Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VYZNANIE VIERY
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, piatok 22. týždňa v Cezročnom období, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
(hra na hudbe)
Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- (hra na hudbe)
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Farizeji a zákonníci povedali Ježišovi: "Jánovi
- učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci
- farizejov a tvoji jedia a pijú."
- Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných
- hostí, aby sa postili, kým je ženich s nimi.
- No prídu dni, keď im ženicha vezmú.
- Potom v tých dňoch sa budú postiť."
- Rozpovedal im aj podobenstvo.
- Nik neotrhne na záplatu z nového odevu a neprišije
- ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na
- starý sa nehodí záplata z nového.
- A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové
- víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy
- sa zničia. Ale nové víno treba naliať do nových
- mechov.
- A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie:
- "Staré je lepšie."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- (hovorené ako kaplan) Milí bratia a sestry,
- aký bude aj ďalší priebeh svätej omše, to všetci vieme.
- Po tomto príhovore bude kratučká chvíľa ticha
- a po nej budeme čítať modlitby veriacich.
- A vieme aj to, že keby bola nedeľa alebo sviatok, tak
- to bude prebiehať trochu inak.
- Že medzi modlitbou veriacich a
- tichom a príhovorom pred tým je ešte
- jedna časť a to je vyznanie viery.
- To znamená v nedeľu a sviatok vo svätej
- omši vyznávame vieru.
- Má to svoju hlbokú logiku v tom zmysle, že je
- dôležité, aby sme raz do týždňa, najmenej v
- nedeľu, keď slávime Pánovo zmŕtvychvstanie a
- osobitne
- si ho pripomíname, sme po
- bohoslužbe slova, alebo aby som bol ešte presnejší, v
- rámci bohoslužby slova vyjadrili, čomu
- veríme.
- Że veríme vo Svätú Trojicu, v Boha
- Otca, Syna i Ducha Svätého.
- Vyznanie viery vyjadruje po
- príhovore a krátkom tichu celé spoločenstvo
- a predsa v tom spoločenstve každý hovorí vo
- svojom mene: "Verím."
- V celom spoločenstve
- jednotlivo vyznávame, čomu veríme.
- Každý kazateľ by si mal spitovať svedomie,
- nakoľko jeho kázeň prehĺbila niektorý
- z aspektov niektorých článkov vyznania
- viery, Pretože
- krédo v omši je vyjadrením
- zmyslu bohoslužby slova
- a to je upevnenie a prehĺbenie osobnej viery.
- Keď celé spoločenstvo vyznáva vieru a v
- spoločenstve každý jednotlivo hovorí slová:
- "Verím."
- Môže byť dve verzie vyznania viery, ľudovo povedané
- kratšia alebo dlhšia. Ale my
- sa vyjadrujeme odbornejšie, zasvätenejšie v tom
- zmysle, že je to apoštolské vyznanie viery,
- to je to
- takzvané kratšie, alebo
- nicejsko-carigradske vyznanie viery.
- Aký je medzi nimi rozdiel?
- Základný rozdiel je historický, to znamená apoštolské vyznanie viery
- sa preto volá apoštolské vyznanie viery,
- pretože pochádza priamo od apoštolov a
- vyzrelo vlastne z krstných
- formúl prvých kresťanov v
- jednotlivých kresťanských spoločenstvách potom, ako
- Ježiš vstal z mŕtvych a zoslal Ducha Svätého, vzniká
- Cirkev. Tie kresťanské spoločenstvá, keď krstili
- jednotlivé osoby, ktoré prijímali
- Ježiša Krista a stávali sa členmi cirkvi, tak pri
- krste, pri ponorení do vody, pri liati vody sa
- ten, ktorý krstil, pýtal, čomu verí ten, ktorý
- sa krstil. Pýta sa ho, či verí tomu, čomu
- verí Cirkev.
- Toto je apoštolské vyznanie viery, ktorého definitívna podoba
- vyzrela v polovici druhého storočia.
- V nasledujúcich desaťročiach a storočiach však došlo aj k
- istým polemikám, a to dvom základným
- polemikám. Je Ježiš Kristus skutočne Boží
- syn? Je Ježiš Kristus skutočne pravý Boh a
- pravý človek? A druhá polemika: Je Duch
- Svätý samostatná osoba Svätej Trojice?
- Je Duch Svätý skutočne rovný Bohu Otcovi a
- Bohu Synovi? A odkiaľ a od koho vychádza a
- pochádza?
