Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VÝNIMOČNOSŤ MODLITBY OTČE NÁŠ
Z prameňa, káže dp. Ján Kocúrko
Z prameňa, streda 27. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Ján Kocúrko.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jonáša.
Jonáš bol veľmi skormútený a hneval sa.
Modlil sa k Pánovi a vravel:
- Čítanie z knihy proroka Jonáša.
- Jonáš bol veľmi skormútený a hneval sa.
- Modlil sa k Pánovi a vravel:
- „Prosím, Pane, a nesplnilo sa, čo som povedal
- ešte vo svojej krajine?
- Preto som chcel vtedy ujsť do Taršišu.
- Ja som vedel, že ty si Boh láskavý a milosrdný,
- zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúvaš
- sa v nešťastí.
- A teraz, Pane, prosím, vezmi si môj život,
- lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
- Pán povedal:
- „A myslíš, že sa právom hneváš?"
- Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od mesta.
- Urobil si tam striešku,
- sedel v jej tieni a čakal, čo sa bude diať v
- meste.
- Pán Boh dal vyrásť brečtanu. Ten sa zdvihol nad
- Jonáša, robil mu tieň nad hlavu a zbavil
- ho útrap.
- A Jonáš sa brečtanu veľmi potešil.
- Keď na druhý deň vychádzala ranná zora,
- Boh poslal červa, ktorý poranil brečtan a ten
- vyschol.
- A keď vyšlo slnko, Boh rozkázal horúcemu východnému
- vetru a slnku
- a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až
- omdlieval.
- Žiadal si zomrieť a vravel: „Lepšie mi je
- zomrieť ako žiť."
- Vtedy povedal Boh Jonášovi:
- „Myslíš si, že sa právom hneváš na brečtan?"
- On odvetil: „Právom sa hnevám až na smrť."
- A Pán povedal:
- „Ty žiališ nad brečtanom, okolo ktorého si
- nepracoval, ani si mu nedal rast, ktorý za jednu
- noc vyrástol a za jednu noc zahynul.
- A mne nemá byť ľúto veľkého mesta Ninive, v ktorom je
- viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia
- rozlíšiť pravú ruku od ľavej a okrem toho
- množstvo dobytka?"
- Počuli sme Božie slovo.
- Chvaly buď Boh. [hrá varhany] Ty, Pane, si
- zhovievavý a veľmi
- milosrdný.
- Ty, Pane, si
- zhovievavý a
- veľmi milosrdný.
- Zmiluj sa, Pane, nado
- mnou,
- veď k tebe volám deň čo
- deň. Obveseľ, Pane,
- svojho sluhu,
- veď k tebe dvíham svoju
- dušu.
- Ty, Pane, si
- zhovievavý a
- veľmi milosrdný.
- Lebo ty, Pane, si dobrý
- a láskavý
- a veľmi milostivý voči všetkým, čo
- ťa vzývajú.
- Pane, počuj moju modlitbu.
- Všimni si hlas mojej úpenlivej
- prosby.
- Ty, Pane, si
- zhovievavý a
- veľmi milosrdný.
- Všetky národy, ktoré si
- stvoril, prídu k tebe
- a budú sa ti klaňať, Pane,
- a tvoje meno oslavovať.
- Lebo si veľký a robíš
- zázraky.
- Iba ty si Boh.
- Ty, Pane, si
- zhovievavý a
- veľmi
- milosrdný.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Dostali ste Ducha
- adoptívneho synovstva, v
- ktorom voláme Abba,
- Otče.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- Aj s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- A raz sa Ježiš, na ktorom si mieste modlil.
- Keď skončil,
- povedal mu jeden z jeho učeníkov:
- "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich
- učeníkov."
- Povedal im:
- "Keď sa modlíte, hovorte:
- Otče, posväť sa tvoje meno.
- Príď tvoje kráľovstvo.
- Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše
- hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu
- dlžníkovi.
- A neuveď nás do pokušenia."
- Počuli sme slovo
- Pánove.
- Chvála
- Ti, Kriste. Drahí bratia a sestry,
- pamätáte si na svoju prvú modlitbu?
- V ktorom roku života to bolo?
- Asi nie. Čo, či? Pamätá si niekto?
- A keby ste tak veľmi rýchle mali povedať, koľko
- modlitieb dnes poznáte, aké číslo by to bolo?
- Tiež ťažko povedať, nie?
- Dnes počúvame o modlitbe Otče náš.
- A dovolím si povedať, že ak by bolo aj neviem aké veľké číslo
- modlitieb, ktoré
- poznáme,
- tak modlitba Otče náš,
- tú berieme na svoje pery asi každý deň.
