VZŤAH LÁSKY K BOHU VYTVÁRA VZŤAH LÁSKY K ČLOVEKU

(piano)
(Vodné zvuky Čítanie z knihy Exodus. Mojžiš sa vrátil z vrchu. V ruke niesol dve tabule svedectva popísané z oboch strán. Boli Božím dielom. Aj písmo vrité do tabúľ bolo Božie. Keď Jozue počul krik jasajúceho ľudu, povedal Mojžišovi: "Z tábora počuť bojové výkriky." On odvetil: "To nie je krik víťazov ani krik porazených. Ja počujem hlas spevákov." Keď sa Mojžiš priblížil k táboru, videl teľa a tanec. Pochytil ho hnev, hodil tabule, čo mal v ruke a rozbil ich na úpätí vrchu. Potom chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozdrvil na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť. Potom povedal Áronovi: "Čo ti urobil tento ľud, že si naň uvalil taký hriech?" Áron mu odpovedal: "Nech sa nehnevá môj pán. Veď poznáš tento ľud, že je náchylný na zlé. Vraveli mi, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny. Ja som im povedal, kto má zlato? Oni si ho postrhali a dali mi ho Ja som ho pohádzal do ohňa a vyšlo z neho toto teľa." Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: "Veľmi ste sa prehrešili. Vystúpim k Pánovi, možno sa mi ho podarí uprosiť za váš zločin." Vrátil sa k Pánovi a povedal: "Prosím, veľmi sa prehrešil tento ľud. Urobili si Boha zo zlata, ale teraz im odpusť toto previnenie. Alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal." Pán mu odpovedal: "Zo svojej knihy vytriem toho, kto sa proti mne prehrešil. Ty len choď a veď tento ľud tam, kam som ti prikázal. Môj anjel pôjde pred tebou. Keď príde deň navštívenia, potrestám ich aj za tento hriech. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Oslavujte Pána, lebo je dobrý Oslavujte pána, lebo je dobrý Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej. I zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera Oslavujte Pána, lebo je dobrý Zabudli na Boha, svojho Záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte, zázraky v Chámovej krajine, v Červenom mori skutky úžasné Oslavujte Pána, lebo je dobrý Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stál v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev, aby ich nezničil Oslavujte Pána, lebo je dobrý. Alleluja, alleluja, alleluja. Otec nás vo svojej vôli zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia Alleluja Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša Sláva tebe, Pane Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo. Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svoje roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch. Ďalšie podobenstvo im povedal: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nič nehovoril, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok. Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Najmilší. Spomínam si na jedno pekné stretnutie s jedným z mnohých duchovných synov svätca dnešného dňa sv. Ignáca z Loyoly, jezuitu, azda najznámejšieho u nás na Slovensku, Jána Chrysostoma, kardinála Kordza. Niečo sme sa rozprávali o tom, aký význam majú v našom živote svätci. On hovorí: "Vidíte, otec Daniel, nie je dobré, keď len čítame životopis svätých, ale je veľmi vhodné, aby sme si uvedomili, že Boh nám týchto ľudí postavil do života preto, aby sme podľa ich príkladu niečo si privlastnili z ich života." A čo si privlastniť zo života svätca dnešného dňa? Život vojaka. Toho, ktorý celkom iste vedel, ako to bolo zvykom vo vtedajších časoch poriadne nadávať. Horkokrvný Bask, Španiel, keď to môžeme tak rozšírenejšie povedať, prichádza zlom v jeho živote, keď je ranený a on je v depresiach a v úzkostiachA zostáva taký akýsi na lôžku pripútaný a tak ako si z nutnosti začne čítať alebo z nudy začne čítať Sväté písmo. Možno toto by sme si mohli vziať do nášho života, že v akomkoľvek životnom rozpoložení otvoriť si Sväté písmo a čerpať z tejto studnice zdroja múdrosti, milosti a spásy. To je možno tá prvá