POVOLANIE ZAHŔŇA CELÚ JEDINEČNOSŤ ČLOVEKA

(hravé klavírne hudby)
(Vodné šumenie Čítanie z druhého listu Svätého Apoštola Pavla Timotejovi. Pavol. Z Božej vôle, apoštol Krista Ježiša podľa prisľúbenia života, ktorý je v Kristovi Ježišovi. Milovanému synovi Timotejovi. Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha, Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána. Vzdávam vďaky Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia. Keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách, vo dne, v noci, keď si spomínam na tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby ma naplnila radosť. Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará mama Lloyda a tvoja matka Eunika. A som presvedčený, že aj ty. Preto ti pripomínam, aby si roznesoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Veď Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium posilňovaný mocou Boha. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Svelebujte všetkým národom zázraky Pánove. Svelebujte všetkým národom, zázraky Pánove. Spievajte Pánovi pieseň novú, spievaj Pánovi celá zem. Spievajte Pánovi, velepte jeho meno. Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove. Zvestujte jeho slávu deň čo deň. Zvestujte jeho slávu pohanom a jeho zázraky všetkým národom. Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove. Vzdávajte Pánovi rodiny národov, vzdávajte Pánovi slávu a česť. Vzdávajte Pánovi slávu hodnú jeho mena. Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove. Hlásajte medzi pohanmi. Pán kraľuje. Upevnil zemeguľu, nepohne sa a spravodlivo súdi národy. Zvestujte všetkým národom zázraky Pánove. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení. Aleluja, aleluja. Pán s vami i s Duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša Sláva tebe, Pane. Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou, do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystali ísť. A povedal im. Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Choďte, hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte. Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte pokoj tomuto domu. Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie. Ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte. Jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu a keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. Uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im. Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Milí bratia a sestry, keby som sa teraz mimo kontext tohto evanjelia pýtal, aké je vaše povolanie, tak myslím, že bez zaváhania by ste povedali to, čo vás vaším životom sprevádzalo, čo ste v živote rozvíjali, čo ste v živote tvorili, robili. A predsa povieme, že popri tom všetkom si uvedomujeme, že sa v tom našom vnútri, cez to všetko ešte deje a rozvíja čosi oveľa viac. A uvedomujeme si, že to slovo povolanie, o ktoré máme prosiť, za ktoré sa máme modliť, je slovom, ktoré zahŕňa naozaj celú jedinečnosť človeka, nielen jednu jeho stránku, ale má spájať všetko to, čo človek v sebe objavuje. Všetko to, čo človek v sebe nesie. Kto si hovorí, že tieto, ten pojem toho povolania sa dvojakým spôsobom zúžil.Že v katolíckej cirkvi sa zúžil v tom, že sme akoby povedali, že to povolanie sa zredukovalo len na povolanie, teda kňazské alebo rehoľné. A na to potom reagovala zase reformácia vo svojej tradícii, ktorá sa snažila ukázať, že to povolanie je niečo širšie, niečo, čo musí zahŕňovať aj ďalšie spôsoby ľudského života, tak ako človek napĺňa, hľadá tú Božiu vôľu v živote, vrátane sveta ľudskej práce. Ale aj tento pohľad postupne tak trochu zosvedčtel a viedlo to k ďalšiemu extrému a to bol ten, že jednoducho to povolanie sa stalo akoby synonymom slova zamestnanie, profesia. A odrazu sa stalo slovom bez akéhokoľvek poukázania na Boha a Jeho vôľu. Jednoducho to, čo skrze svoju činnosť, skrze svoju prácu, skrze svoju námahu človek v živote uskutočňuje a tak bude asi treba vždy nanovo premýšľať nad tým, čo to povolanie vlastne v našich životoch znamená a že každý z nás dostáva svoje poslanie ako dar, ako úlohu a že spôsob, akým ho utvárame a napĺňame, nemusí byť nutne len nejakým momentom sebarealizácie, ale že ho môže človek napĺňať v dialógu, že ho môže napĺňať v rozhovore. To je to, čo prežívame, alebo to je to, čo hľadáme vo svojej modlitbe, v počúvaní, v otázkach, v hľadaní odpovedí, v tom všetkom, čo vedieme s Bohom vo svojom živote, v tom všetkom, čo prežívame a čím žijeme. Pri tom povolaní je vždy znovu treba zdôrazniť to biblické. To, že človek prichádza na tento svet ako Boží dar, ako Božie áno a že každý človek je naozaj jedinečný, neopakovateľný vo svojom príbehu, ale aj vo svojom živote, vo svojom nasledovaní Krista. Jedna štúdia hovorí, že skutočná pokora znamená uvedomiť si svoju jedinečnosť a že opakom tejto pokory je to, čo tak dobre zo života poznáme. To je neustále porovnávanie sa, súťaženie, kto je viac, kto je menej, o čo som bol ukrátený, ale že skutočná a pravá pokora je pravdivosť v poznaní skutočnosti a jedinečnosti povolania svojho i povolaní a cesty druhých. Že sa tie cesty nesnažíme za každú cenu porovnávať, posudzovať, hodnotiť, ale že každý z nás na tej svojej ceste uskutočňujeme to, čo v tom dialógu s Bohom poznávame. V tom každodennom rozlišovaní, rozpoznávaní, v tom, že sa snažíme porozumieť znameniam aj tých našich čias a našich životov Môžeme sa dnes na príhovor svätých biskupov Timoteja a Títa za to modliť a prosiť. Pán Ježiš v evanjeliu hovorí, že vždy modlitba, ktorá smeruje k prosbe za obrátenie ľudského srdca, za uzdravenie, vždy modlitba, ktorá prosí o to, aby, aby sme boli ľuďmi Božieho Ducha, bude Kristom vyslyšaná. A tuším, svätý Augustín hovorí, že nemusíme sa báť. Tieto naše prosby a túžby Boh vždy vyslyší, len mu nesmieme dávať podmienky, kedy a ako to má urobiť. Ale máme Mu otvoriť každý z nás svoje srdce, svoj priestor života, aby sme v ňom dokázali uskutočniť a naplno prežiť každý z nás to svoje povolanie. Kristus nás posiela všade tam, kam sa sám chystá ísť. Tak aj v ten dnešný deň, priprav memu cestu. Amen (outro muzika)…