Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... FARNOSŤOU MAŇA
12.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (01.03.2016)
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Daniela.
Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril
ústa a modlil sa:
- Čítanie z knihy proroka Daniela.
- Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril
- ústa a modlil sa:
- „Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás
- navždy a nezrušuj svoju zmluvu.
- Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma,
- tvojho miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu
- a pre Izraela, tvojho svätého.
- Veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako
- hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora.
- Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné
- národy
- a dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy.
- A niet v tom čase ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu,
- ani celopalu,
- ani krvavej obety, ani darov, ani kadidla,
- ani miesta, kde by sme priniesli prvotiny,
- aby našli,
- aby sme našli milosrdenstvo.
- Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených
- duchom.
- Nech je dnes pre tebou naša obeta ako zápalné obety
- baranov a býkov a ako tisíce tučných
- baránkov. A zdokonaľ tých, čo ťa
- nasledujú,
- lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba.
- A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom a s
- bázňou hľadáme tvoju tvár.
- Nezahanbi nás,
- ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa
- svojho veľkého milosrdenstva.
- Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou
- a osláv svoje meno,
- Pane."
- Počuli sme Božie slovo.
- Boh vám zaň vďaka.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich
- chodníkoch.
- Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja
- spása.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje
- milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
- Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve.
- Veď si, Pane, dobrotivý.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Pán je dobrý a spravodlivý. Ukazuje cestu hriešnikom.
- Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých pouča o
- svojich cestách.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ
- večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy.
- Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán.
- Veď som dobrotivý a milosrdný.
- Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva ti, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz
- mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?"
- Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti nie sedem ráz, ale
- sedemdesiatsedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
- vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc
- talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho
- aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh
- splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách
- ho
- prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim."
- A pán sa nad sluhom zľutoval. Prepustil ho a odpustil mu aj
- dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu
- dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal:
- „Vráť, čo mi dlhuješ."
- Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu
- ti splatím." On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do
- žalára, kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som
- sa ja zľutoval nad tebou?"
- A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála ti, Kriste.
- No sú, drahí moji, niektoré
- Časti vo Svätom písme, v evanjeliu teda zvlášť.
- Čo ja k tomu ešte môžem teraz povedať?
- Však to bola dobrá kázeň
- od Pána Boha teda. Však Ježiš je Boží Syn, čiže je to Boh.
- No čo sa k tomu dá dodať?
- Ale skúsenosť, a nielen asi moja,
- predpokladám, že aj ostatných spovedníkov, aj otca Mariána
- z toho každodenného života, ale nielen teda vo vzťahoch s druhými,
- ale aj moja
- vlastná
- sám so sebou
- je, že ako keby sme
- túto Kristovu kázeň
- niekedy
- ignorovali.
- Niekedy skoro dosť často
- a je to dosť boľavé.
- Teraz počúvam, počúvam v spovedalnici a teraz sa pýtam:
- „Modlíte
- sa Otčenáš?“ „No samozrejme, že sa modlím Otčenáš.
- Každý deň, každý deň.“ „A modlíte sa odpust nám naše
- viny, ako i
- my odpúšťame svojim vinníkom?“ „Jasné, však to je Otčenáš.“ „No tak prečo?
- Prečo odmietate odpustiť?“ A kamenná
- tvár.
- Zatknuté pery
- a ticho v spovedalnici.
- A ja zostávam taký až, až, až v hrôze.
- Nechcem povedať, že v šoku, ale až v hrôze.
- A vždy si vtedy spomeniem na Kristove slová: „Za
- čo človek vymení svoju dušu?
- Za čo je človek ochotný vymeniť svoju
- dušu?“ Keby ste vedeli, čo mi spravila!
- Čo my sme spravili Bohu. To ja nič. Ja, čo som Bohu? Ja nič.
- Čo to je moje? Však, že sa občas nepomodlím. Ale ona,
- čo mi spravila.
- A Kristus v tej dnešnej kázni jasne hovorí na tú
- otázku: „Mám odpustiť sedem ráz?“
- „Sedemdesiatsedem ráz odpusti,
- chlape,“ hovorí
- Pán Ježiš Petrovi a potom vysvetľuje. Vieš ako to je?
- A počuli sme to pred chvíľou, tú kázeň.
- Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so
- svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorému bol dlžený
- desaťtisíc talentov.
- Suma, ktorú si nevieme predstaviť ani dnes.
- A ten prosil: „Prosím ťa, on mu odpusti.“ A potom vyjde von
- a stretne spolusluhu, ktorý mu je dlžný sto denárov.
