Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
SLÁVA BOHU NA VÝSOSTIACH
Z prameňa, káže Mons. Jozef Haľko.Z prameňa, sv. Juraja, mučeníka, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
Nielen z chleba žije človek,
ale z každého slova, ktoré
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré
- vychádza z Božích úst. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
- mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré
- robil na chorých.
- Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
- Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
- Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo
- ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba,
- aby sa títo najedli?"
- Ale to povedal len preto, že ho skúšal, lebo sám vedel, čo urobí.
- Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude
- stačiť, aby ak sa má každému ujísť čo i len
- kúsok."
- Jeden z jeho učeníkov Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
- „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
- ryby.
- Ale čo je to pre toľkých?"
- Ježiš povedal: „Usaďte ľudí." Na tom mieste
- bolo mnoho trávy a mužov si tam posadalo okolo
- päťtisíc.
- Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával
- sediacim, podobne aj z rýb, koľko chceli.
- Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom:
- „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
- nazmar." Pozbierali teda a odrobinami
- z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli,
- naplnili dvanásť košov.
- Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je
- naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet."
- Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť zmocniť sa ho a urobiť ho
- kráľom,
- znova sa utiahol na vrch celkom sám.
- Počuli sme Slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Slová sväté.
- Drahí bratia a sestry, počuli sme na konci
- práve prečítaného evanjelia,
- že Ježiša chceli urobiť kráľom, ale on
- to nechcel.
- V nadšení z toho, že ich niekto nasýtil, nakŕmil,
- chceli Ježiša intronizovať za kráľa,
- ale v takom zmysle slova,
- ktorý nezodpovedal jeho vôli, pretože
- on chcel byť kráľom duchovným,
- kráľom duší, kráľom duchovného sveta
- ľudí, kráľom, ktorý ich vedie k Otcovi.
- Slovo kráľ sa používa jedenkrát aj
- vo svätej omši. V slávnostných svätých omšiach v
- nedeľu, prikázaný sviatok, keď sa spieva po
- vyznaní hriechov Sláva Bohu na výsostiach, je tam
- aj slovné spojenie Kráľ nebeský.
- Ako sa to myslí, o tom budeme dnes hovoriť,
- pretože vlastne pokračujeme vo výklade svätej omše.
- A práve na dnešný deň pripadá tá časť svätej
- omše, keď spievame Glória alebo
- Sláva Bohu na výsostiach.
- Pozrime sa teraz bližšie na text, ktorý
- hovoríme na každej nedeľnej svätej omši a potom
- aj pri ostatných špeciálne vymedzených
- omšiach, aj mimo nedeľných slávení.
- Prvá časť, prvá veta tohto Glória,
- tohto zvolania na slávu Božiu je citát z
- Lukášovho evanjelia. Je to ten takzvaný anjelský spev, ktorý
- oznel v súvislosti s Ježišovým narodením v
- Betleheme. Sláva Bohu na výsostiach a na
- zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
- Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že tu
- vlastne priraďujeme niečo Bohu a niečo človeku.
- Teda Bohu sláva na výsostiach. Na
- výsostiach, to znamená na najvyššom mieste je
- Boh. Jeho sláva je bezkonkurenčná, je najvyššia.
- Jemu patrí tá najvyššia sláva. Preto je to sláva na
- výsostiach. A potom by sa nám len mohlo zdať,
- že hovoríme o
- ľuďoch ako keby paralelne s tým
- vyjadrením o Pánu Bohu. Na zemi pokoj ľuďom
- dobrej vôle. Lenže
- v skutočnosti, ak ideme do hĺbky tohto textu a
- kontextu, v ktorom vznikol, pretože je to hymnus, ktorý sa
- spieva od najstarších kresťanských čias,
- tak tá Božia sláva,
- sláva toho Boha, ktorý je najvyšší, ktorý je na výsostiach, sa
- v človeku môže naplno rozvinúť vtedy,
- keď je človek dobrej vôle. To
- znamená, ide o to, čo hovoríme aj v Otčenáš: „Buď vôľa
- tvoja." Dobrá vôľa je tá vôľa, ktorá sa stotožňuje s tou
- najlepšou vôľou, ktorá existuje, a to je Božia vôľa, lebo
- Boh nás miluje.
- My vlastne týmto vyjadrujeme, že aj my chceme byť ľuďmi
- dobrej vôle, a preto ten text
- pokračuje všetkými aspektami
- najhlbšej úcty. Prechádzame teda od biblického
- citátu k osobnému,
- ak chceme povedať kolektívnemu vyznaniu úcty
- ako vnútorného postoja najvyššej pocty a
- úcty voči Bohu. Čiže spievame to ako
- spoločenstvo, a preto je, sú tie
- ďalšie zvolania formulované
- v prvej osobe množného čísla. Chválime ťa,
- velebíme ťa, klaniame sa ti, oslavujeme
- ťa, vzdávame ti vďaky.
- Je tam to slovo ťa, ti. Teda je to
- osobné oslovenie spoločenstva, ktoré to
- hovorí v
- množnom čísle. Z tohto dôvodu je aj tento
- text určený na spoločné
- vyznanie Bohu ako najvyššej autority v našom živote
- a je ideálne, keď ho môžeme aj spolu
- spievať. Dokonca sú aj takí autori,
- ktorí hovoria, že vždy, ak je to možné, by
- sa tento text mal spievať, pretože je to spev,
- chválospev spoločenstva.
- Čo nám hovoria tie slová? Chválime, velebíme, klaniame,
- oslavujeme, vzdávame vďaky.
- Keď ideme do hĺbky slova chválime, tak je to hlasné a
- nadšené volanie o našej
- náklonnosti k Bohu.
- A keďže to robíme spoločne, tak je to niečo, čo odznieva
- od všetkých a nahlas.
- Velebíme ťa. Uznávame ťa za
- najvyššieho. Slovo velebíme ťa je od veľký
- a nachádzame v Svätom písme
- v evanjeliu aj takú paralelu. Učiteľkou toho Božieho
- velebenia je Panna Mária, ktorá spieva Magnificat.
- Velebí moja duša Pána, teda velebíme ťa a
- chceme ťa velebiť tak ako Panna Mária, a tak chceme v našom
- živote realizovať tvoju vôľu, lebo ťa velebíme.
- Robíme ťa veľkým, najvyšším na výsostiach,
- aby sa cez nás realizovala tvoja vôľa aj v
- každodennom
- živote. Si najvyššou hodnotou našich priorít.
- Klaniame sa ti.
- To je ten vnútorný postoj
- poklony, vzývania, adorácie Boha.
- Je plná bázne a príkladom
- sú nám všetci tí, ktorí v evanjeliu padajú Ježišovi k
- nohám. Klaniame sa ti, to znamená
- to, že si najvyšší. To, že si na výsostiach, to, že si veľký,
- my vyjadrujeme tým, že sa robíme malými pred tebou,
- odkázanými na teba tým, že sa pred tebou klaniame,
- ponižujeme. Oslavujeme ťa. Tam
- je akcent túžby, aby sa jeho sláva
- šírila.
- Keď ideme opäť etymologicky do slova sláviť, oslavovať,
- nie je to len nejaký nadšený pocit
- vnútorný, ktorý je ako keby oslavný, ale je
- tam ten podtón toho, že ťa slávime, aby
- si sa stal slávnym
- medzi čo najviac ľuďmi, aby ťa čo najviac ľudí slávilo a
- poznalo. Koniec koncov túto úlohu dostali apoštoli
- ohlasovať jeho meno, aby bol slávny, ale v tom najplnšom a
- najduchovnejšom zmysle slova.
- No a ako celkom piate zvolanie je
- vzdávame ti vďaky.
- To znamená máme ťa v mysli, v pamäti.
- V postoji ľudí, ktorí niečo nemali a ktorí niečo
- dostali. Teda postoj vďačnosti.
- Je veľmi dôležité to vyjadriť, pretože ak v modlitbe
- prosíme,
- tak je dôležité, aby sme v modlitbe aj ďakovali.
- A svätá omša, Eucharistia je vďakyvzdanie.
- Je veľmi dôležité v postoji voči Bohu, v našich modlitbách, ale v celkovom našom
- nastavení pred Bohom, aby sme si uvedomovali
- a ďakovali za všetky dobrodenia, ktoré od neho dostávame.
- Táto prvá časť Glória zvolania alebo hymnu
- Sláva Bohu na výsostiach sa uzatvára, ako keby tá prvá
- časť slovami, lebo veľká je sláva tvoja.
- Začali sme Sláva Bohu na výsostiach,
- sla- pokoj ľuďom dobrej vôle na
- zemi. Potom my sa stotožňujeme s touto dobrou
- vôľou a
- vyjadrujeme ju týmito oslavnými slovami veľkolepými a
- uzatvárame, lebo veľká je sláva tvoja.
- Ako keby jedna myšlienka na úvod a tá istá
- myšlienka, ale už po rozvinutí našich vnútorných
- motivácií opäť akcentujeme, lebo veľká je sláva
- tvoja.
- A opäť druhá časť alebo ďalšia časť Glória nadväzuje
- a v podstate sú tam
- vyjadrenia dôvodu, prečo Boha slávime, velebíme,
- prečo sa mu klaniame, prečo mu ďakujeme.
- Mohli by sme povedať, že sú to také, ale v tom najlepšom zmysle slova
- komplimenty voči Bohu, kde ho
- absolutizujeme a vyznávame, že on je naozaj ten
- zvrchovaný.
- Absolutizačné komplimenty Svätej Trojici, kde je reč o
- Otcovi, Synovi aj Duchu Svätom.
- Pane Bože, Kráľ nebeský, Boh, Otec
- všemohúci, Pane všemohúci a Kráľ.
- Ak som na začiatku povedal, že Použijeme tu slovo
- kráľ, tak v tomto slove kráľ je práve
- vyjadrené to, že je to kráľ, ktorý je Pán, kráľ, ktorý je
- Boh, kráľ, ktorý je všemohúci.
- Nasleduje potom oslovenie syna, Pane Ježišu
- Kriste.
- A potom vzťah Otcovi. Si jednorodený Syn,
- si Syn Otca, si s ním jednopodstatný Pán
- a Boh jednej podstaty s Otcom. Aj ty, Ježišu Kriste, si
- Pán a Boh.
- A vo vzťahu k človekovi si Baránok Boží.
- Tie slová Baránok Boží už potom premostňujú
- tituly Ježiša Krista od tých, ktoré sa vzťahujú smerom k Otcovi, jeho
- jednoty a lásky, dokonalej jednoty s Otcom,
- premostňuje k človeku, ktorý je hriešny a ktorého Ježiš
- zachránil a vykúpil. Nastáva teda zmena.
- Od tých, ktorí chvália,
- sa stávame tými, ktorí
- prosia ako kajúcnici. Čiže tento
- spev Glória aj rezonuje s úkonom kajúcnosti, ktorý
- sme robili tesne pred týmto spevom.
- A tu Ježišovi vyznávame: Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa
- nad nami. Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad nami.
- Ty snímaš hriechy sveta, prijmi našu úpenlivú prosbu.
- Prvé a tretie je zmiluj sa nad nami a druhé je prijmi
- našu úpenlivú prosbu. Je zaujímavé: Ty sedíš po
- pravici Otca, zmiluj sa nad nami. Tu cítime,
- že hovoríme o Ježišovi ako prostredníkovi,
- Ježišovi, ktorý prišiel k Otcovi ako ten,
- ktorý nás zachránil. Keď vstúpil na nebesia, tak odchádzal
- ako víťaz nad smrťou, nad našou duchovnou smrťou, aby nás
- viedol k Otcovi. Ten, ktorý sedí po pravici Otca, je ten,
- ktorý sa
- stal človekom. Bol medzi nami, žil medzi nami, stal sa jedným z nás,
- ale ne-nemal hriech. Kto ma obviní z hriechu?
- Pýta sa Ježiš.
- A potom je tam to slovo veď,
- ktoré uvádza dôvody, kvôli ktorému sa
- klaniame Ježišovi, adorujeme Ježiša,
- ktorý je naším záchrancom, ktorý sníma naše hriechy.
- A potom je tam tá formula výlučnosti.
- Len ty, veď len ty, trikrát. Len ty si
- svätý, len ty si Pán, len ty si najvyšší,
- Ježišu Kriste.
- Začali sme slovami Pane Ježišu Kriste, končíme
- slovami, končíme slovami Ježišu Kriste.
- Je to kristologické vyznanie najhlbšej úcty,
- pokory, poklony a lásky k Ježišovi Kristovi,
- ktorý sníma hriechy sveta, sníma aj naše hriechy a
- sedí po pravici Otca, aby nás k Otcovi doviedol.
- Je ako keby v tej cieľovej rovinke, do ktorej aj my všetci
- sme povolaní prísť.
- A celkový záver
- sa nám môže zdať, že je taký, taký krátky, ale on je vo svojom obsahu
- naozaj ďalekosiahly, lebo celkom na záver po
- slovách Ježišu Kriste hovoríme s Duchom Svätým v
- sláve Boha Otca. Amen.
- Je to hymnus trojičný.
- Je tam Otec, Syn, Duch Svätý. Je tam Svätá Trojica
- dokonale zomknutá láskou, a preto je dôležité povedať,
- že s Duchom Svätým v sláve Boha Otca. Amen.
- Prečo s Duchom Svätým? Prečo Duch Svätý je ako,
- ako vrchol
- tohto hymnu? Pretože, a to čítame vo Svätom písme,
- nikto nemôže povedať, že Ježiš Kristus je Pán iba v Duchu
- Svätom. Teda s Duchom Svätým v sláve Boha Otca
- znamená, že ten Duch Svätý je súčasťou Svätej
- Trojice, je dokonalou láskou medzi Otcom a Synom a
- ten istý
- Duch Svätý v nás pokrstených, birmovaných,
- modliacich sa, Eucharistiu prijímajúcich, rozhrešenie prijímajúcich
- ľudí, ten istý Duch Svätý pôsobí.
- A ten istý Duch Svätý pôsobí, aby sme bohoslužbu slova, ktorá
- nasleduje, prijali s otvoreným srdcom ako živé
- slovo. Ale o tom už nabudúce. Nech je pochválený Pán Ježiš
- Kristus.
- Naveky. Amen.
- [hudba]
