- 7. júla 2026
- Meniny: Oliver
- Utorok 14. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PREŽEHNANIE - V MENE OTCA I SYNA I DUCHA SVÄTÉHO
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, piatok po 4. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z knihy Múdrosti.
Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom
zmýšľaní:
- Čítanie z knihy Múdrosti.
- Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní:
- „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu.“
- Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám
- prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju
- výchovu. Chvastá sa, že pozná Boha a
- Božím synom sa nazýva.
- Obžalúva naše zmýšľanie, už aj pohľad na neho
- je nám na ťarchu.
- Lebo jeho život je nepodobný ostatným a odlišné sú jeho
- chodníky.
- Pokladá nás za spotvorených a bočí od našich ciest
- ako od nečistoty, blahoslaví údel spravodlivých
- a chváli sa, že Boh mu je Otcom.
- Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé a skúsme,
- ako sa to
- s ním skončí.
- Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme a vyslobodí
- ho z rúk odporcov.
- Skúšajme ho potupova súžením, aby sme poznali jeho
- miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť.
- Odsúďme ho na smrť potupnú, veď mu príde pomoc, ako
- hovorí.
- Takto uvažujú a mýlia sa, lebo vlastná zloba ich
- zaslepila.
- Nepoznajú Božie tajomstvá ani odmenu za svätosť
- nečakajú, ani vo slávenie čistých duší neveria.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pane, buď pri tých, čo majú srdce skrúšené.
- Pane, buď pri tých, čo majú srdce skrúšené.
- Tvář Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo a
- vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. Spravodliví volali a
- Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých
- tiesní.
- Pane, buď pri tých, čo majú srdce skrúšené.
- Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené a zachraňuje
- zlomených na
- duchu. Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán
- ich, Pán ich vyslobodí zo všetkých.
- Pane, buď pri tých, čo majú srdce
- skrúšené. Všetky kosti im ochraňuje a
- nijedna sa im nezlomí. Pán vykúpi duše svojich
- služobníkov. Nebudú potrestaní tí, čo v neho
- dúfajú.
- Pane, buď pri tých, čo majú srdce
- skrúšené.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva
- ti a chvála Ježišu Kriste.
- Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom
- a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú
- úrodu.
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš chodil po Galilei. Nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho
- chceli zabiť.
- Boli však blízko židovské sviatky stánkov.
- Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on,
- no nie verejne, lež akoby potajomky.
- Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú
- zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia.
- Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je
- Mesiáš?
- Lenže o tomto vieme, odkiaľ je. Ale keď príde Mesiáš, nik
- nebude vedieť, odkiaľ je."
- A Ježiš učil v chráme a zvolal:
- „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete.
- A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma
- poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám,
- lebo som od neho a on ma poslal."
- Preto ho chceli chytiť,
- ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho
- hodina.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Mohli sme si evanjeliu, ktoré sme práve prečítali, všimnúť,
- že Ježiš až dvakrát hovorí o tom, že je
- niekto, kto ho poslal.
- My vieme,
- že Ježiš vlastne hovorí o živote
- Svätej Trojice, lebo my veríme a vyznávame
- Trojjediného Boha,
- Boha v troch osobách Otca, Syna a
- Ducha Svätého.
- Napokon aj každé slávenie svätej omše
- začína trojičnou formulou: „V mene Otca i
- Syna i Ducha Svätého."
- A keď to kňaz povie ako prvé slová svätej omše, tak
- sa pritom prežehná znakom kríža.
- My vlastne aj tento piatok pokračujeme vo výklade
- svätej omše.
- Minulý piatok alebo v piatok, keď sme o týchto veciach hovorili pred
- niekoľkými týždňami, sme hovorili o incenzovaní
- oltára, po ktorom sa kňaz
- postaví k takzvanému sedesu, teda miestu, odkiaľ
- predsedá svätej omši
- a povie: „V mene Otca i Syna i Ducha
- Svätého," a pritom-
- Sa prežehná znakom kríža. Čo to znamená?
- Čo to, drahí bratia a sestry, vyjadruje?
- Ak by sme išli o niekoľko
- chvíľ dozadu,
- tak každý jeden z nás, ktorí vstupujeme do kostola,
- si
- za okolností, keď nie sú mimoriadne opatrenia, pomočíme
- prsty, vložíme prsty do svätenej vody, prežehnáme sa v mene
- Otca i Syna i Ducha Svätého.
- Tento zvyk pochádza ešte z čias, keď pri vchode do
- kostola bola krstiteľnica, kde sa krstili
- ľudia, kde sa krstili deti, ale aj dospelí.
- Bolo to symbolické v tom, že krst sa chápal ako
- brána k ostatným sviatostiam. Zo siedmich
- sviatostí je krst vždy tou prvou sviatosťou, pretože
- táto sviatosť, ten, kto je pokrstený, má potom
- otvorené dvere k ostatným sviatostiam.
- A preto bola krstiteľnica pri bráne do kostola.
- Keď sa potom vo vývoji liturgie
- aj chrámového priestoru krstiteľnice preložili
- bližšie k oltáru, tak zostal stále
- zvyk už nie v krstiteľnici, ale v
- sväteničke takzvanej je svätená voda, ktorou sa
- prežehnáme. A tým sa pripravujeme ako keby aj na
- hlbšie prežitie toho úvodného prvého prežehnania
- Trojičnou formulou.
- To, že my svätú omšu začíname a aj končíme
- prežehnaním na začiatku a požehnaním na konci,
- ale vždy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,
- predovšetkým vyjadruje to, že sme
- pokrstení. Že sme pokrstení v mene Otca i
- Syna i Ducha Svätého
- a v ich mene ideme sláviť túto svätú
- omšu. Prichádzame ako tí, ktorí sme takto boli
- pokrstení. Mohli by sme snáď povedať, že prvé
- slová, ktoré nad nami v našej blízkosti odzneli
- alebo ktoré
- sme počuli v chráme, bolo práve toto, keď sme boli
- pokrstení. Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha
- Svätého.
- Znamená to,
- že z vôle Otca, z moci Ducha veríme v
- Syna Ježiša Krista. Čítame to aj vo Svätom
- písme. Nikto nemôže povedať, že Ježiš Kristus
- je Pán iba v Duchu Svätom
- a Duch Svätý je
- nevyslovná dokonalá láska medzi Otcom
- a Synom.
- Možno poznáte ten príklad zo železničnej stanice, kde jeden
- človek, kde jeden človek očakáva
- blízku osobu na peróne a keď tá osoba
- vystúpi a oni sa objímu, lebo sa tešia jeden druhému,
- tak okoloidúci ľudia pozerajúc na toto
- láskyplné zvítanie zažijú čosi z tejto
- atmosféry a možno aj zatúžia potom mať takéto láskyplné
- vzťahy.
- Keď Ježiš zomrel na kríži, vstal z mŕtvych a vystúpil na
- nebesia
- a povedzme to tak takými ľudskými kategóriami.
- Otec a syn sa objali.
- Otec, ktorý, ako sme to počuli, syna poslal a syna, syn,
- ktorý splnil svoju misiu a zachránil
- ľudstvo, ktoré sa, ktoré sa rútilo do hriechu a do
- zatratenia,
- sa objali a vyžiarila z nich láska.
- A to je Duch Svätý a Duch Svätý je ten, ktorý v nás pôsobí a
- neustále nás chce pozvať do tejto lásky.
- Aj toto znamená krst.
- Keďže v mene Otca i Syna i Ducha Svätého hovoríme na
- začiatku svätej omše
- a ako gesto je tam prežehnanie znakom kríža na čelo, na hruď
- a na plecia, na ramená,
- tak je to vyjadrením toho, že všetko, čo sa
- bude odohrávať, sa odohráva v logike kríža,
- pretože na kríži sa za nás Ježiš modlil
- a svätá omša je sprítomnením kalvárskej
- obety kríža aj Ježišovho víťazstva
- zmŕtvychvstania.
- Čiže aj liturgia slova, aj liturgia
- Eucharistie, eucharistická obeta majú v sebe
- neustále zakódovaný kríž.
- V bohoslužbe slova
- je
- ten, kto pôsobí v autoroch toho slova
- Duch Svätý. Všetko, čo je napísané vo Svätom písme,
- je inšpirované Duchom Svätým
- a my, ktorí to slovo počúvame,
- sme tiež inšpirovaní Duchom Svätým, aby sme mu
- rozumeli. Z vôle Otca, z moci Ducha
- sme stále orientovaní na Syna, na Ježiša
- Krista.