- „Odpustí mi.“ „Ani za
- svet.“
- To naše,
- ja neviem, kde sa berie to naše presvedčenie, že to,
- čo mne
- Pán Boh odpúšťa, to sú také zanedbateľné veci.
- Ale to, čo mne ublížili ľudia, to sú také strašné zločiny, že to do smrti
- sa nedá, ani do konca sveta, ani do konca vesmíru nedá odpustiť.
- A ja potom si hovorím: „Pane Bože, za čo je človek ochotný vymeniť
- večnosť a svoju dušu?“ To je až neuveriteľné,
- drahí moji.
- To sú strašné veci.
- Rozumiem veľmi dobre pápežovi Františkovi, prečo vyhlásil Svätý rok
- milosrdenstva.
- Pravdepodobne zažil vo spovedalnici niečo podobné čo ja.
- Alebo teda pozná ľudí
- okolo seba. Pozná ľudí, ako sa správajú, že
- jednoducho stačí pol metra posunúť plot,
- generácie sa nerozprávajú.
- Kvôli pol metru, za pol metra. Ja viem, že štvorcových metrov, keď sa to
- natiahne na dĺžku pozemku, je to veľa.
- A kvôli pol metra
- ja predám svoju dušu a svoju večnosť za pol metra?
- Áno,
- takto to žiaľ,
- žiaľ vyzerá. Ale nemalo by.
- Veď my sme uverili Kristovi.
- My sme uverili, že prišiel, aby každý z nás mal život.
- Ale nielen ja, ale aj ten, čo mi ublížil, aj ten, čo posunul ten plot o pol
- metra. Aj on, aj kvôli nemu prišiel Kristus.
- A že on nechce, ale ja,
- keďže mne Boh odpúšťa a nekonečne viac, ako ja
- vôbec mám príležitosť odpustiť, lebo ne- niet
- takého zla na zemi, čo by mi ľudia mohli urobiť
- a ktoré by bolo väčšie ako to, čo odpúšťa Boh mne.
- Ja viem, že to vyzerá, vyzerá divne, ale to len tým, že my
- nevidíme, nedokážeme vidieť zlobu vlastných
- hriechov.
- Nedokážeme vidieť zlobu
- tých previnení, čo sa iní voči nám previnia,
- ale my nevidíme tú
- hrôzu hriechu. Keby sme rozumeli hrôze hriechu,
- v živote by nikto nedokázal povedať, že neodpustím.
- Len my ju nevidíme.
- A čím menej sme ochotní odpustiť, tým menej vidíme
- zlobu vlastného hriechu.
- Takže drahí moji, ono by to mohlo byť aj taká indikácia pre
- každého z nás, keď chceme
- poznať
- stav svojho vzťahu k Bohu.
- Nie pozerať na druhých, ale pozerať na seba.
- Som,
- keď už nie momentálne naplno ochotný
- odpustiť,
- lebo z nejakého dôvodu sa tam čosi ešte deje, som
- aspoň pripravený odpustiť.
- Chcem byť pripravený odpustiť. Chcem
- odpustiť.
- Každý deň sa modlíme Otčenáš
- a každý deň hovoríme Bohu tú prosbu:
- „Odpust nám naše viny“ a každý deň tam dávame tú podmienku, ktorú
- nás Kristus naučil tam dať, ako i my
- odpúšťame tým, čo nám ubližujú alebo čo ublížili mojej
- mame alebo čo ublíži ja neviem komu.
- Za čo vymení človek svoju dušu?
- Myslime na to.
- Nech to nie je pol metra zeme, nech to nie je nič,
- nech nie je nič
- v tomto vesmíre, ktorý nám Boh dal,
- za čo by sme boli ochotní vymeniť svoju dušu.
- Nech naša duša, naše srdcia patria iba Bohu.
- Tak počúvajme dnešnú Kristovu kázeň.
- Počuli sme ju, kde nám jasne vysvetľuje, koľko odpúšťa Boh
- človeku
- a kde nám jasne hovorí nie sedem ráz, ale
- sedemdesiatsedem ráz. Keď ti ten istý človek ublíži,
- sedemdesiatsedem ráz mu odpustíš.
- Tisíc ráz mu odpustíš,
- pretože tak robí Boh vo vzťahu k tebe.
- Päťdesiat rokov chodíš na spoveď, päťdesiat rokov z toho istého hriechu a
- Boh
- ti vždy odpustí.
- Učme sa od Boha, čo znamená byť milosrdný a
- odpúšťajme. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Nevyhneme.
- [hudba]
