SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
16.09.2019
13:37 min.
Titulky od AI
Zobrazené 806x

STOTNÍKOVA VIERA S BOHOM NEOBCHODUJE

Z prameňa, káže dp. Andrej Kalamen

Z prameňa, svätých Kornélia, pápeža a Cypriána, biskupa, mučeníkov, káže dp. Andrej Kalamen.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1637 slov

Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla Timotejovi.
Milovaný,


  • Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla Timotejovi.
  • Milovaný,
  • predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a
  • orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí,
  • za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby
  • sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej
  • nábožnosti a mravnej čistote.
  • Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom,
  • ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali
  • pravdu.
  • Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a
  • ľuďmi. Človek Kristus Ježiš, ktorý
  • vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako
  • svedectvo v pravom čase.
  • A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola.
  • Hovorím pravdu, neklamem.
  • Za učiteľa pohanov vo viere a pravde.
  • Chcem teda, aby sa muži modlili na každom
  • mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a
  • hádok.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Chvalou Ti Pán.
  • Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju prosbu.
  • Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju
  • prosbu.
  • Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe a spínam
  • ruky k tvojmu svätému chrámu.
  • Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju
  • prosbu.
  • Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje
  • srdce a prišla mi pomoc. Zaplesalo moje
  • srdce a za to mu spevom ďakujem.
  • Nech je velebený Pán, že vyslyšal
  • moju prosbu.
  • Pán je sila svojho ľudu a účo-útočište spásy
  • pre svojho pomazaného. Spas svoj ľud a požehnaj
  • svojich dedičov a spravuj ich a dvíhaj
  • ich až naveky.
  • Nech je velebený Pán, že vyslyšal
  • moju prosbu.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
  • Syna. Každý, kto v neho verí, má večný
  • život.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • Aj s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva Tebe, Pane.
  • Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho
  • počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý
  • stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na
  • smrť chorý.
  • Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských
  • starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu
  • zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho
  • prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil,
  • lebo miluje náš národ. Aj synagógu nám postavil."
  • Ježiš teda išiel s nimi a keď už nebol ďaleko od domu,
  • stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane,
  • neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju
  • strechu.
  • Preto som ani ne, preto som sa ani nepokladal za hodného ísť
  • k
  • tebe.
  • Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie.
  • Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou
  • vojakov. Ak daktorému poviem choď, ide, inému poď
  • sem, tak príde. A svojmu sluhovi urob toto,
  • on to urobí."
  • Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu. Obrátil sa
  • a zástupčom, zástupom, čo ho sprevádzali, povedal:
  • „Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v
  • Izraeli."
  • A keď sa poslovia vrátili domov,
  • sluhu našli zdravého.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála Tebe, Kriste.
