ktoré sa stalo telom.
  • V ranných dobách kresťanstva bozkávanie
  • evanjelia nebolo len gestom
  • kňaza alebo diakona, ale aj celého
  • spoločenstva.
  • Tak ako aj dnes môžeme byť svedkami,
  • môžeme byť svedkami toho, že vo východných
  • liturgiách sa bozkávajú ikony, ikony
  • Ježiša Krista, jeho obrazy,
  • ktoré sú jeho symbolom, ktorého reprezentujú, tak
  • tento zvyk,
  • tento spôsob sa preniesol aj na
  • evanjeliár, ktorý sa tiež chápal ako istou ikonou
  • Ježiša Krista. A to prirovnanie je samozrejme veľmi,
  • veľmi príhodné, pretože je to živé slovo.
  • Je to Ježišovo účinné slovo. Keď teda po božskám
  • evanjeliár, tak je to vyznanie viery v
  • Ježišovú účinnú prítomnosť v jeho
  • slove. Je dôležité, aby sme pri
  • tom pobozkaní evanjelia,
  • ktoré v našom mene robí vlastne ten, kto ho prečítal,
  • ho bozkávali
  • nie ako hriešnik Judáš, ktorý tým bozkom
  • Ježiša zradil,
  • ale ako tá hriešnica, ktorá bozkávala Ježišove
  • nohy v momente svojej konverzie, keď sa
  • obrátila, keď uznala Ježiša ako svojho
  • Vykupiteľa a Pána.
  • Bozku evanjelia
  • nemôžeme celkom dobre rozumieť, ak nevieme,
  • že
  • počas toho ten, kto to
  • gesto toho bozkania
  • posvätného evanjelia, svätého evanjelia robí,
  • čo pri tom hovorí. Ticho. Ale my vieme, čo hovorí,
  • a síce:
  • "Slová svätého evanjelia nech zmijú
  • naše previnenia."
  • Tichá modlitba,
  • ktorá dopĺňa a opäť vysvetľuje to, čo
  • sa odohralo v týchto niekoľkých slovách a
  • gestách predtým.
  • Tak predovšetkým slová svätého evanjelia je vyznanie, že je to sväté
  • evanjelium a tie slová sú sväté. Tie slová sú Kristove.
  • Tie slová majú moc zmývať naše hriechy.
  • Keby sme si predstavili celé evanjelium, tak ako
  • zmývajú slová svätého evanjelia naše hriechy?
  • Predovšetkým nás usvedčujú z toho, že sme
  • hriešnici.
  • Každá hriešna postava v evanjeliu, ktorá akýmkoľvek spôsobom
  • konala, je zrkadlom pre nás a hľadať, je výzvou hľadať, či
  • aj my sme sa niekedy nezasprávali, nezachovali tak, ako tá
  • postava, ako ten hriešny človek. Tie slová
  • svätého evanjelia nás napomínajú a pozývajú
  • k obráteniu. Tie slová svätého
  • evanjelia nám odpúšťajú.
  • Ak takto vlastne formujú naše myslenie,
  • posilňujú nás v pokušení,
  • formujú náš štýl, náš jazyk, našu mentalitu,
  • naše správanie a imunizujú nás pred
  • pokušením. Diabol uteká, keď počúvame a
  • žijeme Božie slovo.
  • Okrem iného ten, kto prečítal evanjelium a povie Svät--
  • Slová
  • svätého evanjelia nech zmijú naše previnenia,
  • tak nehovorí moje previnenia, ale naše previnenia, čiže hovorí,
  • ako keby v mene celého spoločenstva.
  • A v tomto zmysle slová to môžeme chápať tak, že
  • on Ježiša uctieva bozkom aj v našom
  • mene. Lebo aj v našom mene, v mene všetkých veriacich hovorí:
  • "Slová svätého evanjelia nech zmijú naše previnenia."
  • Spomeňme si na malomocných, nemých, slepých,
  • hluchonemých. Malomocní sú uzdravení,
  • nemí začínajú hovoriť, slepí začínajú vidieť.
  • Hluchonemí začínajú počuť a hovoriť.
  • A každé jedno evanjelium je to živé slovo, cez ktoré
  • sa nás Ježiš dotýka. V každom jednom prečítanom
  • evanjeliu, keď ho počúvame s vierou, keď ho naozaj
  • počúvame ako slovo Pánovo, keď naozaj pri tom
  • počúvaní
  • nášho Pána Ježiša Krista chválime a v tomto
  • postoji to slovo počúvame, tak je to obrovský
  • bonus pre naše každodenné prežívanie.
  • Dovoľte mi ukončiť dnešnú úvahu o
  • evanjeliu, o jeho kráse, o jeho vznešenosti a o tom, ako
  • je to vzácny dar citátmi, ktoré vás možno
  • prekvapia. Pretože ani jeden z tých citát nepochádza
  • od katolíka, ale od niekoho, kto je
  • významnou postavou dejín, ale
  • niečo povedal o evanjeliu.
  • Albert Einstein, uvádza sa to v jeho životopise,
  • ktorý bol vydaný v roku 2008, na strane tristo sedemdesiattri,
  • povedal:
  • "Som Žid, ale fascinuje ma žiarivá postava
  • Nazaretského." Keď sa ho opýtali, že či verí v
  • historickú existenciu Ježiša Krista, odpovedal:
  • "Bez najmenšej pochybnosti. Nikto nemôže čítať
  • evanjelia bez toho, aby si všimol reálnu
  • prítomnosť Ježiša. Jeho osobnosť
  • pulzuje v každom jednom slove. V žiadnom mýte,
  • žiadny mýtus nie je schopný, nemôže byť takto
  • plný života." Tak to je prvý citát.
  • Druhý citát je od Mahatma Gandhiho, ktorý prirovnal
  • Sväté evanjelium k ruži.
  • Tak ako ruže vonia, tak aj slepý
  • môže zacítiť
  • prítomnosť ruže. A tak aj evanjelium má takúto
  • silu, že aj ten, kto nevidí, cíti z toho evanjelia,
  • že je tam niečo veľmi vzácne. A tak Gandhi vyzýva
  • kresťanov: "Kresťania,
  • vaše evanjelium je
  • oveľa krajšie ako ruža. Dajte, urobte všetko,
  • aby z vás hovoril váš život,
  • aby o tom hovoril váš život." No a napokon
  • najkratší citát od veľkého nemeckého filozofa
  • Immanuela Kanta:
  • "Evanjelium je žriedlo, z ktorého vyšla
  • celá naša civilizácia." Prečo? Pretože v
  • tej civilizácii jednotliví ľudia to evanjelium
  • počúvali, chválili Krista a žili ho v každodennom
  • živote. Ináč by evanjelium nemohlo formovať našu
  • civilizáciu. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri