SPOCHYBNENIE MÁ ZMYSEL, AK POSÚVA DOPREDU

(piano intro)
(Vodné šumenie Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom. Bratia, Božie dary a povolania nie sú— sú neodvolateľné. Ako ste vy voľakedy uverili Bohu a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomostí. Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyzpytateľné jeho cesty? Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť? Lebo od neho skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane Som ubožiak plný bolesti. Tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne. Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi. Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane. Nech zvedia o tom ponížený a nech sa potešia. Hľadajte Boha a srdce vám oživne. Lebo Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane, lebo Boh zachráni Sióna, vybuduje mestá Júdove. Usadia sa tam a budú ich majetkom a zdedia ho potomci jeho služobnikov a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať. Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učenikmi a poznáte pravdu, hovorí Pán. Aleluja, aleluja. (šmyk Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal poprednému farizeovi, ktorý ho pozval ako hosťa: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých a budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých." Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Milí bratia a sestry! Myslím, že existujú ľudia, ktorých by sme mohli označiť slovom, že sú takí navŕtavači. Čokoľvek sa tvrdí alebo pokladá za pevné, dané, jasné, nemenné, oni majú veľkú túžbu navŕtať to, teda spochybniť, problematizovať. Možno toto vyjadrenie pochádza zo situácie loďky, ktorá je pekne na hladine, pláva a keď ju niekto navŕta, tak do loďky začne vnikať voda a postupne sa lodička potopí. Prednedávnom sme mali stretnutie s našimi birmovancami a oni tiež kládli otázky, pýtali sa veľmi živo, spochybňovali. A tak som im povedal: „Viete, môžete navŕtavať. Môžte. Dokonca, niekedy je to aj užitočné, ak to človeka posunie dopredu, ak poctivo hľadá, ak navŕta, ale potom sa aj pýta, tak teda ako to je? Môže to viesť k poriehľbeniu, k tomu, že človek už nehovorí len to, čo mi povedali a čo ma naučili, ale o čom som sa aj ja presvedčil. Môžete navŕtavať, ale nemôžete navŕtať všetko. Lebo keď navŕtate všetko, tak potom sa v tom chaose stratíte. Môžeme navŕtavať, môžeme spochybňovať, či som muž, či jestvuje Boh, či jestvuje duša, či je večný život, či je naše poznanie vôbec pravdivé, či nežijeme v nejakom matrixe Môžeme navŕtavať, ale nie všetko, lebo potom z tých črepov a trosiek sa nebude dať poskladať zmysluplný život. Alebo povedané tým obrazom lodičky, ak tam urobíme príliš veľa dier, tak potom sa to rýchlo potopí a my jednoducho sa nezachránime. Nebudeme mať o čo oprieť náš život. Bratia, sestry, skúsme touto metódou navŕtania pozrieť sa na dnešné evanjelium. Jednoducho povedané, v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš hovorí o nezištnosti, lebo odporúča, keď bol pozvaný k farizeovi ako hosť, odporúča mu, že-Keď ty dávaš obed alebo večeru, nezavolaj tých, ktorí ti to potom budú môcť odplatiť, teda tvoju rodinu, priateľov alebo bohatých susedov. Pán Ježiš mu dáva odporúčanie zavolaj na hostinu chudobných, mrzákov, chromých, slepých, teda biednych ľudí, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. Jednoducho povedané, toto je nezištnosť. Neočakávam odplatu. Nie je to ten vý-- nie je to ten obchod, tá výmena, že ja tebe a potom ty mne. Vrátime si to. To je zištné, to je za odplatu. Ježiš hovorí o nezištnosti. No a teraz poďme tú nezištnosť tak trošku navrtať, že či jestvuje vôbec nezištnosť, že keď dáme nejaký dar, urobíme nejaké dobro, pozveme niekoho nezištne, že či to je naozaj nezištne. Tak by sme to mohli navrtať a povedať, no ale ty niečo z toho máš. Máš z toho dobrý pocit, nie? Síce nedostaneš odplatu, že to isté naspäť, ale máš z toho dobrý pocit. Taký ten hrejivý, krásny. Ja som urobil niečo dobré, takže vlastne niečo za to máš. Možno aj keby naše dobro bolo nejako vymámané alebo nanútené alebo oklamané, tak môžeme si povedať, že, ale predsa som ten morálny víťaz. Ten, ktorý akoby sa osvedčil. Tak teda niečo z toho máme, z tej našej nezištnosti. Dobre, to je navŕtaná nezištnosť z toho ľudského hľadiska. Ale môžeme ešte z duchovného. Keď Pán Ježiš hovorí, že nedostaneš odplatu za to, čo si preukázal dobré, ale odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých. Čiže vlastne je to za odplatu, len je odložená. Človek vykoná dobro a tú odplatu akoby dostane neskôr, potom pri vzkriesení spravodlivých. Že není to odplata od človeka, ja mne a ja tebe a ty mne, ale vlastne odplata od Boha. Ten nám to odmení a my tomu veríme. A tak vlastne aká nezištnosť? Vidíte, dá sa aj nezištnosť. Taká jednoduchá vec navrtať, ale teraz že čo s tým? Aké východisko? Bratia a sestry, myslím, že nás to môže poučiť, že možno nie je snahou nášho duchovného života absolútna dokonalosť, čistota a priezračnosť akoby zahnatené do maxima. Lebo niekedy, keď chceme vyletieť príliš vysoko a príliš prudko ako raketa, hrozí, že to neustojíme, vybuchneme a padneme na úplné dno. Toto je veľké lákadlo duchovného života, že byť hneď maximálne čistý, dokonalý, jedinečný Absolútna nezištnosť. A netýka sa to len nezištnosti. To sa môže týkať modlitby, pozornosti pri modlitbe, láske pri modlitbe. To sa môže týkať mravnej čistoty. Môže sa týkať mnohých oblastí duchovného života, kde chceme akoby ísť do maxima, pôstu a iných vecí. Ale pozor na to, je to jedno lákadlo byť rýchlo dokonalý, byť absolútny vo absolútnej čistote, tá túžba, je to v nás, ale skôr tá cesta je ísť postupnými krokmi, krok za krokom. Nemusíme sa snažiť o absolútnu nezištnosť, aby to bolo úplne priezračné a bez akéhokoľvek tieňa, ale prijať do nášho života nezištnosť, že je dobrá, že keď niekedy dáme a nedostaneme hneď za to, že tam je možno dobrý pocit a že veríme Bohu, že nám to odplatí. Dobre, to patrí k tomu. Ale pochopiť život ako dar, že nemusím len pozerať na peniaze a na to, či to dostanem naspäť odplatené. Vedieť zniesť aj tiene, že naše konanie niekedy je nedokonalé, ale postupne rastieme aj v nezištnosti, aj v mnohých iných duchovných veciach. Prijať náš život ako cestu postupného duchovného rastu, postupného očišťovania, ktoré nás v pokore krok za krokom približuje k Bohu Amen (klasická hudba)…