- Na základe týchto polemík a koncilov, ktoré za
- nimi dali bodku a-
- Upevnili vieru v to, že Ježiš je skutočne pravý Boh a
- pravý človek a že Duch Svätý je skutočne
- tretia božská osoba Svätej Trojice, vzniká
- takzvané Nicejsko-Caryhradské vyznanie viery, pretože
- na koncile v Nicei v roku tristodvadsaťpäť a na koncile
- v Caryhrade v roku tristooosemdesiatjedna
- bolo
- ustanovené, potvrdené to, čo kresťania
- verili, že Ježiš je pravý Boh a pravý človek a
- Duch Svätý
- je božská osoba.
- A preto, kým v Apoštolskom vyznaní viery
- hovoríme: "Veríme v Ježiša Krista, Jeho jediného
- Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého.
- Narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta,
- bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.
- Zostúpil k zosnulým. Tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na
- nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho.
- Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych." V
- Nicejsko-caryhradskom
- vyznaní viery je akcentovaný ešte ten rozmer toho,
- prehĺbený a potvrdený, že Ježiš je pravý Boh a pravý
- človek. "Verím v jedného Pána Ježiša Krista,
- jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými
- vekmi. Boha z Boha, svetlo zo sveta,
- pravého Boha z Boha pravého, splodeného,
- nestvoreného, jednej podstaty s Otcom.
- Skrze neho bolo všetko stvorené."
- Toto je v zásade významná vsuvka, ktorá potvrdzuje,
- že Ježiš je pravý Boh a pravý človek.
- No a potom je tu rozvinutá aj myšlienka o Duchu Svätom.
- "Verím v Ducha Svätého, Pána a oživovateľa,
- ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva
- tá istá poklona a sláva ako Otcovi a
- Synovi. On hovoril skrze prorokov."
- Takže toto je ten základný rozdiel medzi týmito
- dvomi vyznaniami viery.
- Je veľmi dôležité, aby sme si pravidelne, minimálne raz za
- týždeň, zopakovali tomu
- to, čomu veríme. Aby sme si to
- občerstvili, aby sme si to oživili a aby sme to
- prežívali aj v kontexte svätej omše.
- To znamená každý ten článok alebo Apoštolského, alebo
- Nicejsko-caryhradského vyznania viery nejakým spôsobom sa
- dotýka aj ostatných častí svätej omše.
- Napríklad, keď sa modlíme, že veríme v Ducha
- Svätého, ktorý hovoril skrze prorokov,
- ktorý hovoril ústami prorokov,
- tak sa to týka bohoslužby slova, čítaní Starého
- aj Nového zákona. Že tieto texty sú
- inšpirované týmto Duchom Svätým,
- ktorého vyznávame.
- Alebo,
- keď hovoríme o Ježišovi Kristovi všetko to, čo som o ňom
- prečítal, tak je to ten Ježiš Kristus, ktorý nám
- hovorí z Evanjelia. Je to ten Ježiš Kristus, ktorého
- prijmeme v Eucharistii.
- Teda ešte raz to poviem.
- Vyznanie viery vo svätej omši je občerstvením a oživením
- celku viery, celistvej nauky cirkvi,
- zopakovaním.
- A na svätej omši je
- prehĺbením viery v to, čo sa priamo na tej svätej omši počúva
- a prijíma. Počúva sa Božie Slovo, prijíma sa Božie slovo,
- rozjíma sa Božie slovo a
- smeruje to všetko k vyvrcholeniu tohto slávenia, ktorým je
- Eucharistia. Už som na začiatku povedal, že
- vyznanie viery
- je tesne pred modlitbami veriacich,
- pred
- spoločnými modlitbami veriacich.
- A tam je zase ten aspekt. Verím v Boha, Otca
- všemohúceho alebo verím v jedného Boha, Otca
- Všemohúceho. Čiže keď sa modlíme, keď
- prosíme Boha o niečo, majme stále na pamäti a nám
- to pomôže aj sa sústrediť, že veď, veď my sa obraciame na
- toho, ktorý je всемohúci, ktorý je všemohúca láska,
- na ktorého všemohúcnosti, ak sme dostatočne
- pokorní, respektíve snažíme sa o vnútornú pokoru,
- tak máme
- účasť na tejto všemohúcnosti. Možno pre tých,
- ktorí sa pýtajú, niekedy sa
- neviem sústrediť, neviem sa sústrediť na modlitby veriacich.
