Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POKOJ NA PRAHU VEČNOSTI
káže dp. Marián Bérutorok po 3. veľkonočnej nedeli
Prepis videa
(hravý piano verš)
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Štefan povedal ľudu, starším a zákonníkom.
- (hravý piano verš)
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Štefan povedal ľudu, starším a zákonníkom.
- Vy tvrdošímy s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy
- odporujete Duchu Svätému. Vy tak isto, ako vaši
- otcovia.
- Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia?
- Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého.
- A vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi.
- Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali
- zákon,
- no nezachovávali ste ho.
- Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami
- škrípali
- proti nemu.
- Ale on, plný Ducha Svätého uprene zahľadel
- na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po
- pravici
- Boha a povedal:
- "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po
- pravici Boha".
- Strašne vykrikli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli.
- Vyhnali ho za mesto a kameňovali.
- Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý
- sa volal Šavol.
- Štefana kameňovali a on sa modlil.
- "Pane Ježišu,
- prijmi môjho ducha."
- Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom:
- "Pane, nezapočítaj im tento hriech."
- A len čo to povedal,
- zomrel.
- Šavol schvaľoval, že ho zabili.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Do tvojich rúk, Pane, poručám svojho ducha.
- (Všetci spoločne) Do tvojich rúk, Pane, poručám svojho ducha.
- Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej
- spásy.
- Veď ty si moja sila a moje útočište.
- Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
- (Všetci spoločne) Do tvojich rúk, Pane, poručám svojho ducha.
- Do tvojich rúk poručám svojho ducha.
- Ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný, ale ja dúfam
- v Pána.
- Plesám a teším sa, že si milosrdný.
- (Všetci spoločne) Do tvojich rúk, Pane, poručám
- svojho ducha.
- Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom
- milosrdenstve.
- Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu.
- (Všetci spoločne) Do tvojich rúk, Pane, poručám
- svojho ducha.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- (Všetci spoločne) Aleluja, aleluja, aleluja.
- Ja som chlieb života, hovorí Pán. Kto prichádza ku mne,
- nikdy nebude hladovať.
- (Všetci spoločne) Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami. (Iz dubov tvojich) Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva
- tebe, Pane.
- Zástupca pýtal Ježiša: "Aké znamenie
- urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?
- Naši otcovia na púšti jedli manu, ako je napísané,
- dal im jesť chlieb z neba." Ježiš odvetil:
- "Ver-veru, hovorím vám, nie Mojžiš vám dal chlieb z neba,
- ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba.
- Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život."
- Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb."
- Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života.
- Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo
- mňa, nikdy nebude žízniť."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Nech smiluje tvoj božský syn.
- (víno)
- Na ceste sa, milí bratia a sestry,
- stala nehoda. Predavač novín, ktorý ponúkal
- noviny a rôzne tlačoviny na križovatke, sa
- pokúšal dostať k inému autu vo vedľajšom pruhu.
- Podkol sa, spadol a stalo sa to, že skončil pod
- kolesami idúceho auta.
- V nemocnici,
- kde ho odviezla sanitka, ho navštívil jeho
- kamarát a ten ho chcel tak povzbudiť,
- pretože bol na tom veľmi zle, tento predavač novín, tak tento kamarát
- ho chcel tak povzbudiť a hovorí mu: "A neboj sa, o chvíľu budeš
- už zase predávať veselo noviny." A on tak takým tichým
- hlasom hovorí:
- "Nie veru.
- Ja cítim, že sa blíži koniec môjho života
- a prekročím prah večnosti. A prvý, koho
- stretnem, bude Pán Ježiš." A ten jeho kamarát
- mu hovorí: "Tak a si si taký istý, naozaj taký istý,
- že sa stretneš s Pánom Ježišom?" A tento predavač
- novín opäť takým tichým hlaskom hovorí:
- "Áno,
- pretože ja som ho prijímal v eucharistii
- ako chlieb života."
- A toto svedectvo tohto predavača novín
- veľmi tak a taký jeho pokoj vlastne na prahu večnosti
- veľmi otriasli neverou toho jeho kamaráta, ktorý nebol veriaci.