- Aj ako deti
- po modlitbe Anjeličku strážničku
- sa si hneď modlíme modlitbu Otče náš a Zdravas.
- A takto nás učia naši rodičia.
- Keď dnes počúvame učeníkov,
- je to také zvláštne, že oni chcú od Ježiša,
- aby ich naučil modlitbu.
- Môže povedať, že to boli už chlapi v rokoch.
- A oni chcú, aby ich Ježiš učil.
- A my vieme, že izraelský národ je národ, ktorý keď sa modlí,
- modlí sa celým telom
- a že niektoré časti Tóry už vedia naspamäť už
- malí chlapci.
- Dokonca, keď sa modlia Žalmy, tak to pripomína
- nejaký spev s tancom a so všetkým dokopy.
- O to zvláštnejšia nám môže prísť otázka učeníkov:
- "Nauč nás modliť sa."
- Keby sme si čítali Lukášovo evanjelium teraz celé,
- na čo nemáme čas, lebo vysielací čas je obmedzený,
- tak by sme prišli na to, že Ježiš pomedzi veľké veci,
- ktoré robí pre
- ľudí
- a ktu-- cez ktoré zjavuje svoju moc a slávu svojho
- Otca,
- pomedzi tie jednotlivé udalosti stále si nájde čas na modlitbu.
- A to, prečo učeníci chcú, aby ich naučil modliť sa,
- je práve to, že vidia, že ten Ježiš žije nejak
- inak.
- Že to, čo robí
- s radosťou a láskou pre všetkých,
- evidentne vyplýva z toho jeho života
- modlitby.
- Tá inakosť jeho života
- je pred ním, je pre nich výzvou,
- je pre nich pozvaním.
- Preto ho nasledujú, a preto majú aj otázku:
- "Nauč nás modliť sa."
- Prosbu: "Nauč nás modliť sa."
- A Ježiš im v tejto modlitbe, ktorú im dáva,
- odkrýva ten najhlbší vzťah, ktorý on robí.
- Ten vzťah, ku ktorému pozýva aj nás.
- A ukazuje im svojho Otca.
- Hovorí: "Vy môžte Boha nazvať svojím Otcom."
- Ako často
- používame alebo používali sme meno našich otcov?
- Buď keď sme chceli sa s niečím pochváliť.
- Oci, oci, dostal som jednotku.
- V mojom prípade to nebolo až tak časté, ale tiež som sa mal s čím pochváliť
- sem-tam.
- Alebo
- potom, keď sa niečo stalo
- a niečo sme nezvládli.
- Tiež bolo: "Oci, oci, potrebujem pomôcť."
- To možno bolo častejšie.
- Aj naša modlitba je častejšie, a to si dajme ruku na
- srdce, Oci, pomoc.
- A vyjadruje to ten vzťah, ktorý my zažívame aj v tej
- prirodzenej rovine.
- Vyjadruje to čosi osobné.
- A ako často tú modlitbu Otče náš, akoby len na
- rapkáčiku sme ju nejakým sposo-spôsobom odrapotali.
- A v tej chvíli my sa rozprávame s našim Otcom.
- Ktorému chceme, ku ktorému sa priznávame,
- ktorému hovoríme: "Identifikujem sa s tým svojou tou
- svojou úlohou, že som tvojim dieťaťom."
- To je taký náš občiansky preukaz.
- Ktorým sa my môžeme prezentovať pomedzi ľudí,
- že sme Božie deti.
- To vyplýva z tej modlitby Otče náš.
- A zároveň to vyjadruje
- veľmi hlbokú dôveru.
- Dôveru dieťaťa voči Otcovi.
- V učebnici tretieho ročníka náboženstva
- je pri rozoberaní Verím v Boha taký
- krásny príklad toho, ako v horiacom dome na
- poschodí ostalo dieťa a
- kričí dole na svojho otca: "Oci, pomôž mi, pomôž mi,
- oci!"
- A cez hustý dym toho otca nevidí.
- A ten otec hovorí tomu dieťaťu:
- "Skoč, ja ťa vidím. Chytím ťa do svojej náruče."
- A to dieťa namieta a hovorí: "Ale ja ťa nevidím."
- "Ale počuješ môj hlas.
- Dôveruj mi
- a zoskoč."
- Dieťa zoskočí a otec ho chytí do náručia.
- Tento príbeh, ktorý
- nám ponúka učebnica tretieho ročníka základnej školy,
- aj nás môže mnohému naučiť.
- Modlitba
- Otče náš je tým skokom do
- náručia nebeského Otca.
- Z našej strany je potrebná dôvera,
- z jeho strany je ponúknutá istota.
- Na to pamätajme pri každom odriekaní modlitby,
- ktorá je vzorom každej jednej modlitby. Amen.