- Ako máme počúvať Božie slovo ako tí, ktorí
- sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha
- Svätého? No s vierou, s vierou, že vtedy, keď počujeme
- toto slovo a je to Božie slovo a je to aktuálne
- slovo, pretože Božie slovo
- má tú výnimočnú vlastnosť, že v ktorejkoľvek dobe je
- prednášané, čítané, počúvané, rozjímané, má
- priamy dosah na našu prítomnosť, na našu
- prítomnú chvíľu, na náš aktuálny život.
- Aj tie chvíle a tie situácie, ktoré práve
- teraz prežívame.
- Čiže
- keď počúvame Božie slovo s vierou, teraz je to Duch Svätý,
- ktorý pôsobí vo mne. Je to Duch Svätý, ktorý
- pôsobil a pôsobí v tom slove, v sile toho
- slova a ja ako takýto sa otváram v mene Otca i
- Syna i Ducha Svätého všetkému tomu, čo odznie v
- bohoslužbe slova.
- Celkom osobitný trojičný rozmer má
- Eucharistia a eucharistické premenenie.
- Čo sa deje vtedy, keď kňaz v osobe Ježiša Krista
- hovorí: „Toto je moje telo, toto je moja
- krv.“ A v tom momente sa chlieb a víno
- premieňajú, prepodstatňujú a stávajú sa
- Ježišovou prítomnosťou.
- Nuž, v tom momente, v tej chvíli
- sa
- z vôle Otca, z moci Ducha
- chlieb a víno premieňajú na Syna, na
- Ježiša Krista. Ježiš Kristus je prítomný
- a aj chlieb, aj víno sa pozdvihujú k Bohu,
- lebo je to Ježiš, ktorý prichádza.
- Ježiš, ktorý berie na seba
- naše problémy, naše ťažkosti, naše bolesti
- a dvíhame to k nebu. Dvíhame to k Otcovi.
- Môžeme si všimnúť, že modlitby sú
- orientované k Otcovi
- a hovoríme vždy skrze nášho Pána Ježiša
- Krista.
- Budeme počuť aj to skrze Krista s Kristom a v Kristovi
- máš ty, Bože, Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým
- všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.
- V inej forme, ale stále s tými istým obsahom je to
- o Svätej Trojici, v mene ktorej sme
- pokrstení.
- A v mome-momente svätého prijímania, keď povieme amen,
- tak to amen vieme povedať, pretože v nás pôsobí Duch Svätý,
- ktorého dostávame od Otca a Syna.
- Je to ich dar. Je to ich objatie, ktoré vyžaruje túto
- lásku,
- ktorá nás pozýva vstúpiť do ich lásky.
- Už sme povedali, že na konci svätej omše opäť oznie: „Nech
- vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn
- i Duch Svätý.“ Na začiatku svätej omše sme sa
- prežehnali znakom kríža. Na konci svätej omše
- opäť
- žehnanie znakom kríža s tými istými
- slovami vo forme požehnania.
- Je to preto, aby sme po bohoslužbe
- slova a bohoslužbe obety ako pokrstení
- ľudia vedení živým, prítomným Bohom,
- ktorý nás pozýva do svojej lásky, potom túto
- lásku odovzdávali v bohoslužbe každodenného
- života, v bohoslužbe každodennej obety voči tým,
- ktorých stretávame. Takže keď sa prežehnávame,
- keď
- dostávame požehnanie,
- oboje nás orientuje k tomu, aby sme Ježiša
- stretávali inšpirovaní Duchom Svätým a
- tvorení Bohom Otcom, aby sme Ježiša
- stretávali v ľuďoch, ktorí sú núdzni, ktorí to potrebujú,
- ktorí-ktorí sú osamelí, opustení a my
- sme k nim poslaní, aby sme v okruhu, v akom je to možné,
- prinášali nádej v mene Otca i Syna i
- Ducha Svätého.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky. Amen.
- [hudba]
Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
BEZ LEPKU, BEZ MLIEKA A BEZ CUKRU
20.06.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026
LEVOČSKÁ PÚŤ
LEVOČSKÁ PÚŤ 2026 - ODPUSTOVÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje kard. Pierbatista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema
05.07.2026
VERTIKÁLY
KOMUNITA KRÁĽOVNEJ POKOJA
23.06.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