- Je to možno taký príbeh, milí bratia a sestry,
- ktorý nás tiež tak uvádzia k tomu, čo počúvame aj v dnešnom
- evanjeliu z úst Pána Ježiša. "Ja som
- chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude
- hladovať. A kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."
- Vidíme, že
- zástup žiada znamenie a Ježiš im hovorí o
- znamení alebo im ponúka znamenie, ktorým je chlieb.
- A práve tu môžeme vnímať, že zástupy
- hovoria alebo
- domáhajú sa alebo tak poukazujú na chlieb, ktorý
- jedli Izraeliti na púšti — mannu.
- A Ježiš im hovorí: "Nemôžeš vám dáva-- chlieb z
- neba, ale môj Otec vám dal pravý chlieb z neba."
- No a
- teraz môžeme počúvať tie zástupy, ako hovoria takú
- nádhernú prosbu, ktorá by mohla aj z našich sŕdc
- vychádzať. Možno si tie zástupy ani tak neuvedomili,
- že čo to v
- konečnom dôsledku vyslovujú. "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.
- Pane, vždy nám dávaj taký chlieb."
- Samozrejme, že môžeme tu vnímať aj to, že ako keby zástupom
- išlo o chlieb, ktorý budú mať bez námahy tak ako
- Izraeliti na púšti
- stačilo, že tú mannu iba pozbierali a dostali ju.
- Dostali tento chlieb z neba, ale Ježiš ich vedie
- práve k tomu chlebu, ktorý dáva večný život — k sebe samému.
- "Ja som chlieb života. Kto verí vo mňa, nikdy nebude hladovať
- a nikdy nebude žízniť."
- A práve možno aj my, keď sa nad tým zamyslíme,
- tak aj my neraz-- je to v nás to ľudské, že človek sa
- skôr namáha za tým, čo je pozemské, aby sme
- niečo mali, aby sme niečo vlastnili.
- A niekedy tomu podriadime dokonca aj naše zdravie, čas, obetujeme
- mnohé námahy. A práve to je-- to nie je ten
- taký pravý cieľ, ten večný cieľ. Ježiš
- nás pozýva k tomu, čo je dokonalé, čo je stále, a to je
- chlieb života, ktorý— ktorým je on.
- A možno sme si to tak uvedomili v tých uplynulých mesiacoch
- alebo dňoch alebo týždňoch, už ako chceme, keď
- sme možno nemali taký prístup k Eucharistii.
- Nemohli sme pristupovať k Eucharistii.
- A teraz vlastne, keď sa po tých, po tom období môžeme v
- určitom počte, teda v obmedzenom množstve, ale predsa
- vrátiť do našich chrámov a prijať Eucharistiu, tak možno teraz
- si tak môžeme naplno uvedomiť, že aký je to vzácny dar
- Eucharistie a chlieb života. Aký je to vzácny dar
- neba, ktorý nám Boh dáva.
- Pre každého z nás, milí bratia a sestry, sa Kristus takto
- stáva chlebom života.
- Svätá matka Tereza
- počas svojho života
- raz spomínala takto, že keď jej sestry, missionárky
- lásky, prišli do Ruska, tak dostali tam k
- dispozícii v jednej nemocnici jedno
- poschodie
- a sestry tam začali to tak obnovovať, prerábať toto
- poschodie aj cez rôzne práce,
- aby si to mohli dať do poriadku. Až prišiel deň,
- kedy prišiel na toto poschodie tej nemocnice
- kňaz a slávil tam prvú svätú omšu a potom
- nechal Eucharistiu v kaplnke, ktorú tam
- vytvorili. Matka Tereza hovorí o takom skromnom
- bohostánku, svätostánku.
- A po pár týždňoch
- prišiel riaditeľ tej nemocnice a hovorí:
- "Čo sa to deje?"
- A nechápali sestry, že čo tým má na mysli, ale on hovorí, že
- veď sestričky, civilné sestričky v nemocnici,
- sú také milšie k tým pacientom, ani pacienti viac
- nijako nekričia, nie sú nervózni.