  • Mohli by sme povedať, že
  • autor Lukášovho evanjelia, ak považujeme ho aj za
  • autora Skutkov apoštolov, má akési zvláštne
  • zalúbenie v stotníkoch, pretože ich
  • predstavuje vždy v pozitívnom slova zmysle.
  • V určitej miere to môžeme povedať aj o celých evanjeliách, že naj, napriek
  • tomu, že sú to teda rímski vojaci, že sú to
  • okupanti, ak by sme to tak povedali, že evanjeliá ich
  • vždy predstavujú ako tých, ktorí
  • naozaj sú vykreslení v pozitívnom slova zmysle.
  • Je nám dnes predstavený stotník, ktorý sa nachádza aj so svojou posádkou
  • v Kafarnaume,
  • v prímorskom mestečku, mestečku, ktoré sa nachádza na
  • obchodnej ceste medzi západom a východom.
  • A tu v tomto mestečku teda sídli aj posádka
  • rímskeho vojska na čele s týmto stotníkom.
  • To, čo je
  • zaujímavé vnímať pri tom stotníkovi, že naozaj môžeme povedať, že to
  • bol,
  • prinajmenšej môžeme povedať, že bol dobrým človekom.
  • Pretože nielen vo vzťahu k Židom, tak ako ho predstavujú,
  • že má rád náš národ, postavil nám synagógu, ale
  • vôbec aj vo vzťahu k tomu sluhovi.
  • Ak berieme stotníka ako Rimana, ak zoberieme rímske právo a ak
  • budeme vnímať toho sluhu pravdepodobne ako otroka,
  • ktorý mu posluhoval, tak z pohľadu toho rímskeho práva otrok
  • bol
  • považovaný za vec.
  • Tak ako môžeme mať skriňu alebo čokoľvek, takú hodnotu
  • mal ten otrok. A teraz, keď vnímame to, čo sme dnes
  • počuli, že zrazu tento pán, tento stotník vníma na tom
  • svojom sluhovi, na tom svojom otrokovi, že mu je zle, že mu
  • je ťažko a hľadá cestu, ako by mu pomohol.
  • Za normálnych okolností ten pán by toho svojho otroka dal niekde
  • preč. Budem hľadať nového, ktorý mi pomôže, ktorý bude pre mňa
  • naozaj osožný, pretože mi bude slúžiť.
  • Sluha, ktorý je na smrť chorý, asi už toľko toho nevykoná, už
  • toľko neslúži. Napriek tomu tento stotník hľadá
  • pomoc. To znamená naozaj prinajmenej na začiatku
  • o ňom môžeme
  • povedať, že je to dobrý človek. Nielen vo vzťahu k
  • Židom, kde by sme mohli povedať, že tak sa snaží, aby v tom Kafarnaume bol
  • nejaký pokoj. Vidíme, že naozaj z toho jeho srdca
  • vychádza dobrota.
  • Potom ten druhý dôležitý moment, okrem toho, že je dobrým človekom,
  • vnímame aj ten jeho rešpekt nielen voči Židom, ale aj voči Ježišovi.
  • Samozrejme, niekto na prvé čítanie toho dnešného
  • evanjelia môže povedať, že a tak,
  • keď na to pozeráme to našim dnešným zmýšľaním, tak by sme
  • mohli povedať, ak stotník posiela za Ježišom Židov,
  • posiela židovských predstavených, aby teda
  • skôr vyprosil tú možnosť uzdravenia toho svojho sluhu,
  • pretože aj títo židovskí predstavení, tí starší s tým
  • prichádzajú za Ježišom. Vidíš, čo pre nás urobil?
  • Vidíš, postavil nám synagógu. V určitej miere v tom
  • našom dnešnom slovníku, ktorý sa veľmi, ktorý veľmi radi používame,
  • je to náš človek. Hej, to je to
  • nebezpečenstvo, o čom dnešná doba častokrát hovorí o tom
  • klientelizme. Hej, má to tak spraviť, mal by si to
  • spraviť. Je to náš človek.
  • Mohli by sme sa na to pozerať takto, ale keď čítame to evanjelium ďalej,
  • tak vnímame, že ten stotník týchto židovských starších
  • neposiela za
  • Ježišom kvôli tomu, že je to náš človek.
  • Ale stotník tým, že pozná tie príkazy
  • židovské a vie, že keby Ježiš Žid vstúpil do jeho domu,
  • prišiel k nemu s ním do kontaktu, tak v tom momente sa stáva tým
  • rituálnym nečistým,
  • tak chce tomu predísť. V takej dobrote srdca posiela za ním
  • tých židovských starších. Rešpektuje.
  • Toto je to krásne.
  • A tak pozýva alebo prosí cez nich Ježiša.
  • To, čo je dôležité a to, čo je krásne v tom dnešnom evanjeliu,