myšlienka, hovorí kardinál. Ale ideme ďalej a zisťujeme, pod vplyvom poznania Boha a Jeho lásky a milosrdenstva, aký je ten dnešný svet taký divný. Miesto toho, aby veleboval Boha, tak tohto Boha neustále uráža. My sme v prvom čítaní dnes, bratia a sestry, počuli, že Mojžiš nesie vzácny poklad od Boha. Dekalog, Desatoro a medzi tym je napísané aj prikázanie: Nevezmeš meno Božie nadarmo. A my čo robíme s Božím menom? Čo robíme s menom Boha, s menom Ježiša Krista? A pritom hovoríme, že patríme do Cirkvi, sme pokrstení a my častejšie zneužívame toto meno Boha než tí, ktorí stoja mimo cirkvi. A preto je veľmi dôležité začať azda tu, brať si ten vzor, živý vzor zo života sväteca dnešného dňa sv. Ignáca. Jeho meno je, dalo by sa tak preložiť ako plameň, ako niečo, čo horí a čo spaľuje. A tak aby sme mali aj my byť ako kresťania, tými, ktorí spaľujú zlo a rozohňujú dobro. Zapaľujú oheň lásky, oheň vďačnosti voči Bohu. Poviete si, ale ja som jeden, čo to zmení? Počuli sme dobre dnešné slová evanjelia? My sme to malé horčičné semienko. A keď sa pospájame, zrazu je z nás obrovský strom. A my môžeme veľa zmeniť. Len treba naozaj urobiť tú vnútornú premenu. A to je to, čo aj kardinál povedal, že ak nevyjdeme sami zo seba, zo svojho zla a neurobíme radikálny rez, nič nedokážeme. Ale keď odrežeme sa od toho zla, od toho zlozvyku, ktorý v nás vládne, dokážeme premieňať svet. A možno aj zo života tohto nášho velikána, ktorého, ktorý bol súčasťou nášho života dlhé roky, možno aj my by sme dnes mohli, v tento deň svätého Ignáca si uvedomiť, že máme začať blčať láskou k Bohu a k jeho svätému menu. A máme začať robiť niečo, čo bude na väčšiu česť a slávu Božiu. Vziať si túto ideu svätého Ignáca do svojho vlastného vnútra Ale my v dnešný deň si pripomíname ešte aj niekoho iného, lebo v tom liturgickom kalendári pripadajú podľa martyrológie viaceré spomienky na viacerých svätcov. A dnešný deň je aj spomienka blahoslavenej Zdenky Cecílie Schillingovej. Áno, v cirkvi na Slovensku ju slávime tridsiateho júla, lebo tá dnešná spomienka na svätého Ignáca je záväzná v celej cirkvi. Blahoslavená sestra Zdenka je uctievaná zatiaľ ako blahoslavená len v miestnej cirkvi na území Slovenska. Ale ona prakticky má svoj deň dnes, lebo zomrela tridsiateho prvého júla. A táto blahoslavená, prvá blahoslavená Slovenka nás tiež volá k zápalu, k zápalu a k obeti. Ignác vyznávač, ona mučenica. Ale obaja horeli obrovskou láskou k Bohu a tá ich zapálila a zanietila k obeti až do krajnosti. Ona, tá, ktorá patrí do kongregácie Milosrdných sestier Svätokríža, vzala na seba kríž záchrany. Obetovala sa za druhých. Ukázala tomuto svetu, že sú hodnoty, pre ktoré dokáže nasadiť aj svoj vlastný život. A to je tiež výzva pre nás, aby sme sa rozhoreli láskou záchrany iného človeka A keď vidíme zlo, ktoré sa tu šíri a ktoré zamoruje tento svet, lebo to si musíme otvorene priznať, žijeme v časoch, kedy akoby všetka nenormálnosť vyplávala na povrch sveta a zalievala nás ako tie vody, ktoré sužujú v rámci tých prívalových dažďov mnohých našich spoluobývateľov tohto nášho krásneho Slovenska. A my nemôžeme zostať ľahostajní. A tak, ako vedia sa ľudia zmobilizovať pri tých rôznych záplavách alebo odstraňovaní škôd po záplavách, tak sa musíme vedieť zmobilizovať aj my pre záchranu človeka. Lebo bez toho uvedomenia si veľkosti Boha a ochrany jeho mena, vyslovovania jeho mena s úctou, nedokážeme ochraňovať človeka, ktorý stojí vedľa nás. Vzťah lásky k Bohu a k jeho menu, k jeho milosrdenstvu, vytvára vzťah lásky k človeku, s ktorým kráčame v tomto svete. A o čo viac sa máme usilovať než o to, aby sa naozaj raz otvorili brány nebies dokorán a aby medzi tými svätými, ktorí Boha velebujú, sme sa raz ocitli aj my? Nuž, nech nám v tom Boh pomáha. A aj príhovor sväteca dnešného dňa sv. Ignáca z Loyoly i blahoslavenej Zdenky Cecílie Schellingovej. Amen (hra klasického piano…