- Je tu taká atmosféra, taká lepšia v celej nemocnici.
- A matka Tereza, svätá matka Tereza hovorí:
- "To prišiel Pán Ježiš bývať do tejto nemocnice.
- To On spôsobuje jednoducho svojou prítomnosťou."
- Aj my, keď máme možnosť, milí bratia a sestry,
- prijať Pána Ježiša, či už pod spôsobom chleba, už
- teraz, keď môžeme zájsť do chrámu alebo duchovnom
- svätom prijímaní, duchovne ho prijať do svojho srdca.
- Keď sa stávame, dalo by sa povedať, takými živými
- svätostánkami, ktoré nesú Pána Ježiša vo svojom srdci,
- vo svojom
- vnútri,
- aj my môžeme byť tými nástrojmi pokoja,
- tvorcami pokoja. Tým, že nesieme Krista vo svojom srdci,
- všade tam,
- kde prichádzame,
- tak môžeme aj my tak prežívať. Toto, že Ježiš
- je chlieb života, chlieb večného života.
- Keď ho prijímame do svojich sŕdc a nesiejeme všade tam,
- kde ideme, aj my buďme tvorcami pokoja a
- nádeje. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (Napríklad v uplynulých mesiacoch alebo dňoch alebo týždňoch, už ako chceme, keď sme možno nemali taký prístup k Eucharistii, nemohli sme pristupovať k Eucharistii.)
- A teraz vlastne, keď sa po tých, po tom období môžeme v určitom počte,
- teda v
- obmedzenom množstve, ale predsa vrátiť do našich chrámov a
- prijať Eucharistiu, tak
- možno teraz si tak môžeme naplno uvedomiť, že aký je to vzácny dar Eucharistie a
- chlieb života, aký je to vzácny dar neba, ktorý nám Boh dáva.
- Pre každého z nás, milí bratia a sestry, sa Kristus takto stáva chlebom života.
- Svätá matka Tereza počas svojho života raz spomínala takto, že keď jej sestry,
- misionárky lásky, prišli do Ruska, tak dostali tam k dispozícii v jednej
- nemocnici
- jedno poschodie a sestry tam začali to tak obnovovať, prerábať toto poschodie aj
- cez rôzne práce, aby si to mohli dať do poriadku.
- Až prišiel deň, kedy prišiel na toto poschodie tej
- nemocnice kniaz a slávil tam
- Prvú svätú omšu a potom nechal Eucharistiu v kaplnke, ktorú tam vytvorili.
- Matka Tereza hovorí o takom skromnom bohosánku, svätostánku.
- A po pár týždňoch prišiel riaditeľ tej nemocnice a hovorí: "Čo sa to deje?" A
- nechápali sestry, že čo tým má na mysli, ale on hovorí, že veď sestričky, civilné
- sestričky v nemocnici, sú také milšie k tým pacientom.
- Ani pacienti nejako nekričia, nie sú nervózni.
- Je tu taká atmosféra, taká lepšia v celej nemocnici.
- A matka Tereza, svätá matka Tereza hovorí: "To prišiel pán Ježiš bývať do tejto
- nemocnice. To On spôsobuje jednoducho svojou
- prítomnosťou." Aj my, keď máme možnosť
- milí bratia a sestry, prijať Pána Ježiša, či už pod spôsobom chleba, už teraz, keď
- môžeme zájsť do chrámu alebo duchovnom svätom prijímaní, duchovne ho prijať do
- svojho srdca. Keď sa stávame, dalo by sa povedať,
- takými živými svätostánkami,
- ktoré nesú Pána Ježiša vo svojom srdci, vo svojom vnútri, aj my môžeme byť tými
- nástrojmi pokoja, tvorcami pokoja.
- Tým, že nesieme Krista vo svojom srdci, všade tam, kde prichádzame, tak môžeme aj
- my tak prežívať. Toto, že Ježiš je chlieb života,
- chlieb večného života.
- Keď ho prijímame do svojich sŕdc a nesiejeme všade tam, kde ideme,
- aj my buďme
- tvorcami pokoja a nádeje. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.