  • že my
  • stojíme nad tou otázkou,
  • prečo dnes Ježiš na konci hovorí takúto vieru v Izraeli som
  • nenašiel. Pretože aj tí starší vidíme, majú
  • tú vieru, že ten Ježiš toto môže spraviť.
  • Ak by tú vieru nemali, že to Ježiš môže spraviť, prečo by za ním
  • išli?
  • V čom je rozdiel viery stotníka a viery
  • židovských starších?
  • V jednom jedinom slovíčku. Židovskí starší prichádzajú
  • za Ježišom so slovami: „Zaslúži si to.
  • Je hoden.
  • Vidíš, čo všetko porobil."
  • A ten postoj stotníka takýto neni.
  • Postoj stotníka hovorí: „Nie som hoden, aby si
  • vošiel do môjho domu." Toto je ten rozdiel tej
  • viery židovských starších. On si to
  • zaslúži. On hovorí nie, nie som hoden.
  • Nebezpečenstvo niekedy v našej viere je to, že si myslíme, že
  • si veci zaslúžime.
  • Nebezpečenstvo je to, že keď konáme aj dobro, ak ho
  • konáme kvôli tomu, aby sme si zaslúžili.
  • V podstate, keď sa postavíme do vzťahu s Pánom Bohom,
  • že s ním
  • ideme obchodovať.
  • Dnes sme začínali tým, že máme spomienku na
  • svätých Kornélia a Cypriána, rímskeho biskupa,
  • pápeža a biskupa v Kartágu.
  • Povedali sme, že to, čo týchto dvoch spájalo na jednej strane
  • alebo také
  • veľké bolo milosrdenstvo.
  • Bolo to v období, kedy v tom treťom storočí sa tak striedali
  • tie
  • obdobia prenasledovaní a obdobia pokoja.
  • A po takomto jednom veľkom prenasledovaní, kedy vlastne
  • z úst cisára alebo vyšiel taký príkaz, že musia
  • všetci obetovať, musia mať o tom glejt, papier, že
  • obetovali. Mnohí kresťania zo strachu možno
  • neobetovali, ale aspoň si nejako vybavili, možno mnohí
  • kúpili ten papier o tom, že spravili sme to.
  • A keď skončilo toto prenasledovanie, tak sa mnohí
  • chceli vrátiť naspäť. A tu nastal tá otázka toho,
  • či ich prijmeme naspäť do cirkvi alebo ich neprijmeme.
  • Odmietli vieru v Ježiša, zapreli Ježiša, prijmeme ich.
  • A vtedy v tej cirkvi vlastne prichádzajú také dva silné prúdy.
  • Tí, ktorí vytrvali v tom prenasledovaní a
  • zrazu v tej chvíli
  • sa stali takými veľkými, lebo my sme vytrvali
  • a postavili sa veľmi tvrdo voči tým, ktorí v
  • určitej miere teda zapreli toho Ježi- toho Ježiša.
  • Hej, či už si zakúpili ten list alebo naozaj
  • obetovali tým pohanským bohom. A postavili sa v takej tvrdosti
  • srdca nie, neprijmeme ich. A práve títo dvaja
  • Cyprián a Kornélius boli tými, ktorí naozaj prichádzajú s tým
  • finesom, že naozaj, keď budú konať pokánie, tak sa môžu
  • vrátiť do cirkvi. Tam prichádza k takej dosť teda
  • veľkej schizme vtedy aj v cirkvi v tom treťom
  • storočí novaciánmi, že naozaj prijať či neprijať.
  • A toto je práve aj ten obraz dneska toho evanjelia,
  • že tí, ktorí vytrvali,
  • zrazu sa stali hodnými. Mysleli si, že my sme
  • hodní. Nebezpečenstvo toho, ak možno mnohokrát aj
  • konáme podľa evanjelia, konáme podľa prikázaní,
  • ak máme pocit, že však všetko konáme, modlím sa, toto robím,
  • hento robím. Pre nás veľké nebezpečenstvo, tak ako v tom treťom
  • storočí, aj dnes je nebezpečenstvo pýchy,
  • že si myslíme, že my si zaslúžime. My sme viac ako tí
  • druhí.
  • A vidíme, o čom dnes hovorí evanjelium.
  • Vidíme, o čom je dnes príklad týchto našich
  • svätcov.
  • Neni to o zaslúžení.
  • Nie som hoden.
  • Toto je to naše vyznanie. Toto je to naše pozvanie.
  • Preto aj my spolu so stotníkom dnes vyznávajme nie
  • som hoden. Buďme aj my tými, ktorí nielen vnímajú
  • milosrdného Boha, ale aj my sami sa snažíme byť
  • milosrdní. Tak, ako je to práve v Lukášovi a minulý
  • týždeň sme to počúvali. Buďte milosrdní, ako je váš
  • nebeský Otec milosrdný. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri