Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POZOR NA KVAS!
Z prameňa, káže dp. Juraj Drobný
Z prameňa, utorok 30. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Rimanom.
Bratia,
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia,
- myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny
- porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás
- má zjaviť.
- Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia
- Boží synovia,
- lebo stvorenie bolo podrobené márnosti nie z
- vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho
- podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie
- bude vyslobodené z otroctva skazy,
- aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.
- Veď vieme, že celé stvorenie spoločne
- vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až
- doteraz. A nielen ono,
- ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha.
- Aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame
- adoptívne synovstvo,
- vykúpenie svojho tela,
- lebo v nádeji sme spasení.
- Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je
- nádej.
- Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí?
- Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme,
- trpezlivo to očakávame. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Keď Pán privádzal späť síonských zajatcov, boli sme ako vo
- snách. Ústa sme mali plné radosti a jazyk
- plný plesania.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme
- z toho radosť.
- Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: „Veľké veci urobil s nimi
- Pán.“ Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.
- Tí, čo seju v slzách, s jasotom budú žať.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na
- siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s
- jasotom a svoje snopy prinesú.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z
- toho radosť.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil
- maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
- Aleluja.
- Aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo?
- K čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku,
- ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade.
- Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili
- na
- jeho konároch.
- A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
- Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a v miesi do
- troch mier múky, až sa všetko
- prekvasi.“ Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Horčičné zrnko, drahý môj, kvas.
- Ja si pamätám, keď som bol malý u krásnej mamy, keď sme
- chodili, keď zamiesila a potom sme chodili k
- pekárke dať to
- piecť a potom po obede sme po chleba šli a dostali sme aj osuchy, čo tam boli.
- Tie sme cestou stihli zjesť potom, ale chleba vydržal týždeň.
- A dneska to vnímam, že už znova mnohí mladí, mnohé
- mladé rodinky aj mladé gazdinky a i niekedy aj chlapi znova
- kvaskový chlieb objavili a doma pečú.
- Doma si pečiete, takto to poviem. Takže celkom rozumiete, ako
- funguje. Avšak kvasnice vždy sme vnímali, ako fungujú.
- Ježiš používa to podobenstvo o kvase
- niekoľkokrát. Dnes sme to počuli.
- Čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
- Jako kvas,
- ktorý žena niekam v miesi tri miery múky.
- O tom by sa dalo dlho rozprávať, čo všeličo si pod tým môžeme predstavovať.
- Ale na inom mieste zasa Ježiš hovorí, keď išli na čln a nemali chleba s
- sebou a sa čo si rozprávali, Ježiš hovorí: „Chráňte sa
- kvasu.“
- Pamätáte? Farizejov a
- Herodesa. Hej? Chráňte sa kvasu farizejov a Herodesa.
- A Božie kráľovstvo čomu podob-prirovnám? Je ako kvas. Hej?
- Čo je to kvas? Niečo, čo je na začiatku ako nenápadné.
- Človek si to ani nemusí veľmi všimnúť, ale keď sa to dostane do vhodného
- prostredia, tak to celé prostredie pretvorí na
- niečo úplne iné.
- Kysnuté cesto. Hej, super vec. Nahádžte do toho marhule, posypete
- cukrom, mňam. Len pred tým to treba ešte upiecť, hej?
- Ale môže sa stať aj všeličo iné. Zoberiete
- nejakú maličký kvas, nejaký kvasnic, ktoré
- alebo kvasiniek, ktoré nám sa celkom nehodia.
- Dáte to do nejakého prostredia a všetko vám to pokasí, lebo vám to prekvasi
- tiež.
- Fero, eh, kvas Herodesov, kvas, eh, kvas
- farizeov, hej? Farizej.
- Božie kráľovstvo. Začnem tam. Kvas.
- Boh je ten, ktorý ťa miluje.
- A pretože ťa miluje,
- tak ti dáva rady. To rob, to
- nerob.
- Ak sa budeš tých rád držať, budeš síce s krížom,
- bez toho to nie je, to vieme, ale bezpečne kráčať tou úzkou
- cestou, ktorou je Kristus k tej úzkej bráne.
- To je kvas, hej? Boží, Božie kráľovstvo.
- Kvas Herodesov.
- A hlavne, aby bolo, aby všetci videli, aký som
- spravodlivý, hej? Kvas Herodesov, kvas farizeov,
- prepáčte. Kvas Herodesov.
- Eh, to-to-to celkom tak Boh asi nemyslel.
- A je vôbec Boh?
- A teraz to skúsim konkretizovať na príklade, ktorý si práve
- vymýšľam. Predstavte si dom.
- Je to nejaké zariadenie, kde sú malé deti, sú tam nejakí
- vychovávatelia a sú, je tam veľa minerálov, ale
- krásnych. Dá sa s nimi hrať. Viete, tie kamenky,
- kremeňa a kadečo a je to tam v krabičkách, je to tam pomenované.
- A je tam taký príkaz:
- „Neháďte kamene do
- okien.“ A nič viac, hej? Neháďte
- kamene do okien.
- Nezabiješ, nepokradneš, nepreriekneš krivého svedectva,
- nezosmilníš. Ja som Pán, Boh tvoj. Hej, príkaz.
- Neháďte kamene do okien.
- Deti sa hrajú, kamienky sa im páčia, si ich pohadzujú.
- Čo sa stane,
- ak deti dodržiavajú tento príkaz?
- No zdá sa, že nič.
- Vonku je treskúca zima, im je v dome teplučko.
- Je im dobre.
- Čo sa stane, ak niektoré z detí si povie
- kvas Herodesov, to znamená,
- prečo nemám hádzať ten krásny kamienok do toho krásneho
- ligotavého sklíčka tam? Viete, jak to bude úžasne iskriť, keď ho
- tam hodím? To bude rá- a keď ho ešte trafím,
- no však nemusím trafiť.
- Poďme trénovať! A zoberie si ten lesklý
- kremeň alebo už čo tam bude mať.
- Žuľa tá neni až taká lesklá, hej? Chytí a švac do toho okna.
- Čo sa stane?
- No dá sa očakávať, že to okno sa rozbije.
- A čo nastúpi? No vonku je treskúca zima.
- Odrazu deťom je zima. Nielen tomu, čo rozbil to okno, ale aj tým
- ostatným, aj tým vychovávateľom. Všetkým je odrazu zima.
- Kúrenie nestíha, vonku mrzne.
- Drahí moji,
- to je hriech.
- Toto je princíp hriechu. Kvas, Božie
- kráľovstvo. Boh miluje, hovorí to áno, to
- nie, aby si bezpečne kráčal životom.
- V šťastí, v pokoji, v radosti.
- Kvas Herodesov.
- Boh to tak nemyslel. Boh vlastne možno ani neexistuje.
- Každý jeden hriech,
- každý jeden hriech rozbije okno.
- To je jedno ktorý.
- To je jedno, akú podobu to okno má. Rozbije
- a vpustí dnu zimu.
- Každý jeden hriech ublíži
- človeku, ktorý ho spácha, ľuďom okolo.
- Moje hriechy takto naubližovali vám. Viete o tom mnohí.
- Som sa veľakrát ospravedlňoval. Do konca života sa vám budem
- ospravedlňovať,
- lebo viem, čo som spôsobil.
- Hriechy každého z nás niečo takéto spôsobujú.
- No a ako sa to dá riešiť? No musíme s bolesťou prísť.
- Pán vychovávateľ, viete, hodil som kameň do okna a, ty deti malé,
- hej?
- No a pán vychovávateľ povie: „Ja ti odpúšťam,
- ale musíme zavolať sklenára, aby nám
- nebolo zima. Zatiaľ tam dajme nejaký gelid a keď príde
- sklenár, to
- opraví. Ale už nikdy, prosím ťa, tým kameňom neháď do toho
- okna.“
- Čo hovorí moderný svet dvadsiateho prvého storočia, ale nielen moderný svet
- dvadsiateho prvého storočia, ktorí ste s nami putovali po
- cirkvách zo Zjavenia apoštola svätého
- Jána, tak tam sme to vnímali takisto.
- V tých listoch je to spomínané, a to nebolo dvadsiate prvé storočie, to
- bolo prvé, druhé storočie, vlastne prvé ešte v tom čase, keď
- to Ján písal.
- No,
- povedzme si, že hádzanie kameňa do okna,
- veď to nie je nič zlé.
- Dvadsiate prvé storočie. Odhlasujme si v parlamente, že toto,
- toto, toto nie je zlé, lebo veď to, na to má niekto právo.
- To tak má byť.
- Čo sa stane, ak parlament odhlasuje, že
- hádzanie do okna nie je zlé, že je to v poriadku?
- Keď hodím tým kameňom do okna, zostane celé? No rozbije sa.
- To je úplne jedno, čo si o tom myslí parlament.
- To je úplne jedno, čo si o tom myslia ľudia.
- Jednoducho je tu Boh, ktorý nás pozná, ktorý nás stvoril a on
- vie, čo okno rozbíja a on vie, čo nie.
- Preto kvas Božieho kráľovstva je ten, ktorý hovorí:
- „Boh je tvoj otecko, ktorý ťa miluje.“
- Nenechaj si toto kľúčové
- zobrať. Tomu ver. A keď ti Boh niečo hovorí,
- toho sa drž. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Navekia.
- [hudba]