- Tie odpovede pritom hovorím tak zo zvyku a tak
- automaticky a nesústredím sa na tie modlitby.
- Práve preto sa modlíme v tom vyznaní viery, že veríme v Boha, ktorý je
- všemohúci, v Ježiša, skrze ktorého bolo všetko stvorené z
- Ducha,
- ktorý v nás pôsobí. Aby sme aj tie modlitby
- veriacich vedeli prednášať
- s vierou vo Vsemohúceho láskavého
- Boha, ktorý je prítomný.
- To znamená, že sú tu ako keby také tri sústredné
- krúžnice.
- Prvé je samotné vyznanie viery ako text
- sám v sebe, ktorý vyznávame a ku ktorému sa
- priznávame, ktorý vnútorne prijímame.
- Potom je tu tá širšia krúžnica, ten okruh svätej omše,
- kde nám toto vyznanie viery pomáha túto svätú omšu
- sústredene a s vierou prežívať. A samozrejme,
- je tu aj ten aspekt do celého nášho života.
- Pretože po bohoslužbe slova, ktorú práve teraz aj
- prežívame, po bohoslužbe obety, ktorá nasleduje po
- bohoslužbe slova a vrcholí ňou,
- napokon nasleduje bohoslužba každodenného života.
- A keď hovoríme, že verím vo svätú Cirkev
- katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie
- hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný,
- nejakým
- spôsobom je to inšpirácia aj do toho každodenného života.
- Veď ja som členom tejto svätej katolíckej cirkvi
- a ja mám úlohu svedčiť o nej a pomáhať druhým, aby
- tiež Kristovu cirkev, Krista samotného, našli.
- Keď vyznávam, že,
- že verím v spoločenstvo svätých,
- tak vyznávam to, že život je pred sieňou neba
- a posväcujúc sa na tejto zemi v každodennom živote, smerujem
- aj ja do spoločenstva svätých a mal by som aj druhých
- inšpirovať, aby po tom túžili. Keďže ale v
- každodennom živote padáme a vstávame, je veľmi dôležité, že
- veríme v odpustenie hriechov, že veríme v
- reštart do nového dňa, že každý deň začíname
- odznova, že každou spoveďou, keď vyznávame hriechy, každou
- ľútostnou pred svätou omšou, respektíve na začiatku svätej omše,
- sa pripravujeme preto, aby sme znovu v nasadení lásky
- žili náš každodenný život. A veríme vo
- vzkriesenie tela, to znamená v čistotu tela, v
- telo, ktoré je súčasťou Božieho projektu.
- Keď hovoríme, že veríme vo vzkriesenie tela,
- v dnešnej atmosfére
- kultu tela, ktoré sa redukuje len na jeho materiálnu
- dimenziu,
- je veľmi dôležité si znovu a znovu občerstvovať, že
- veríme vo vzkriesenie tela, že telo je chrámom Ducha Svätého, ako to
- čítame v iných textoch. A napokon veríme
- v život večný. To sú posledné slová.
- To sú posledné slová jedného aj druhého vyznania viery,
- ktoré sú rovnaké, ale to druhé je rozvinutejšie.
- Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
- Verím vo vzkriesenie tela a v život večný,
- čiže verím, že smrťou tento život
- nekončí.
- Ale keď verím, že smrťou tento život nekončí, ba,
- že život po smrti je nejakým spôsobom
- rekapituláciou môjho pozemského života,
- že bude súd, že bude osobný súd a že mi,
- takpovediac, Boh premietne film môjho života,
- všetko to dobré aj zlé.
- Toto nás hneď stavia do inej polohy aj pri
- prežívaní svätej omše, do novej polohy, aj pri
- prežívaní svätej omše, aj pri prežívaní každodenného
- života. Skúsme teda v nedeľu a vo sviatok
- vyznávať vieru a vyznávať to
- apoštolské alebo nicejsko-carigradske,
- nicejsko-carigradske vyznanie viery
- nie ako nejaký automatický text, ktorý sme už miliónkrát
- povedali, pretože vždy ho vyjadrujeme v nejakej inej
- životnej situácii. Vždy ho vyjadrujeme po
- nejakej homílii, vždy ho vyjadrujeme, ee, v nejakom,
- ee, aj širšom spoločenskom kontexte.
- A tento stále rovnaký text je vždy
- nový v nových okolnostiach, lebo je novou
- inšpiráciou. Takže s vierou teraz vstúpme do
- slávenia a pomodlime sa modlitby veriacich.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (pozadie sa začina)
