POKLAD NÁŠHO SRDCA

(Piano intro)
(Vodné šumy Čítanie z druhého listu Svätého Apoštola Pavla Korynťanom. Bratia. Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný. Trúfam si, aj ja. Sú oni Hebreji, aj ja. Sú Izraeliti, aj ja. Sú Abrahámovi potomci, aj ja. Sú Kristovi služobníci. Ešte nerozumnejšie hovorím. Tým viac ja, vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej. Tri razy ma bičovali, raz skameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách, často na cestách, v nebezpečenstvách, na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi. V námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smede, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. A okrem toho na mňa den čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo. Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní. Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša. Nech že to počujú pokorní a nech sa tešia. Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní. Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní. Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám neščervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. Pán vyslobodí spravodlivých zo všetkých tiesní. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Aleluja, aleluja. (Pauza Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich môl a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobíjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady, tam ich neničí ani môl, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobíjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Lampou tela je oko. Ak tvoje oko bude čisté, bude celé tvoje telovo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telovo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?" Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Drahí bratia a sestry, na prvý dvoch lad, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že prvá časť Evanjelia o poklade v nebi a druhá časť Evanjelia o oku, ktoré je lampou tela, nie je nejaký väčší a hlbší súvis, že ide vlastne o dve obraznosti, dva typy obrazností, cez ktoré Ježiš chce poukázať na Božie kráľovstvo. Ale ten súvis po hlbšom zamyslení je veľmi zrejmý a veľmi hlboký. V románe o Sherlockovi Holmesovi, vymyslenom detektívovi, existuje aj jedna kapitola o tom, že v budove bol človek, ktorý niečo ukradol. Nevedeli, kde býva a nevedeli, čo má presne so sebou. Vedeli, že niečo, čo ukradol, čo je preňho to najdôležitejšie. A preto fingovali požiar s predpokladom, že tento človek vybehne a zoberie si len to, čo je preňho najdôležitejšie. Tá ukradnutá vec a táto, tento manéver sa aj podaril. Z horiaceho domu si všetci berú to, čo je pre nich životne najdôležitejšie. Ježiš tu poukazuje na to, čo je pokladom nášho srdca, čo môžeme vyjadriť aj moderným slovom, čo je naša životná priorita? Čo je to, čo chránime ako oko v hlaveLebo aj ľudia, ktorí ako sme nedávno videli, boli vystavení povodniam alebo prírodným katastrofám alebo najrôznejším haváriám, si v predpoklade, že si nemôžu zobrať všetko, berú to najdôležitejšie. A to najdôležitejšie je spravidla počítač, banková karta, preukaz totožnosti a doklady. A to je také symbolické. Vziať si ako prvú vec doklady. To, čo je moja identita, aby som naďalej mohol preukázať, kto som. A banková karta, aby som mohol zadovážiť si to, čo som úplne stratil. Ale to, čo je najdôležitejšie a za čo sa treba veľmi modliť, je, aby sme si v najkrízovejších hraničných situáciach zachovali vieru. Lebo každá hraničná situácia hrozí tým, že stratíme život na tejto zemi a že prejdeme na druhý breh. A tam je preukazom— tam je brána Nebeského kráľovstva, kde preukazom je viera a dokladom o viere je láska. Zhromažďovať si poklad v nebi, znamená konať skutky lásky, ktoré majú úplne inú logiku ako materiálny poklad. Logika Božej banky a Božích úrokov a Božích pokladov, ktoré sú v nebi, je opačná v tom zmysle, že kto z lásky dáva, ten nadobúda. Kto z lásky stráca, ten má stále viac. Kto z lásky dá vlastný život, čo je najvyššia hodnota pozemská, tak získa večný život. A musím sa vlastne poopraviť, že najvyššia hodnota je nestratiť vieru a s vierou kráčať po tejto zemi a tak si budovať poklad v nebi. A poklad v nebi, prvý poklad v nebi, je dostať sa do neba, je prísť do neba A preto môžeme, teda ak hovoríme o tom poklade nášho srdca, o tej priorite, hovoriť o základnom pohľade na svet. Aké máme základné hľadisko, z ktorého sa pozeráme na jednotlivé životné situácie. Napríklad, keď očami pozeráme na človeka, ktorý nám škodí, ktorý nám nadáva, ktorý nás ignoruje, ktorý nám spôsobuje bolesť, ktorý nás zraňuje. Tak Ježiš hovorí: "Musíte si zachovať základný pohľad lásky. Základný pohľad lásky je, že nech sa deje čokoľvek, ja očami vnímam človeka ako brata, ako sestru, ktorý je tiež povolaný nájsť poklad v nebi. A mojou úlohou nie je sebalútosť. Mojou úlohou nie je akcelerovať situáciu, ktorá je plná negativizmu, ale cez ten nadprirodzený pohľad si stále uvedomovať, že najdôležitejšie je zachrániť sa Svojho času sme už hovorili o tom, že ruské slovo spasiba, teda ďakujem, je veľmi zvláštna a veľmi symbolická forma poďakovania. Vďačnosť je vyjadrená dvomi slovami: "Nech ťa Boh spasí." Spasí Boh, čiže z vďačnosti voči druhému človeku mu želáme to najlepšie a najväčšie a najhodnotnejšie. A to je, nech ťa Boh spasí Ježiš hovorí, že oko je lampou tela a lampu treba neustále čistiť a napĺňať olejom. Kedy si vlastne čistíme tie naše duchovné okuliare? No vtedy, keď si každý jeden večer spytujeme svedomie a uvedomujeme si, akým pohľadom sme prešli cez dnešný deň. S akým pohľadom na svet, na ľudí, na krízové situácie, na jednotlivé ťažkosti. Ako som sa na to pozeral? Aký bol môj pohľad? Aké bolo moje základné hľadisko Tak ako v obyčajnom cestovaní, pri obyčajnom cestovaní máme dva pohľady. Pohľad na cieľ a pohľad na cestu, ktorou práve teraz prechádzam. Ak sa rozhodnem napríklad cestovať do Košíc, tak môj duchovný, môj-môj pohľad cestovateľa je orientovaný na Košice, ale môj druhý pohľad je orientovaný na to, že už na prvej križovatke, už na prvom kruháči zohľadňujem tento základný pohľad a neodbočím ani na Prahu, ani na sever, ani na juh, ale na východ. Lebo stále mám pred očami Košice, do ktorých sa chcem dostať A preto pokladom nášho oka je ten základný pohľad na nebo. My vieme v skutočnosti naozaj zorientovane a správne kráčať po tejto Zemi vtedy, keď máme pohľad upriamený na nebo a keď máme pohľad upriamený na nebo, potom rozumieme aj tomu, čo vidíme očami tu a teraz, teda na akej som ceste. Chcem sa dostať do neba. Chcem mať poklad v nebi, a preto si ho tam musím zhromažďovať už dnes. Nikdy nesmieme odkladaťSnahu dostať sa do neba, čiže večerné spitovanie svedomia, ale aj cez deň neustále vyhodnocovanie toho, či to, čo hovorím, robím, rozhodujem, reagujem, je alebo nie je plné lásky. Je tá duchovná GPS ka, ktorá mi stále hovorí ideš alebo nejdeš po správnej ceste, lebo chodiť so špinavými okuliarmi, so špinavými zakalenými očami znamená, že je v nás stále väčšia a väčšia tma. Istý starý otec v jednej rodine mal prasknuté okuliare a veľmi sa mu nechcelo ísť do optiky, aby mu ich opravili. A rodina mu hovorila: „Starý otec, oprav si okuliare, lebo sa ti pokazia oči." A skutočne, keď potom naveľa naveľa išiel k očnému lekárovi, ten mu povedal: „No veľa s tým urobiť nevieme. Veľmi dlho ste pozerali cez prasknuté okuliare." Ak je v našom zornom poli prasklina, je to to povestné brvno v našom oku, ktoré treba čím rýchlejšie vybrať, lebo keď ho nevyberieme a toho sme svedkami v tejto modernej dobe, nakoniec si povieme, to brvno je osov nášho pohľadu. Bez toho brvna sa ani nevieme pozerať na svet. O tom hovorí žalmista: „Uverili vlastnému klamstvu, uverili vlastnej lži, brvno vo svojom oku vyhlásili za to najdôležitejšie a neodmysliteľné." Áno, najväčšia duchovná tma je to, keď uveríme a sme obeťou vlastného klamstva. A náuk a učení a ideológií v tejto dobe, keď sa brvno vyhlási za nepostrádateľný a najdôležitejší komponent, najdôležitejšia súčasť nášho pohľadu, je to veľká tragédia. Ale Pán Ježiš nám aj cez toto evanjelium hovorí: „Ja ti budem čistiť oko, ja ti budem čistiť okuliare, len sa nezabudni na mňa pozerať." A dnes to povieme, dnes to bude odkaz aj pre vaše, aj naše oči. Hľa, hľaďte, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, ktorý sníma škvrnu hriechu z vašich okuliarov. Hľa, Baránok Boží, ktorý vyberá brvno z vášho oka, aby ste videli čisto, slobodne, bez predsudkov. To, k čomu smerujete, čo je cieľom vašej cesty a aj pod nohy, kde práve kráčate, nech sú to kroky lásky, nech sú to kroky smerom k druhému človeku a nech sú to aj kroky do chrámu, keď chceme spočinúť v Pánovej, v Pánovej prítomnosti, nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro…